rexino

Na začiatku filmu: "toto vyzerá byť na extrémne otravnú dvojicu". Na konci filmu: "YEAH BEJBY!! JE TO TAM!!". Inteligentná a zábavná rom-com, ktorá ide rovno k veci a odsýpa. Na hranici 4-5, toto ma fakt bavilo.

Celý film ma napadali 3 slová - sebestredný európsky art. Film sa snaží divákovi dať jasne najavo, že je nepríbehový a nechce byť doslovný. Ale aj tak ide zo všetkého absolútna doslovnosť - nepríjemný zvuk pozadia, neustále nervózny pes a malé dieťa, nekončiace obrazy a paralely. Režisér sa "nedoslovne" snaží každou (áno, do detailu pekne vyšperkovanou) scénou ukázať - POZRITE NA TEN KONTRAST!!!! SLEDUJTE TÚ ĽAHOSTAJNOSŤ!!!. Lenže to je všetko čo ten film za 105 minút ponúka a mne to proste príde málo. Najviac ma zaujali nočné zábery s infrakamerou, tam dávam + bod za invenciu a aj budovanie atmosféry. Ale asi som primitívny divák, ktorý na atmosféru a vyvolanie pocitu potrebuje prepracované dialógy a nie pár pekne naaranžovaných scén a výbornú prácu so zvukom.

Moje pocity z toho filmu presne kopírujú graf funkcie sínus. Zo začiatku som mal pocit, že sa bude jednať o niečo ako Wolf of the Wall Street Hollywoodu, čo by ma veľmi nebralo. Následne to ale začalo naberať grády. Filmovo naozaj perfektné vypointované scény s kamerou/prvým natáčaním Nellie až po zvukársku scénu ako vystrihnutú z podarenej divadelnej hry. V tejto časti film bavil a mal to u mňa rozbehnuté veľmi dobre. V druhej polke filmu ale tempo povolí, začne sa viac filozofovať o úpadku, čo zvýrazní posledná geniálna scéna z filmu - sólo Margot Robbie pred snobským publikom. Za tieto vystúpenia si podľa mňa Margot zaslúžila minimálne nomináciu od akadémie. Lenže ako štýlovo bol natočený vzostup, tak mdlo bol natočený pád, kde si Tobey Maguire zrejme zahral samého seba zo svojho hereckého polo-dôchodku. No a tá mdlosť toho pádu vo mne zanechala už po 3 hodinách takú pachuť, že onen opomínaný a ospevovaný záver ma nechal chladným. Toto môže byť film, ktorý nebol prijatý vo svojej dobe, ale raz sa o ňom bude hovoriť ako o legende. A do budúcnosti prímam údel toho, ktorý povedal na tú legendu - meh.

Sakra tak toto bol "nářez". Film robí hneď 2 veci, ktoré sú zásadne nedivácke a aj mne často vadia a predsa u mňa znásobili zážitok. 1. Režisér strávil už úvodnú pol hodinu v dlhých scénach, kde zrejme chcel zásadne prefiltrovať divákov. Hĺbavé diskusie o svete dirigentov majú šancu zaujať možno tisícinu zasvätených divákov. Ale aj mňa, človeka čo ledva vie že nejaký Bernstein existuje, niečo veľmi zvláštne a okúzľujúce vtiahlo (určite to bol aj EXTRÉMNE vťahujúci výkon Cate Blanchett). Ak sa nemýlim, scéna z výuky bola single-shot a to je fakt výkon. 2. Fakt málokedy mám rád, ak režisér necháva čo najviac na interpretácii diváka. Väčšinou z toho ide nadutosť a je to otravné. Toto je naozaj excelentná výnimka. Sám som bol neskutočne prekvapený, keď som po filme začal študovať najčastejšie interpretácie diania. Boli značne odlišné od mojich. A musel som stále premýšľať. Keď som šiel spať, keď som ráno vstal. Film dostal bezplatnú vstupenku do môjho mozgu a stále si spätne prehrávam scény, ktoré podporujú tú, či onú teóriu. Verte že som prvý, čo by filmy nad 2 hodiny strihal. Ale tu spätne naozaj KAŽDÁ scéna, aj tá najmenej podstatná, dáva zmysel a dopĺňa doslova mysterióznosť príbehu. Kamera je taktiež fenomenálna. Často dlhé zábery, plné modernej architektúry a naozaj perfektne vyobrazené sociálne kontrasty, ktoré táto fixácia na uhladenú modernú architektúru zvýrazňuje. Musím dodatočne zdvihnúť hodnotenie na 5*. A to je výnimočné. Pri hodnoteniach som zväčša fixovaný na pocit ihneď po skončení filmu. Ak ma nenadchne hneď a nepodchytí mi emócie, väčšinou proste vypnem TV a idem ďalej. Toto len zvýrazňuje, ako ten film ide pod kožu. A je to zrejme oficiálne zatiaľ najväčšia oskarová rabovačka, na ktorú si pamätám. Cate Blanchett si tú zlatú sošku zaslúžila v 11/10 prípadov a pobláznenie Všetkým, všade aj naraz zrejme zatienilo akademikom myseľ.

Absolútny zážitok. Atmosféra protektorátu a strach boli cítiť z obrazovky po celý film. Fantastické herecké výkony na čele s Františkom Smolíkom. Dovolím si tvrdiť, že sa jedná o najlepší český film. Netrpí žiadnym neduhom českých filmov a naozaj v ňom nenachádzam jedinú chybu.

