beso74

Evil Dead na miliónty spôsob. Skupinka dvadsiatníkov sa vybrala na odľahlú chatu, ktorú dvaja z nich zdedili po dedkovi. Začína to, ako väčšinou, alkoholom, pokračuje hlučnou zábavou a končí nájdením knihy, ktorá, ak keď nie je Necronomiconom, dokáže divy. Tvorcom síce snahu uprieť nemožno, výsledok je však nemastný-neslaný. Všetko už mnohokrát videné a takmer vždy v o niečo lepšom prevedení. Plusom je snáď akurát postava hluchej dievčiny, avšak tá v konečnom dôsledku prináša do príbehu viac otáznikov a nesúladu ako pozitív. Jej hluchota nie je takmer vôbec využitá (snáď jedna-dve scény) a nápad s posunkovou rečou tiež nie je najšťastnejší - ovláda ju zo skupinky každý a perfektne a mládež ju používa aj v prípade, kedy im to ani na um neprišlo. Čerešničkou na torte je koniec, ktorý spomína aj ricci.s, snažiaci sa všetko dovysvetľovať a ohromiť diváka nečakanou pointou. Tento film nie je určite tým najhorším, čo sa dá v hororovom žánri pozrieť, existuje totiž tisíce titulov, pri sledovaní ktorých budete prežívať oveľa väčšie muky. Avšak sú aj desaťtisíce hororov, ktoré sú oveľa-oveľa lepšie, ak sa vyhnete tomuto tu, určite to prežijete.

Štvorica podivných týpkov na ceste do L.A. odľahčí kasu bistra a na úteku skončia v akomsi opustenom dome, kde nájdu iného týpka uprostred akéhosi instagramu. Samozrejme, že sa všetci blbci natrepu k nemu, do vnútra hviezdy a už niet cesty späť. Samotný divák sledujúci túto reklamu na nudu sa ocitá v pasci spolu s nimi. Maximálne čo sa dá pri tomto filme robiť, je rozhodnúť sa, čo vám vadí najviac, hlúposť scenáristov alebo postáv, či otravný hudobný podmaz? Ťažko povedať, konkurencia je príliš vyrovnaná. Jedine v čom môže mať tento film primát je dĺžka horenia čajovej sviečky, len si treba zistiť, kde takto predávajú. Ak chcete nejaký nový horor o satanizme, to už radšej siahnuť po SATANIC PANIC, je to blbosť, ale miestami veľmi zábavná.

Mitch Stockridge prežíva americký sen, z chlapca šikanovaného spolužiakmi sa stala miestna spisovateľská celebrita chrliaca knihy o motivácii, ktoré miluje snáď každý. Ako to býva, výnimky sa nájdu aj tu. Jednou je jeho otec, o ktorého sa Mitch stará a druhou osobou je policajná vyšetrovateľka, vyšetrujúca narastajúce množstvo nezvestných ľudí v okolí, niektorí z nich priamo zo spisovateľovho okolia. Navyše, jeho ex-priateľka na polícii vypovedá, že Mitch nie je vôbec tým milým a nápomocným človekom, je to monštrum schopné kvôli sláve a úspechu obetovať čokoľvek a kohokoľvek. Pre mňa je tento malý nezávislý film veľkým prekvapením. Aj napriek smiešnemu rozpočtu sa mu podarilo zaujať moju pozornosť, pretože disponuje niečim nevšedným - príbehom. Akurát, že to označenie horor je trochu zavádzajúce - je tu síce monštrum, ale ťažiskom príbehu nie je. Je ním Mitch snažiaci sa za každú cenu vydávať knihy, ktoré budú ešte lepšie ako tie predošlé. Byť úspešným však znamená prinášať veľké obety a on je na také niečo pripravený. Výsledkom je svieža variácia večného faustovského motívu, ktorá nie je postavená na akcii ale skôr na dialógoch (slovné prestrelky Mitch - otec sú parádne). Škoda, že na akciu neostali nejak doláriky, mohlo to byť ešte lepšie. Mimochodom, film vznikol podľa kraťasu Dead Meat (2015).

