JohnnyD

Nudné lacné sci-fi v podstate bez efektov a so smiešnym papundeklovým robotom.

Fantastický pochmúrny (a pritom pestrofarebný) thriller s bublajúcou znepokojujúcou atmosférou, ktorý doteraz asi najlepšie pracuje s motívom #metoo. Emerald Fennell sa mohla vydať cestou priamočiarej žánrovky (ako Coffy), alebo rozvíjať tému psychologickej traumy do absurdna (ako Audition), rozhodla sa ale odvážne vydať vlastnou cestou. Od dokonalosti Promising Young Woman delia v podstate len dva veci: film mohol skončiť o tri minúty skôr (ale do toho ju údajne dotlačili producenti) a línia so vzťahom s Ryanom až príliš šuští papierom. Inak je to mimoriadne dravý debut a teším sa na ďalšie filmy Emerald Fennell. PS: Jennifer Coolidge asi prvý krát nehrá ochechuľu.

Komiksovka podľa môjho gusta. Dôraz je tu na dej, akcia nezaberá väčšinu stopáže, ale slúži na rozvíjanie príbehu a Lois a Clark majú skvelú chémiu. Animácia mi nevadila, i keď pravda je, že tie hrubé obrysy sú divné a viem si predstaviť aj krajšie nadizajnovaného Parazita (bez tej votreleckej tlamy). Spokojnosť.

Konečne koniec. Apokalips War je presne taký ako väčšina filmov v kontinuite začínajúcej v Justice League: War. Je to brutálne prepostavované (má to možno aj 50 postáv) a v podstate žiadna tam nemá adekvátny priestor. A čo je ešte horšie miesto príbehu sa film vyžíva v generickej akcii. Ak mala takto vyzerať Snyderova JL2, tak chvalabohu že k ničom nedôjde.

Dnešná doba si úplne pýta poriadnu verziu Office Space so zabíjaním, bohužiaľ Belko Experiment sa míňa účinku. Napriek sľubnému úvodu so španielskou verziou I Will Survive a drsným Rookerom prichádzajúcim do korporátu, lemovaným zábermi na kopírky, post-iny a mrzké pohľady kolegov, humor čochvíľa úplne zmizne a ostane len sterilná vyvražďovačka s nudným príbehom o tajomnom experimente, ktorý vrcholí v najviac klišé závere, ako je len možné. Toto Jamesovi Gunnovi nevyšlo. O rok mladší Mayhem je násobne lepší.

Priemerné sci-fi, nie nepodobné Destination Moon. Dobová snaha o realistické zobrazenie cestovanie do kozmu je dnes už pomerne smiešna. Najväčšou devízou tak ostáva tých niekoľko záberov na Marse.

Strašná divočina, že to ani neviem ako hodnotiť. Na jednej strane film oplýva na svoju dobu originálnym príbehom, ktorý bol neskôr často prevzatý v iných dielach (viď prvá a druhá Planéta opíc). Kým presun do podzemia pôsobí osviežujúco, časom to pobehovanie po tých istých papundelových kulisách omrzí a upadne to do klasického klišé o cestovaní na "iné planéty", kedy dochádza k vzájomnej paranoji medzi hosťami a hostiteľmi. Vrcholom je ale záver, ktorý by politická korektnosť nezniesla ani v osemdesiatych rokoch, nieto dnes. Nehovoriac o fetiše k zbraniam. NRA musí tento film milovať. SPOILER: Ľudia z 20. storočia so svojimi zbraňami vedú podzemných ľudí na povrch, kde začnú genocídu mutantov i primitívnych ľudí, ktorí sa im s kameňmi v rukách postavia, aby im nakoniec ukázali civilizáciu: zbrane, stavbu domov a ako sa časujú slovesá.

Nepamätám si, kedy som videl Keanu Reevesa takto sa baviť v nejakom filme. Tretí Bill a Ted servíruje obstojnú zábavu a pre fanúšikov ságy riadnu dávku nostalgie. Ostatne o tú ide najviac, a tak film nevystupuje z tieňa iných "legacyquelov", ktoré vznikli za ostatných pár rokov. Príbeh tak neposkytuje skoro nič nové a je len kolážou zvratov z predošlých dvoch filmov, čo je výrazné mínus oproti nepredvídateľnej jednotke a dvojke. Vtipné to stále je (najmä cestovanie do budúcnosti), ale film už nepôsobí tak nespútané a anarchisticky ako predošlé časti a má už bližšie k štandardnej komédii. Samara Weaving potešila.

Skoro na rovnakej úrovni ako jednotka. Stále je to šialenosť utrhnutá z reťaze, ktorá dávkuje nepredvídateľné zvraty a absurdné vtipy.

Anarchistická podivnosť plná absurdného humoru a ešte absurdnejších zvratov.