Prvú hodinu som si celý čas hovoril, že toto nie je film pre mňa. Nikdy som nebol na preštylizované podivnosti Burtonovského typu. Lenže niekde v hodine začal film naberať spád v emancipácii Belly a zároveň ma uchvátila kamera a rozprávkové prostredie. Dopĺňala to vysoko originálna hudba, ktorá svojím neortodoxným poňatím výborne zapasovala a dotvárala atmosféru filmu. Lenže "secret sauce" celého filmu je absolútne odzbrojujúca Emma Stone. Nepamätám už, kedy ma tak odrovnal absolútne dominantný herecky výkon. Emancipačnú cestu stvárnila dokonalo a v každej scéne bol vidieť pokrok, čo je samozrejme aj veľká zásluha režiséra. Musím zložiť Emme poklonu a ak za tento film nedostane zlatý šuter, tak to bude obrovská chyba akadémie. Prekvapilo aj veľmi odvážne poňatie filmu a Emma sa tu obnažila herecky ale aj doslovne počas celého filmu, čo len dokazuje absolútnu odovzdanosť a vieru v príbeh, keďže to až na pár scén nepôsobilo samoúčelne a dotváralo isté surové vykreslenie Bellynej cesty. Výborne sekundoval aj Ruffalo a Dafoe. Radím k filmom, ktorý zrejme bude dozrievať v hlave. PS: Aj keď vnímam istú rozdielnosť motívov, tak toto je za 2023 oveľa lepší, podnetnejší a inteligentnejší "film pre ženy" ako Barbie.

Artovka, ktorá sa vedome snaží nerozprávať za 90 minút príbeh. Výkon Sophie na 1tku, ale celý čas som mal z toho filmu silný pocit, že režisérka/scenáristka sa snažila každou scénou ukázať, ako artove a nedivácke dielo spravila. A aj keď film dosiahol cieľ - ako divák som bol čoraz viac investovaný do vzťahu ústrednej dvojice, koniec ma nedokázal takmer vôbec emočne dostať tak, ako mnoho recenzii aj zo zahraničia sľubovalo. Aj keď človeku nakoniec "dopne" koniec, tá frustrácia zo štýlu rozprávania u mňa zostáva. Sorry... niekde medzi 2* a 3*.

Som si istý, že miestne odpadové hodnotenia v deň premiéry sú všetko precítené a úprimné hodnotenia. Ale teraz k filmu. Teší ma, že slovenská kinematografia si poslednú dobu trúfa ísť do témy 90tok, ktoré sú živé dodnes a potenciál týchto príbehov tu ešte pár rokov bude žiť. Spracovanie má svoju kvalitu a doba, kedy sme sa museli hanbiť za kameru a ústredné herecké výkony je preč. Bárta s Lojom a Jakabom podľa očakávania dobrí. Prekvapila neokukaná tvár Anežky Petrovej. Na moje absolútne neprekvapenie sa potvrdilo, že Rytmus je neherec. Slovenskému filmu by prospelo, ak by si pri marketingu už nabudúce nevypomáhalo miestnou rapovou scénou. Pri hereckých výkonoch, ale aj pri scenériách mňa, ako lokalpatriota, veľmi potešili východniarske exteriéry a hlášky. Áno aj tu bola mafia a v niečom možno ešte drsnejšia ako na západe. Už keď som zbadal pred premiérou dlhú stopáž, tak som sa zľakol, že toto je príliš veľké bremeno. V takom prípade musí totiž film mať veľmi silné napätie a pacing. A toto tu bohužiaľ chýbalo. Úvodný rozbeh bol naozaj pomalý. Samotná "vojna" sa začala diať až poslednú tretinu filmu a aj z nej sme videli len pramálo, aby sa to celé skončilo ako seriálová epizóda bez nejakého väčšieho rozuzlenia a satisfakcie. Chytenie "Zodiaca z wishu" by som ako záver v takomto ambicióznom projekte nečakal. Tým mal byť stret hlavného hrdinu s mafiánskym bossom. Ale tak možno majú tvorcovia nejaké sequelové plány...

Vééľmi pomalý filmík, ktorý nechá diváka premýšľať a vžiť sa, pretože film ponúka na prvý pohľad až triviálnu zápletku. Čo povyšuje film na vysokú úroveň je kamera, alebo skôr obrazy v nej. Tak nádherne zachytené, často obyčajné zábery, sa len tak často nevidia a aj jemný šum klasického filmu tu dotváral atmosféru. Genius loci New Yorku zachytené naozaj na jednotku. Aj napriek chladnému podaniu a istému odtiahnutiu diváka od deja záver aj tak vzbudí emóciu.

Porovnávaniu sa tu nedá vyhnúť. Oproti Into the Wild tu nájdeme podľa mňa oveľa lepšie motivácie a oveľa menej hlúpejšie prevedenie plánu. Na druhú stranu tento film ponúka oveľa menej podnetnejšie stretnutia počas cesty, ktoré slúžia len ako kulisa k vnútornému prežívaniu hlavnej hrdinky. A to je veľký risk, ktorý sa vyplatil, pretože Reese sa tu naozaj ponorila vierohodne do života hlavnej hrdinky. Dávkovanie príbehu a flashbackov znamená, že film vťahuje veľmi pomaly. Aj ja som zo začiatku hľadal "súznenie" s filmom, ale záverečná veľmi decentne podaná katarzia ma dostala oveľa viac, ako som čakal. Znak dobrého filmu u mňa je, ak ostane v hlave dlhšie ako 5 minút po pozretí. Znak veľmi dobrého filmu u mňa ale je, ak ma film naozaj namotivuje spraviť niečo podobné.