Reklama

Reklama

Nejsledovanější žánry / typy / původy

  • Akční
  • Horor
  • Komedie
  • Drama
  • Sci-Fi

Recenze (1 273)

plakát

Up from the Depths (1979) 

V roku 1978 sa producent Roger Corman rozhodol pre sprznenie Spielbergovej klasiky menom Čeľuste. Vďaka schopnému chlapikovi na mieste režiséra (Joe Dante) za to zožal nečakaný úspech a samotný SS bol natoľko nadchnutý Piraňou, že stiahol aj obvinenie z plagiátorstva. O rok nato sa Corman pustil do podobného projektu - poslal na Filipíny svojho spolupracovníka C.B. Griffina, aby mu natočil film o žralokovi. Ten to síce pojal ako hororovú komédiu, spravil však chybu, najprv poslal do USA natočený materiál a potom sa doterigal i on sám. Vtedy už mal však Corman zostrihanú vlastnú verziu filmu a tá sa tvárila ako seriózny horor. Výsledok som si pozrel dnes a mám dojem, že ako komédia by to mohlo byť podstatne lepšie. Nuž o čom film je? Zápletka je totálne tuctová - podmorské otrasy vyslobodili prehistorického žraloka (asi prvý krát v dejinách filmu, rôzni megalodoni došli až oveľa neskôr) a ten si to namieril k letovisku na pobreží Havajských ostrovov. Tu mu netreba robiť nič iné, len čakať na zadubencov, ktorí aj napriek varovaniu vojdú do vody. Monštrum pripomína gumenú detskú hračku, atmosféra žiadna. Nuž prečo 2 hviezdičky? Jedna za majiteľa rezortu Oscara, čo ten predvádza, to sa opísať nedá (Má parádny prístup k riešeniu problémov - drink zdarma pre všetkých!) A druhá za množstvo humorných a hlavne absurdných dialógov. Pre priaznivcov Rogera Cormana určite povinná jazda.

plakát

Trespassers (2018) 

Krátky úvod - akýsi maskovaní muži vytiahnú z domu v púšti nešťastnú manželskú dvojicu a pošlú ju do večných lovíšť. Následne si istá manželský pár prenajme akýsi domček na okraji púšti, aby tu strávil víkend s inou dvojicou. Motor toho všetkého je Sarah, ktorá sa nevie spamätať z akejsi traumy (strata dieťaťa???) a tak si pozvala svoju dlhoročnú kámošku Estelle. S ňou sa však dovalil aj jej priateľ Viktor, ktorý si doniesol zásoby všakovakých drog. Začína zvláštna party, kde popri konzumácii kokaínu a alkoholu sa odkrýva komplikovaná spleť vzťahov medzi postavami. Navyše, je čoraz zrejmejšie, že Viktor je násilnícke psychopatické hovädo, schopné zničiť toho oveľa viac ako jeden víkend. A aby toho nebolo málo, okolo domu sliedi niečo minimálne tak nebezpečné ako on. Prvých 40 minút (okrem krátkeho úvodu) sleduje divák štvoricu postáv, ktorých koexistencia sa postupom času stáva čoraz problematickejšia a je nad slnko jasné, že toto dobre neskončí. Rozbuškou sa stáva príchod vtieravej susedky a až na konci aj samotný vpád maskovaných mužíkov, ktorí sa musia poponáhľať aby sa ich obete náhodou nevyvraždili samé. Tá prvá hodina sa vlečie ako sopeľ z nosa a následná záverečná katarzia prichádza v čase, keď je už divák tak trochu otrávený. Navyše, neponúka nič nové, čo by ste v iných - podobných filmoch nevideli. Dve hviezdičky za takmer dokonalú Fairuzu a peknú prácu s kamerou (samozrejme aj domček bol pekný).

plakát

Trojitá hrozba (2019) 

