jayman

Naivný, pomerne hlúpy a nepotrebný film pre boomerov.

Jednohubka, ktorá okrem idiotského akcentu D. Craiga a vynikajúcich kulís&kostýmov už takmer nič nemá. Rozhodne nie sofistikované rozuzlenie, alebo posledný nečakaný zvrat, ktorý si diváci rozhodne zaslúžili. Milé, ale to je všetko.

Tarantinova pocta svojmu vlastnému filmovému vzdelaniu. Celý čas som sa tešil na to, čo si pre nás Quentin tentokrát pripravil a nutno skonštatovať, že vlastne nič extra; aspoň oproti jeho doterajšiemu katalógu. Uznajte sami - povedzte si zápletky predošlých filmov jednou vetou a pravdepodobne dojdete k tomu, že Once Upon a Time je len výrezom zo života vyhasínajúceho herca. Samozrejme ale, má to niekoľko vynikajúcich scén, šialené, fakt šialené finále a širší kontext, ktorý ak nepoznáte, naštudujte. Zážitok teda siaha aj za filmové plátno, no ako samotné dielo za mňa štyri.

Je to snáď vo všetkých aspektoch o stupeň slabšie ako Snatch, tobôž Lock, Stock... ale stále je to nadpriemerná zábava. Nečakane nevýrazný soundtrack a nečakane happyendový, nezamotaný a nehláškový scenár sú najviditeľnejšími bodmi, casting a výprava obstoja. Pre mňa úroveň Rocknrolly.

Všetky tie kompilácie, failov, vtipov, športových úspechov, čo kolujú po internete, majú konkurenta - kompiláciu twistov. Ďalší Mission Impossible je taký, ako keď hráte Dračko a máte šialené GMko, ktoré má odpoveď na každý váš ťah. A vy neriešite logiku ale prijímate celý dej, ktorého zvraty sú povinnou súčasťou, kde vládnu pevné pravidlá o tom, že elitní zabijaci nevedia trafiť hlavného hrdinu a premávka je mu vždy podriadená a kde sa bomby zneškodňujú v poslednej sekunde, ani o chvíľu skôr. A toto mini dobrodružstvo, ktorého ste na rozdiel od Dračáku pasívnym divákom, ale rozhodnete sa s ními hrať tú hru a na Netflixe sa toho pri pohári vína a jednej pauze (lebo áno, je to pekelne dlhé) poctivo zúčastníte, pre vás samozrejme končí katarticky a režisér to vie a vizuálne zdôrazňuje happyendovosť, lebo prísne pravidlá platia pre celý tento žáner alternatívneho post-realizmu, vlastne áčkového hollywoodskeho akčného thrilleru. MI6, sa na nič nehrá, vie si vystreliť zo seba a ak túto pózu prijímete, nebudete sklamaní.

Supermarketová kinematografia, ktorá v osudí mieša všetky cop buddies trópy a náhodne z nich vyťahuje to, čo sa hodí. Celé to spája iba lineárny scenár s odporne priehľadným cliffhangerom, chýba kompaktnosť - minimálne na úrovni atmosféry. Netflix urobil ďalší nezapamätaniahodný film a je mi ľúto toho Berga, že si týmto kazí filmografiu.

Keď sa Castlevania v tretej sérii oslobodí od povinného drakulovského plotu, začne byť vynikajúcim seriálom. V "aftermath" príbehu sa tak stretneme so skvelými postavami, archetypálnymi ale funkčnými. Atmosféra hustne, veľmi pripomína príbeh prvého Diabla - prepletená Cirkev a okultizmus, malá dedinka a kláštor, pod ktorým sa deje niečo zlé. Teda, aspoň v jednej zo štyroch dejových rovín. Zvyšné tri sú menej typické a to viac si môžu dovoliť byť sofistikovanými - femi úpírska rovina s naivným Hectorom je geniálna. A keď toto celé vygraduje do finále (e09 a e10), tak ma mrazilo - jednak, že som nečakal explicit content, druhak že toto spojenie sexu, násila a temnoty je totálne funkčné. Vynikajúci je voice cast a vynikajúca je aj kresba, ktorá je správne civilná, aby lahodila aj môjmu európskemu oku (a potom, keď príde tých pár momento strhanej japonskej vizuality, tak to -znova musím použiť toto slovo- mega funguje). Tretiu sériu som dopozeral skalopevne presvedčený, že tento tím by bol ideálny na produkciu môjho tajného sna - anime Witchera. Skvelé!

Nedôsledný a nedostatočný thriller o digi-dystópii, ktorá je vlastne utópiou. Hra sa rozohrá a naraz skončí a záver nás nikam nevezme, nijako nás neuspokojí. Vďaka aspoň za plytkú, hoci dejotvornú Mercerovu líniu.

I've felt in love with it.

Pre mňa jeden z najemotívnejších filmových zážitkov, ever.