Malé americké mestečko plné usmievavých ľudí sa pre mladú servírku, utekajúcu pred temnou minulosťou do ružovej budúcnosti, stáva synonymom hrôzy. Nora Mae Edwards sa totiž počas svojej nočnej služby v bistre zoznámila so sympatickým (?) a určite nie chudobným (!!!) zákazníkom a behom 5 minút hodila s prácou, zasnúbila sa, sadla do auta a mierila do akéhosi míle a míle vzdialeného zapadákova. Keď vystúpi z auta, zažije šok prvý - jej životná láska býva vo svojej firme - márnici. Aj napriek tomu sa odhodlá uzavrieť svadbu a stáť sa pani Coxovou. Po svadbe však začínajú vychádzať ďalšie šokujúce zistenia... To, že nie je zďaleka prvou manželom pána Coxa, že manžel kdesi v noci odbehuje a že... No, sila. Určite nie film pre slabšie povahy, láska k mŕtvolám nemá (aspoň predpokladám) nejaký početný fanklub. A v tomto filme nie je nekrofil jeden, ale hneď celé mestečko takýchto prasiatok, ktoré majú jeden vážny problém, aj ta najlepšie vyzerajúca mŕtvolka sa po čase stane nepoužiteľnou a treba nové mladé mäsko, aby si to našlo cestu do ich márnice, treba mu sem-tam pomôcť. A Elizabeth Mannino (ako Nora Mae) postupne dochádza, že trošičku zvláštny priebeh posteľových radovánok (chladná posteľ, ležať bez pohnutia) pre ňu do budúcna neveští nič dobré. Škoda, že práve v tejto úlohe sa objavilo najväčšie drevo z celého filmu, disponujúce tak pestrou škárou výrazových prostriedkov ako kameň z dna Oravskej priehrady. Samotný film ako celok pôsobí zmätene, v druhej polovici sa z ničoho nič objavia zombíci či niečo podobné, zmení sa to všetko na chaotické pobehovanie, aby sa to ukončilo v štýlu prvej nočnej mory a nakoniec to snáď dalo aký-taký zmysel. Nechcem príliš veľa vyzradiť, ono si to treba pozrieť. Nie je to žiaden oskarový počin, ale netuctová čierno-čierna komédia.

Akčný film tváriaci sa ako sofistikovaný thriller plný napätia, akcie a zvratov? Bingo, to chcem vidieť! Ale, to by som si musel pustiť niečo in ako túto sračku určenú pre káblovky. Debut dvorného choreografa bojových scén u JCVD je v prvom rade príbehom (ako ináč) pomsty, vracajúcej sa do reálii nedávnej vojny v Juhoslávii. Peter Malota, pôvodom Albánec, rozpráva príbeh, v ktorom sú všetci zúčastnení Srbi stelesnením absolútneho zla (a určite si zaslúžia zomrieť). Takýto pohľad na vojnu v Juhoslávii je síce dosť tendenčný, ale ak by boli akčné scény dobré zvládnuté, dalo by sa to nejako prehrýzť. Malota, povzbudený úspechmi iných kaskadérov, si na režisérskej stoličke vytýčil nie ľahkú métu - spraviť pecku ako jeho kolegovia z brandže Vic Armstrong či Chad Stahelski. To by však musel do filmu obsadiť o niečo lepších hercov (rozumej bojovníkov), navyše JCVD už nestíha čoraz častejšie a veľká časť deja sa odohráva v kancelárii FBI. Zvyšok je vyplnený podpriemernými (k tomu zle nasnímanými) súbojmi, z ktorých sú pozerateľné asi tak 2 - krátky súboj s vlastným synom Krisom (paradoxne vo filme, v ktorom sa snaží pomstiť smrť otca a znesie zo sveta syna) a podstatne dlhší a lepší súboj s Danielom Bernhardtom (ten ho svojho času nahradil v sérii Bloodsport). Najtragickejšie na celom filme sú flashbacky a zdvojené flashbacky, namiesto toho, aby film pozdvihli na vyššiu úroveň, diváka nudia a privádzajú ho do stavu polobdenia. Škoda, na papieri to celé vyzeralo na celkom slušnú porciu zábavy. niekde sa však stala chyba a naservírovali mi len asi najnudnejšiu variáciu na vanDammové opusy o pomste.

Je pravda, že hororové filmy si na logiku príliš nepotrpia, ale ešte nikdy som pri sledovaní niektorého z nich nerozmýšľal nad tým, že by si hlavní hrdinovia, zúfalo bojujúci o prežitie vo svete zombikov, zaslúžili zápis do Guinessovej knihy rekordov za kolektívnu hlúposť. Aj chovanci ústavu by v takejto situácii prejavili viac inteligencie ako dve rodinky a jeden z najblbších policajtov, akých je možné na plátne vidieť (keystonskí policajt z éry M. Senneta majú smolu). Sa často nevidí, aby niekto s aspoň mierne podpriemerným pudom sebazáchovy sedel pri hrobe a sledoval, ako sa z neho vynára nebožtík, aby utekal opačným smerom ako je zvyšok skupinky, spadol do vykopaného hrobu, použil dcéru ako návnadu, opakovane váhal so zastrelením zombíka (aj keď bol pred nie dlhým časom súčasťou rodiny) a to je len krátky výpočet tých najsprávnejších rozhodnutí. A tak nečudo, že sa počet preživších scvrkáva a scvrkáva, ale mne to bolo i tak šuma-fuk, pretože žiadna z postáv (snáď s výnimkou mladej Tracy) vo mne nevyvolala seba menšie obavy o svoj život. Vrcholom bolo predstavenie staručkej Shirley Jones, prehrávajúcej o 106. Celý dej sa odohráva počas jedinej noci a podľa mňa dosť kopiruje Noc živých mŕtvol (začína sa to v podstate na cintoríne, hajzlík chrániaci si svoju rodinu, mŕtvi sa pohybujú pomaly po romerovský, aj keď niekedy vedia pridať). A tak jediná vec, ktorá tu za niečo stojí sú zombíci a ich likvidácia. Veľmi slabé 2 hviezdy.

