Recenze (967)
Strangers in the Night (1944)
Krásne, gotické noirové B-čko s parádnou nezastaviteľnou psycho-babičkou!
Čtvrtý muž (1983)
9 rokov pred slávnym Základným inštinktom nakrútil Verhoeven tento hitchcockovsky ladený thriller. Hlavnou postavou je alkoholu holdujúci bisexuálny spisovateľ, posadnutý ženou, ktorú podozrieva, že zavraždila svojich troch predchádzajúcich manželov. Kto bude štvrtým mužom? Vecička svojou štylizáciou okrem filmu noir pripomenie De Palmu aj talianske giallo. Slovom, tradične úchylný Verhoeven.
The Sisters Brothers (2018)
Dental friendly western
Roma (2018)
Už úvodný záber na ošumelú dlažbu prezrádza, že toto bude mimoriadny režijný a kameramanský počin. Cuarón zložil umeleckú poctu svojim spomienkam na detstvo a silným ženám. Prenádherná filmarina.
BlacKkKlansman (2018)
Funny feel good vecička. Mal som miestami pocit, akoby si Spike Lee strihol Tarantina trošku.
Vdovy (2018)
Nekonvenčne robené scény (za všetky napr. kamera na kapote auta) a naozaj nepredvídateľné twisty. Plus, za toho vestíka mám chuť dať plné hodnotenie :)
Talk About a Stranger (1952)
Sympatický, detský noir (do zbierky k The Window či The Night of the Hunter). Vzhľadom na neskoršiu fázu, možno trošku naivný a jednoduchý, ale Altonova kamera urobila dobrú atmošku! 3,5
Cutterova cesta (1981)
Nezvyčajný neo-noir je dobovým portrétom korupcie a paranoje, z ktorého cítiť doznievajúce 70te roky, a to predovšetkým témou Vietnamu a pomalým, flegmaticko-melancholickým tempom. To, čo spočiatku začína klasickým noirovým námetom krivo obvineného muža (a navyše krásne štylizovanou scénou zapršanej nočnej ulice) sa postupne mení v drámu muža so vzťahovými a politickými odbočkami, aby sa kde-tu znova objavil nejaký ten noirový motív (očistenie mena, vyšetrovanie na vlastnú päsť, osobná pomsta).
Král New Yorku (1990)
Krásny (neo)noirový vizuál a dobrá práca s mestskými lokáciami. Práve za tieto aspekty dávam vyššie hodnotenie.
Vražda (1991)
Dobrá, špinavá (zabudnutá) neo-noir detektívka. Špinavá prostredím, spoločnosťou a jazykom (fan-fucking-tastic!). Scenár s ošúchanou, ale príjemne variovanou zápletkou si pomáha s nie vždy uveriteľnými skratkami... napokon to však vyvažuje skvelý záver. Prekvapivý a bezútešný. To, že Mamet atmosféru noirovej ulice vie, dokázal už vo výbornom debute House of Games (1987). Mantegna inak veľmi presne obsadený! Bavilo ma sa naňho pozerať. Málokedy sa detektív takto "hľadá" v zločine.