Kaskadér fušujúci do remesla režisérom nie je javom ojedinelým. Jednému takému menom Chad Stahelski sa dokonca podarilo urobiť dieru do sveta. Aj Jesse V. Johnson sa snaží o niečo podobné. Hoc nie je to žiadna prvá liga, na úrovni tej druhej, filmovej B ligy, je vcelku úspešný. Predovšetkým jeho filmy s Adkinsom sú zárukou poriadnej akčnej zábavy (Accident Man, Avengement, Debt Collector). Tentokrát sa k nemu navyše pridalo niekoľko ďalších veľmi zvučných mien (T.Jaa, I. Uwais, Tiger Chen Hu) a vytvorili za peniaze čínskych daňových poplatníkov nadupanú akčnú jazdu, ktorej celkový výborný dojem zašpinila iba hnusná digitálna krv. Dej je vcelku prostý - dedička čínskeho miliardára chce v imaginárnom rodnom meste venovať nejaké milióniky na boj s kriminalitou, to sa však nepáči miestnej mafii a tak dedička - nededička, chcú jej to dať vyžrať. Prekvapením je snáď len fakt, že Adkins tu nie je práve kladným hrdinom (posledný krát som to registroval vo Wolf Warrior). Zvyško je presne to, čo som čakal, priehrštie choreografický bravúrne natočených pästných, nožných a neviem akých súbojov. Okrem záverečného zúčtovania mi v pamäti utkvelo najviac vyhladenie policajnej stanice, pri ktorej by si uznanlivo robil nejaké tie poznámky aj samotný terminátor.

plakát

Trick (2019) 

Duo Todd Farmer, Patrick Lussier bolo asi tak 10 rokov dozadu spájané s projektom Halloween 3D, čo malo byť oficiálne pokračovanie dvoch časti natočených Robom Zombíkom. Dimension Films sa však dostalo do finančných problémov, z natáčania zišlo, následne spoločnosti vypršali práva na sériu a tak (pravdepodobne) ostal nevyužitý scenár. A ten sa stal základom pre tento slasher - stačí si totiž do deju filmu zasadiť namiesto policajta posadnutého dopadnutím vraha v maske vyčíňajúceho zásadne v posledný októbrový deň rovnako posadnutého psychiatra a sme doma. Samotný film sa môže popýšiť solídnym úvodom, bez dlhých prieťahoch sa chlapík v maske chopí noža a vyrobí svojim nič netušiacim spolužiakom niekoľko ďalších telesných otvorov. Je však ťažko zranený a prevezený do nemocnice, odkiaľ zas za zvukov svišťania noža štýlovo zmizne. Michael Myers by sa mohol niečo od neho aj priučiť (možno aj Johnny Wick). Jeho krvavá stopa končí na brehu rieky a každý ide spokojne spať, pretože vyšinutý vrah sa v nej určite utopil. Samozrejme, je tu jeden iniciatívny detektív, ktorému sa to zdá príliš ľahké (aj keď sa neskôr oháňa Occamovou britvou) a pátra po vrahovi na vlastnú päsť. A samozrejme, že má pravdu, Halloween čo Halloween sa vrah vracia a vzduchom sa nesie svišťanie noža a krik jeho obetí. A mne sa to postupne stalo otravným, vrah v maske pobehuje, monotónne švihá, krv strieka a polícia si nevie rady. Čo je oveľa smutnejšie, ani scenáristi a tak ho nechajú pobehovať niekoľko desiatok minút, aby nakoniec na diváka vybafli so (asi len pre nich) šokujúcou pointou, nad ktorou keď začne divák rozmýšľať, tak zistí, že po samotnom odhalení toho do seba zapadá ešte menej, ako pred tým. Škoda, aj keď mi môj inštinkt vraví, že hoci sa Trick (ak v tom nie je dáky trik) ešte minimálne raz vráti, bohužiaľ o žiadnu novú slasherovu či halloweensku klasiku neide. Len ďalší pokus ako pustiť horor do obehu v tej, hororu najžičlivejšej časti roka.

plakát

Seeds (2018) 

Odvážny režisérsky zámer skombinovať Lolitu so Shining a body hororom dopadol len o niečo lepšie ako chudák Marcus. Ale poďme si to rozanalyzovať - zámerom tvorcov bolo (s najväčšou pravdepodobnosťou) ponúknuť divákovi psychologickú drámu - horor o psychicky labilnom mužovi sužovanom nočnými morami, kde sa chceli dotknúť niektorých tabuizovaných tém akými sú napr. incest a pedofília. Výsledkom je nesúrodý sled scén, ktorých sledovanie vyvoláva množstvo otázok a neposkytuje žiadne odpovede. Samotné obsadenie filmu taktiež nepomáha, aj keď je Trevor Long vizuálne podobný Jeremymu Ironsovi, veľa z jeho hereckých schopnosti nepobral a Andrea Chen (tridsiatnička tváriaca sa ako16-17 ročná tínedžerka) je vo svojej úlohe zvodnej Lolity totálne mdlá. Celé je to pomalé a rozvláčne a tak jediné, čo prinieslo aké-také uspokojenie je niekoľko mrazivých scén (aj vďaka hudbe).

