Reklama

Reklama

Nejsledovanější žánry / typy / původy

  • Drama
  • Krimi
  • Akční
  • Komedie
  • Animovaný

Recenze (977)

plakát

MaXXXine (2024) 

Pocta Brianovi De Palmovi, kde scenáru zďaleka nejde o kriminálnu zápletku, ale o atmosféru a štýl. Aj napriek tomu (a brakovému námetu) však ide o scenáristicky absolútne nevyužitý potenciál (a to zďaleka nemusel West poňať túto latku lynchovsky sofistikovane). Odporúčam výhradne milovníkom 80tkového De Palmu, gialla a fanúšikom uhrančivej Mii Goth (síce nedáva výkony hodné oscarovej nominácie ako v Pearl, ale neustále dobre sa na ňu pozerá). Prvé dve tretiny ako-tak spokojnosť, uponáhľaný a lacný záver však veľký prúser.

plakát

Dívka s jehlicí (2024) 

Dobová sociálna dráma so sugestívnym presahom do hororu (zvuk, hudba, znepokojivé dvojexpozície). Čiernobiela kamera skrz kompozície (dvojité rámovanie, časté odrazy v zrkadlách), nasvietenie a sužujúci „štvorcový“ formát 4:3 verne evokuje expresionistickú náladu.

plakát

Los Angeles hraje sebe (2003) 

Pre milovníkov Hollywoodu, „starých“ filmov a filmov noir povinnosť, ktorá pohladí dušu. Analýze sú okrem 200 iných titulov podrobené ako klasiky (Double Indemnity, Criss Cross, D.O.A., Kiss Me Deadly), tak post-noirové klasiky (Chinatown, Blade Runner, L. A. Confidential).

plakát

Horizont: Americká sága (2024) 

Pekný pomalý „veľký western“, aký sa už v kinách nevidí. Akurát výhrad je viac, než som čakal: cítiť, že štruktúra dramaturgie je jednoznačne hodná skôr mini-série a táto mamutia minutáž mohla mať pokojne o 15 minút menej; narátal som viacero zbytočných scén. Navyše, strih občas pôsobí ako päsť na oko, keď sa skáče z príbehu na príbeh... a tej patetickosti teda mohlo byť tiež menej. Ale k pozitívam: Costner, ktorý sa zjaví až po dobrej hodine, si so svojou „tichou charizmou“ berie každú scénu pre seba, viaceré vedľajšie figúrky /najmä záporáci/ solídne sekundujú a akcia je epická (ako kamerovo a strihovo, tak hudobne). Už iba dúfajme, aby sa dvojka dostala do kín (tie scenérie proste potrebujú plátno) a ostatné časti vôbec vznikli.

plakát

Monsieur Spade (2024) (seriál) 

Maltézsky sokol svojím spôsobom pokračuje. Po vyše 30 rokoch a na vidieku južného Francúzska, ktorý Sam Spade uprednostnil pred rušným Friscom. A na novom médiu. Monsieur Spade nerobí svojmu legendárnemu zdroju žiadnu hanbu, práve naopak: ctí jeho odkaz a prináša novú kapitolu života slávneho detektíva. Za mňa spokojnosť: moja recenzia.

plakát

Čínská čtvrť (1974) 

Modelový retro-noir vo farbe (aj keď Polanski si pôvodne želal čiernobiely materiál), s príchodom ktorého sa v polovici 70tych rokoch začalo živšie diskutovať o návratoch filmu noir. Charizmatický a štýlový Jack Nicholson exceluje ako súkromné očko Jake Gittes v legendárnom pokračovateľovi klasických detektívnych filmov zo 40tych rokov. Gittesa, špecialistu na rozvodové veci, si najme noblesná dáma, v podaní príťažlivej Faye Dunaway. Klasický dôvod: podozrenie z manželovej nevery. A ako to už býva, všetko je úplne ináč, ako sa na začiatku zdalo a inak suverénny Gittes sa zamotáva do sveta zločinu a korupcie oveľa hlbšie, než chcel. Máme tu archetypálne noirové postavy (detektíva s nešpecifikovanou, nepriaznivou minulosťou + záhadnú femme fatale), máme tu námety (sledovanie na objednávku, vyšetrovanie vraždy, pátranie po nezvestnej osobe), témy (korupcia na vysokých miestach, temná minulosť šikovne zhmotnená titulným názvom) či menšie, vedľajšie motívy (prekračovanie zákona v zmysle „účel svätí prostriedky“, románik s podozrivou osobou, plánovaný útek do Mexika). A celý chandlerovsky zamotaný príbeh sa navyše odohráva v (suchom sužovanej) južnej Kalifornii. Noirom však už kričia hneď prvé minúty: otváracie retro titulky, pomalé džezové tóny Jerryho Goldsmitha, tiene žalúzií v Jakeovej kancelárii či jeho úvodné ironické poznámky. A ten odzbrojujúci, pre noir tak typický bezútešný záver...nepotrebuje komentár. Snáď len: „Forget it, Jake. It´s Chinatown.“

