jayman

Keď sa zápletka vo filme dá zhrnúť vetou: "X sa vracia do svojho rodiska, aby odhalil tajomstvá minulosti a zároveň zistil, kým je." tak by film mal automaticky putovať do kategórie "zbytočný". Vo Svetlonoci to ale v druhej tretine začne naberať grády originálnym slovenským spôsobom (porobenia,  svätojánska noc) až som sa začal tešiť, že ideme do finále s hororovým rozuzlením. Nestalo sa však. Nvotová má strach dupnúť na plyn aj v tých niekoľkých scénach (obočie), kde by nás mohla vyrušiť a ostať pritom žánrovo neutrálna a tak film iba tak plyn-ie. Nehovoriac o dierach v deji (alebo strihu), resp. nedôslednému rozprávaniu a triviálnej sociálnej kritike (patriarchálny vidiek vs. "bosorácky" feminizmus). Výborné vizuálne atmosféry, obstojný scoring, priemerné hranie, žalostné "adrenalínové" finále = nulová záverečná emócia.

Sú filmy, ktoré uchvacujú všetkým iným, než odkazom - a je to v poriadku. The Platform nie je tento typ filmu. Pri konštatnom sledovaní rovnakej minimalistickej scény a hŕstke hercov divákovi začína byť jasné, že tento film nám chce niečo povedať. Hovorí to veľmi presvedčivo a pochopiteľne, azda až príliš. A keď po dvoch tretinách stopáže dokončí svoj triviálny deskriptívny monológ, zasekne sa - a zároveň sa začne hrozne ponáhľať. Keď naskočia záverečné titulky, divákovi dojde, že žiadny odkaz nedostane - a uvedomí si, že sú filmy ktoré okrem nápadu neponúkajú už nič ďalšie. A to v poriadku nie je.

Základná škola thrilleru, inšpirácia Mlčaním jahniat bola naozaj zjavná. Michael Eklund sa snažil, ako vedel, ale z ústrednej trojice je najslabší. Potešila nepríjemná detailová kamera, spád a nepotešil záver - ale k nemu sa azda vyjadrovať nemusím.