plakát

Vládce prokletých přání 2 (1999) 

Okopírovaný dej prvej časti a Andrew Divoff ako džin. Výsledok? Andrew síce exceluje v svojej (pre mňa) životnej úlohe, ale zvyšok ťahá film ku dnu. Zas je tu náhoda, ktorá oslobodí démona z jeho zafíru a on sa pustí do svojej práci - plniť ľudské sny. Aby sa to nejako odlíšilo, dali tvorcovia džínovi ešte bonusový level, prd tým ako nešťastná lupička bude musieť vysloviť tretie - rozhodujúce želanie, musí džin zozbierať 1000 a jednu duší nešťastníkov, ktorí si niečo želali (aby mu tvorcovia pomohli, nemusia to byť vôbec k nemu vyslovené želania). Dve hviezdy len preto, že bol natočený 2 a 3 diel.

plakát

Vládce prokletých přání (1997) 

Môj obľúbený hororový kúsok z nie príliš hororovo bohatých 90. rokoch. Andrew Divoff si tu strihol džina na počkanie plniaceho želanie, od ktorého je však najistejšie nič si neželať. Džin si ich totiž splní po svojom, stále v intenciách svojho zvráteného čierneho humoru (podobnosť s veštiarňou v Delfach - tam tiež každý pochopil veštbu diametrálne odlišne s jej neskorším prevedením). Divoff dodal svojej postave prepotrebný život, užíva si to a divák mu verí, že je fakt tým démonom, ktorý úskokom vyprovokuje nešťastnú ľudskú bytosť k neuváženému želaniu, ktoré mu následne lusknutím prsta do bodky vyplní - akurát že trošičku ináč ako zamýšľala úbohá obeť. Jeho protihráčkou je o hodný kus slabšia Tammy Lauren v úlohe Alex - jeho oživiteľky, ktorú treba donútiť, aby si 3x niečo zaželala. Pod producentským dozorom Wesa Crawena a režijnou taktovkou Roberta Kurtzmana (odborníka na špeciálne efekty a masky) sa tak objavilo niekoľko hororových legiend (Kane Hodder, Ted Raimi, Tony Todd, Robert Englund), aby sa stali hračkami v rukách toho, čo plní želania. Okrem samotného džina je tu ešte jedno obrovské plus - spôsob, akým sa džin vysporiada so svojimi obeťami - je to nápadité, nekonvenčné a hlavne zábavné (nemyslím pre tie obete, ale pre džina a divákov). Parádne odštartovanie série, ktorú zabili predovšetkým posledné 2 časti.

plakát

Ohnivá kola (1985) 

Macho brázdiaci cesty nie príliš vábivej budúcnosti má za úlohu zachrániť sestru zo spárov nebezpečného gangu. A keďže je to macher, stihne to pomaly za hodinku. Na filmy Ciria Santiaga mám slabosť a tak prižmúrim oko a odpustím, že tu niet vlastne žiaden scenár, chlapík padne skôr ako dostane ránu päsťou, že sa súboj so železnými tyčami vedie tak opatrným spôsobom, že zlosyni padnú na zem už vo chvíli, keď im dôjde, že na nich bude Trace strieľať a že niektoré scény s autami sú pekne krásne zrýchlené, aby to vyzeralo kul a že každ jedno auto, ktoré sa prevráti alebo niekde narazí vybuchne. Namiesto toho som sa kochal množstvom akcie (mám dojem, že niečo z toho je zrecyklované v Equalizerovi 2000 a hlavne neskorších postapokalyptických snímkoch zo začiatku 90. rokov) a mašinkami (predovšetkým Mustang hlavného hrdinu vylepšený plameňometom). Samozrejme, pán režisér sa postaral aj o potešenie pre panské publikom a do úlohy Traceho sestry obsadil Lyndu Wiesmeier - zajačika z Playboya, ktorý sa objavil na jednej z obálok 3 roky pred tým. A aby toho nebolo málo, pridal aj niečo navyše - kmeň kanibalov žijúcich pod povrchom pieskovej duny (efektná pasca), dievča s nadaním počuť cudzie myšlienky a ... trpaslíka! Pre milovníkov bečkovej zábavy priam povinnosť.