plakát

Vrah naoko (2023) 

Linklaterovi ide viac atmosféra (doby) a prierez časom ako kriminálno-komediálna žánrovka, ale bavila ma tá hra s diváckymi očakávaniami (aj keď sa sotva dalo veriť intenzite a rýchlosti toho romániku). Potešila ma cinefilská znalosť hitmanovskej tematiky a prestrihy na noirové klasiky (This Gun for Hire, Murder by Contract) či dokonca štylizované japonské B-čka (A Colt Is My Passport, Branded to Kill). PS: nemôžem si pomôcť, ale viac ako Linklatera mi to pripomínalo takého Soderbergha.

plakát

Jen řeka teče (2023) 

Čínsky neo-noir pre pripraveného a trpezlivého diváka s opojnou „žánrovou“ výbavou: od prívalov dažďa a nikotínového pohonu, cez ponurý vizuál a dramatické svietenie, až po nejednoznačného detektíva a skvelú snovú sekvenciu. Viac ako indície k rozlúsknutiu prípadu dodáva snímka atmosféru, no ak ste dostatočne pozorný, svoje kľúče k jadru zápletky si nájdete. S pribúdajúcimi mŕtvymi sa neustále mení hlavný podozrivý, pamäť hrdinu čím viac pokrivkáva a v závere si môžete byť istí snáď len tým, čo prezrádza poetický názov filmu. PS: priamo odporúčam tým, ktorým sa páčil víťaz Berlinale – detektívka Čierne uhlie, tenký ľad (2014) alebo poeticko-magické Posledné večery na Zemi (2018). Moja recenzia.

plakát

Substance (2024) 

Novodobý body horor o rozklade amerického sna s veľkorysým cinefilským presahom. Tak, ako sa starnúca Norma Desmond (Sunset Blvd.) nedokáže zmieriť s definitívnym koncom svojej zašlej slávy; tak, ako Betty z Mulholland Dr. sa zúfalo túži stať hollywoodskou hviezdou... tak Elisabeth odmieta pripustiť koniec televíznej kariéry a siaha po substancii. A zo sna sa stáva nočná mora a vyhrotená satira je nástrojom vrstevnatej kritiky. B-čkový námet v Á-čkovom kabáte a v žánrovom podhubí, ktoré je prísľubom vibrujúcej zábavy. Je tam veľa Aronofského (trasľavá kamera a zvukové ruchy Rekviemu za sen; posadnutosť dokonalosťou a rozpoltenosť Čiernej labute), hypnotický koberec a dlhá chodba zaliata krvou à la Kubrickove The Shining, masky Lynchovho Slonieho muža či Carpenterovej Veci, rada odkazov na Cronenberga (na čele s Muchou), poprašok Kafkovej Premeny či splatterové finále ako vystrihnuté z raného Petra Jacksona. Plus tie odvážne, no relevantné hudobné odkazy na Hitchove Vertigo (Herrman) a 2001: Vesmírnu odyseu (Strauss). Jedna z udalostí roku a subžánrový klenot!

plakát

Padlí andělé - Fly Paper (1995) (epizoda) 

Chvíľku trvá kým si zvyknete na Llyoyda ako drsné očko (Hammettov Continental Op), lebo občas hádže ksichty ako z Back to the Future. Chvíľku to navyše pôsobí dosť staticky, potom však príde na prohibičnú prestrelku, ďalšiu vraždu a rozhýbe sa to. Ťahákom tejto časti je pravá, noirová nočná zadymená ulica. Tá je sexi.