Topco

Inteligentný, svižný a myšlienkovo bohatý cyberpunk s cool noirovou estetikou. Kedykoľvek si to rád zopakujem!

Vôbec nejde o režisérovu prvú poctu filmu noir (ako tu viacerí píšu), v 1960 predsa v neprehliadnuteľne noirovom štýle naservíroval svojho Pianistu. Tu je pocta noiru predovšetkým naratívna (podľa Woolricha), pocta sa skladá predovšetkým Hitchcockovi. Jeanne Moreau je nádherná, chladná femme fatale s plejádou čiernych, bielych a čb kostýmov. Jej farebná symbolika ma veľmi bavila. Navyše, Herrmann neraz evokuje snové tóny z Vertiga. Za mňa veľká spokojnosť.

Hodges po ultra pecke GET CARTER nakrútil na staré kolená tento malý, nenápadný neo-noir a vrátil sa k tým istým starým témam a motívom: pomsta brata, útek pred minulosťou, návrat do rodnej štvrte. Tentokrát minimalisticky, stroho až nezaujímavo, bez nápadu. Aj keď sa na to dobre pozeralo a atmosféra noci mi sedela, nemôžem si pomôcť: pre hercov i režiséra celkom zbytočný film.

Film, s ktorým som dlho bojoval v rovine "páči-nepáči". Noirový námet v maximálne ne-noirovom prostredí, samé nesympatické postavy s chorými vzťahmi a často absurdným chovaním. Vývoj antihrdinu veľmi zaujímavý, ale tej nepríjemnej pachute sa neviem zbaviť.

Zaujímavé v detailoch (štýlové kostýmy, atmosferické neo-noir nasvietenie v interiéroch, neóny nočnej ulice), ako vo zvyšných zložkách nanajvýš priemerné a v celku nesúrodé. Veľmi nevyvážené hlavne ku koncu: akoby film potrebovali na rýchlo dokončiť a cez stmievačky naservírovali sériu skratkovitých scén, ktoré som im neveril ani zďaleka. Záverom, od takého kalibru akým je Schrader (Taxikár, Hardcore) by som čakal prepracovanejší príbeh.

Aki v modernej a satirickej shakespeareovskej adaptácii koketuje s noirovými formami. A baví! Hamleta zosmiešňuje nielen obsahovo, ale navyše ho oblieka do noirového kabáta: kontrastné svietenie, častý cigaretový dym, Hamletov outfit v podobe typického baloniaku. Za mňa spokojnosť!

Gro prichádza veľmi neskoro (až po 40.minúte). Keby to bolo hlavne z úvodu kratšie a menej ukecané, mohlo to byť dokonalé. Inak veľmi sofistikovaná paródia na noirovky s plánovaním dokonalej vraždy :)

"Ahaa, bol tu Ray Milland!" :)

Hrať sa na Lyncha, odkazovať na Hitcha a prepchať 2,5h minutáž kvantom popkultúry na dobrý film nestačí. Mitchell si naložil priveľké sústo.... Zo škatuľky novodobého L.A noiru rozhodne do budúcna radšej siahnem po starom dobrom Big Lebowskom (ako inteligentnej satire), tínedžerskom Bricku (originálnom noiri zo strednej školy) či Skrytej vade (ako sofistikovanej pocte mestu a dobe). Trojicu spája to, čo Silver Lakeu citeľne chýba – fungujúci scenár.

Anderson se po svém debutu Gambler (Hard Eight, 1996) ve vůbec první adaptaci Thomase Pynchona znovu vrací k filmu noir. Jeho „hippie-noir“ pracuje s modelovým námětem soukromého detektiva pátrajícího po nezvěstné osobě. Režisér rozehrává sofistikovanou, ale zábavnou hru s divákovou pozorností. Jsme stejně dezorientovaní jako věčně zhulený, povalečský hipík Phoenix, který v Los Angeles roku 1970 (rok režisérova narození) bloudí labyrintem více než tuctu svérázných postaviček a bizarních situací. Whiskey nahradily tvrdé drogy, ikonické cigarety zase joint a kostýmy jsou v o něco veselejších barvách. Jinak se ale od 40. let příliš mnoho nezměnilo. Skrytá vada je mlhavým příběhem města v hlavní roli s atmosférou vrcholící doby hippies oháknutým do noirovo-psychedelického hávu. (autorský text z katalógu NFF)