plakát

Society (1989) 

Mladík Billy je tak trochu paranoik, ono to k veku rebelujúceho tínedžera aj tak patrí, zamyslieť sa po kritickom porovnaní seba a rodičov nad tým, či náhodou nie je adoptovaný. Nuž na synčeka zazobaných rodičov trochu nevšedné myšlienkové pochody, ale... Ale tí jeho rodičia sú fakt tak trochu divní, a tak nielen Billy, ale aj divák postupne nadobúda presvedčenie, že jeho rodinka nie je vôbec obyčajnou či bežnou. Neskutočná fantasmagória v podaní pána Yuznu, gradujúca do jedného z naj filmových finále, ktorého sledovanie môžem ohodnotiť len kratučkou frázou - Spadla mi sanka. Mimochodom, pred necelým týždňom som sa vcelku potešil sociálnemu podtónu filmu Satanic Panic, ale teraz som pochopil, kde bola jeho inšpirácia. Society je minimálne o 2 triedy lepšie, bez nefungujúceho humoru, ale dostatočne bizarné, šokujúce a aj trefné. A zároveň mokrý sen každého marxistu - exaktný dôkaz, že bohatí vyciciavajú chudobu. :D

plakát

Satanic Panic (2019) 

Ak máte pocit, že máte deň blbec, skúste o tom porozprávať Sam. 22ročná dievčina má totiž takmer za sebou prvý deň v novej práci. Nie je to nič svetaborné, na svojom mopede rozváža po meste pizzu. Vychcaní kolegovia jej však nechajú len roznášky, za ktoré s najväčšou pravdepodobnosťou nebude žiadne všimné a jej nadriadený ešte navyše zinkasuje od nej zálohu za termotašku na pizzu. Topiaci sa aj slamky chytá a tak sa chudera vyberie mimo ich rajón, do bohatej štvrte, s bohatou nádielkou tejto talianskej dobroty a s vidinou tučnej odmeny. Ale bohatí nie sú bohatými len tak náhodou, oni totiž keď nemusia, žiadne peniaze nikomu nedajú. Prázdna nádrž v mopede vyprovokuje Sam k zúfalému činu - cez bočné dvere sa vkradne do domu, aby si požiadala o to, čo jej isto právom patrí. Výsledok? Zavarila si na poriadny malér, v dome sa totiž koná party, ale nie taká obyčajná žúrka, stretla sa tu miestna smotánka aby si zabezpečila aj naďalej prísun bohatstva. Stačí jednoducho obetovať ich pánovi Bafometovi jednú pannu a obe strany budú spokojné. Avšak je tu jeden malý problém - chcelo by to rýchlo nejakú pannu nájsť. A Sam im tu priniesli samotné nebesá, alebo skôr ich najväčšia konkurencia. Toto je premisa trošku nesúrodej hororovej komédie zaštítenej legendárnou znovuzrodenou Fangoriou, ktorej humor sa u mňa nie vždy stretol s pochopením a ktorej hororové scény sa sem tam totálne nevhodne stali scénami komediálnymi. Film sa pokúša riešiť hneď niekoľko veci naraz, divák má tak možnosť sledovať, či sa sekta hnusných zazobancov dostane k svojej vytúženej obeti a obety, kto vlastne bude tomuto celému cirkusu veliť - doterajšia šéfka - cynická, perverzná a sadistická Danica alebo jej ambiciózna a zároveň poriadne afektovaná pravá ruka Gypsy a súčasne má možnosť sledovať stret bohatí versus chudobní a generácia X versus generácia Z. Výsledkom je tak trochu guláš, v ktorom nie je dotiahnuté dokopy nič poriadne. Medzi klady filmu patrí minimálne obsadenie Sam a Danici a niekoľko zaujímavých a silných scén - napr. voodoo bábika, veštenie z čriev, súboj s plachtou. Aj keď má film k dokonalosti poriadne ďaleko, jedno zhliadnutie by vás zabiť určite nemalo.