Reklama

Reklama

Nejsledovanější žánry / typy / původy

  • Drama
  • Krimi
  • Akční
  • Komedie
  • Animovaný

Recenze (967)

plakát

Two of a Kind (1951) 

Nebavili ma interakcie ústrednej dvojky O´Brien-Scott, nebavila ma zápletka s podvodom, ako získať dedičstvo po majetnom priemyselníkovi pod falošnou identitou, a navyše všetci kľúčoví herci, vrátane mladučkej Terry Moore svoje výkony prepaľovali. Obzvlášť O´Brien sa snažil ukradnúť si každú scénu pre seba a okato hádzal ukvapené pohľady a strúhal pohŕdavé grimasy. O nevýraznej Scott či smiešnom konci ani nehovorím... Len kvôli kamere a svižnej minutáži zostávam vo vodách priemeru. PS: Moore tu pôsobí ešte ako tínedžerka, ale pozrite si s ňou Shack Out On 101 (´55)! *2,5

plakát

Night Editor (1946) 

Policajt je svedkom vraždy a necháva utiecť vraha, len aby neodhalil vlastné tajomstvo – milenku (totálnu femme fatale). A prichádza klasická dilema noirového hrdinu... Tvári sa to ako novinársky, ale de facto ide o policajný noir. Milá Bčková vec. 3,5*

plakát

Bulvární plátek (1952) 

Karlson podľa Fullera + s Guffeyho kamerou = to nemohlo dopadnúť zle. Veľmi obstojný novinársky noir, ktorý zaraďujem hneď za pecky Ace in the Hole, The Big Clock a Shakedown. Akurát mladí herci vo vedľajších úlohách nestíhajú skvelému Crawfordovi. Karlson svoj vizuálny štýl neskôr vycibril v 99 River Street.

plakát

Loan Shark (1952) 

Podceňovaný "Raft-noir" oplýva skvelou Bčkovou štylizáciou; teda, toto tvrdenie platí len v prípade, ak si dokáže tento typ filmu užiť. Najlepšou scénou je hneď úvodný útok v nočnej slepej uličke s dokonalou atmosférou; o ďalšiu pulpovú zábavu sa postará Raftov nenápadný pohľad na odhalené ženské nohy s lodičkami na podpätkoch, jeho milostný výpadok, jeho až tri súboje jeden na jedného či absurdné finále v divadle. Bavil som sa! 3,5*

plakát

Cry Danger (1951) 

Príjemný pomer ukecanosti a akcie, ľúbivé exteriérové lokácie LA (nakrúcalo sa v Bunker Hill) a nápaditá práca kamery hlavne s nadhľadmi. Fajnová noirová zábava (burbon v pohári od mlieka, ruská ruleta), ale nič zásadné. 3,5*

plakát

Běžel celou cestu (1951) 

Z úcty voči Garfieldovi je to povinnosť, ide o jeho poslednú rolu s noirovo dobrým koncom! Inak však ide o konverzačný priemer, kde sa toho viac odkecá, než udeje. Snímku zachraňuje Garfield a Howe (hĺbka záberu, mizanscéna).

plakát

The Guilty (1947) 

Úvod, keď v noci kráčame za chrbtom postavy v baloniaku, je atmosferický, ale potom prichádza nuda a s výnimkou hl.hrdinu samé mdlé a zaujímavé postavy. Občas sa to snaží zachrániť režisérova expresionistická vsuvka s tieňohrou. Btw, hrdina je vtipný tým, ako si stále objednáva dve pivá (a bourbon) ale nikdy nedopije ani to jedno (bartender si ho doberá, že za tie roky podával dvojité giny, dvojité whisky, ale o dvojitom pive ešte nepočul).

plakát

Spi, má lásko (1948) 

Nebolo to vôbec márne, práve naopak! Gotický námet so slušnou atmosférou, ktorý môže pripomenúť klasiku Gaslight či Bčko Dark Waters: žena v ohrození, osudový muž, pomáhajúci muž a ukotvenosť v jednom parádnom dome s výhľadom na most Queensboro. Hlavná hrdinka síce neustále pôsobí ako po pár pohárikoch (a to aj mimo svadobnej zábavy) a Cummings je rovnako fádny ako vo woolrichovskej adaptácii The Chase, ale Ameche je presný a na fetišistické scény s jeho femme fatale je radosť pozerať (nástup cez odhalené nohy a lodičky na podpätkoch). A potešila aj tieňohra!

plakát

Fear in the Night (1947) 

Asi najbrakovejšia adaptácia Woolricha, čo som videl. A tento raz tú „pulpovinu“ myslím výhradne v negatívnom duchu. Snímka má svoje B-čkové čaro pri snových sekvenciách, ale potom prichádzajú na rad okaté nedostatky: divne nazvučený vnútorný monológ, lacné herecké výkony všetkých zúčastnených, prílišná skratkovitosť či neprehľadnosť tmavých scén. Pre noiristov z úcty k Woolrichovi povinná jazda, pre ostatných jednoznačne radšej odporúčam režisérov vydarený remake samého seba – Nightmare (1956) s Edwardom G. Robinsonom. PS: nepamätám, kedy som naposledy dal nejakému noiru 2* :)

plakát

Nightmare (1956) 

Remake režisérovho vlastného (ultra B) filmu z 1947 a rozhodne lepší vo viacerých zložkách: herci sú o úroveň lepší (a neťahá to len starnúci Robison), máme tu technické vychytávky (viac skosených kompozícii a štýlový tieň ventilátora sekajúci dusno v miestnosti) a džezový soundtrack. Áno, zopár kľúčových scén vyzerá takmer identicky, ale je tu veľa vylepšovákov. A kvitujem aj zmenu profesie hl. postavy (z bankára je klarinetista) a zasadenie do džezového New Orleans (viď prechádzku po slávnej Bourbon Street). Záverom: lepší herci, lepšia technická stránka a viac neónov a džezu. 3,5*