AKo som sa tešil, tak rýchlo som vytriezvel. Už samotné pozadie vzniku filmu - istý druh koprodukcie medzi Warnerovcami a Sy-fi, nedávalo filmu na prílišnej dôveryhodnosti, a tak som sa radšej sústredil na fakt, že tu bude jedna z postáv z originálu - Dee Wallace. Síce tam je, ale jej postava je mimo - mimo diania a zároveň úplne mimo. Malý guľatý šmejd z vesmíru sa správa skôr ako gremlinsovia po plastickej operácii a ešte aj prítomnosť bieleho stvorenia silne evokuje Mogwaia. Celé to krovie s príbehom babysitterky starajúcej sa o dvoch cudzích autistov a jedného polovičného svojho je len znáškou fráz, ostatné postavy tiež úplne nudné až iritujúce a jediná podarená scéna, ta so živou guľou tu už bola. Hviezdička z ľútosti...

Začať treba nejako pozitívne, nuž tento film sa ževraj dostal do pozornosti zostavovateľov Guinessovej knihy rekordov. Dôvod? - Množstvo vypálenej munície (a zbraní). Nájdete tu automatické zbrane, pištole, guľomety, samopaly čo plameňomety. Nanešťastie aj neskutočne ohavnú počítačovú animáciu - vyletujúce CGI nábojnice a plameňomet sú jedným z najhorších efektov, aké som v poslednom čase videl. Akcie je síce veľa, ale strašne úboho zosnímaná, nikto sa ani nepokúša kryť - zaporáci sú hlúpi a tak sa neskryjú a tí na správnej strane zákona musia mať okolo seba asi nejak auru, ktorá ich chráni pred guľkami. Nápad je to nevídaný - postaviť štvoricu nájomných žoldnierov proti 4 najmocnejším zločineckým organizáciám sveta, vznikol však len chaos, zločinci sa na plátne objavia nakrátko, aby boli postavení pred hlaveň makety zbrani, zaznel výstrel a zaliala ich ohyzdná PC krv. Je to veľmi zlé, nanešťastie však nie natoľko, aby to bolo zábavné. Jedna hviezdička z milosti za niekoľko starých známych tvárí, hoci napr. taký Mel Novak nevedel hrať nikdy a bohužiaľ, na staré kolená je to ešte horšie.

Extrémne divný a rovnako extrémne raritný akčný film pojednávajúci o teroristoch z Lýbie, ktorí sa rozhodli trošku pošpásovať s jednou z amerických jadrových elektrárni. Plán s druhým Chernobyľom im však zahaproval a tak zvyšná trojica naskočila do auta a začala sa jedna z najdivnejších automobilových naháňačiek, aké som kedy videl. Niekoľko policajných áut prenasleduje v mestečku unikajúce auto, z ktorého ich kropia sprškou striel prenasledovaní Alah akbarovaia. Tí asi dostali na svoju posvätnú misiu zázračné zbrane, ktoré stačí na začiatku nabiť raz a potom už len stláčať spúšť. Ak nie je nablízku žiadni príslušníci udatnej polície, teroristi sa bavia streľbou do civilistov (čo nedokončia oni, hravo zvládne miestny šerif v podaní Ch. Connorsa). Keď sa konečne poriadne vybúria, namieria si to na pôdu miestnej strednej školy, kde si z učiteľa a jeho poškolákov spravia ideálnych rukojemníkov. Začínajúci režisér Peter Maris sa v tomto svojom filme pustil do úspešného boja s realitou - auto únoscov sa sem tam mení, sem tam má predné sklo, inokedy nemá, školský autobus zo záberu na záber mení svoju veľkosť a množstvo iných chuťoviek. Práve tie sú dôvodom pozrieť si tento paškvil snažiaci sa priživiť na Invasion USA. Chucka Norrisa. a Red Dawn Patricka Swayzeho. Určite film z kategórie tak zlých, až je to zábava.

Never nikomu. Super názov pre policajno - politický thriller o sérii vrážd v malom americkom mestečku, ktoré majú niečo spoločné - ide o bývalých členov vojenských zložiek USA, ktorí si po odsedení 10 ročného trestu dlho neužili svoju znovu nadobudnutú milosť. Slovného spojenia TRUST ME si vo filme užijeme do omrzenia, horšie je to už s nejakým zmysluplným dejom, nejakou akciou (zastrelení si pri páde pomáhajú rukou, aby sa náhodou neudreli), či aspoň obstojnou kamerou a hudbou. Všetko je rovnako zlé, korunu všetkému nasadili ne-herci, ktorí do svojho výkonu vkladajú toľko citu ako priemerná trojdňová mŕtvola (s niektorými je to aj ešte horšie). Koho bavia konšpiračné teórie, nemá rád vládu (hlavne tú americkú) a trochu sa zaujíma o fenomén Y2K, môže si to pustiť. Ale VERTE MI, že spraví chybu. P.S. Tí blázni k tomu natáčajú pokračovanie...