`barocco

City Slickers su starsou nametova verziou novsich Divocakov (Wild Hogs) kde si frustrovany styridsiatnik lieci krizu stredneho veku dovolenkou na vidieku spolu s rovnako starymi kamaratmi. Oproti novsim Wild Hogs je tento film daleko scenaristicky ucelenejsi, kasitingovo vydarenejsi, vtipom inteligentnejsim ale hlavne je zmysluplnejsim.

Co uz k tolkym pozivtivnym komentarom dodat... Zober scenar, nasad skutocnych hercov a blockbuster tentokrat nie animovany ale hrany ako vysity... 100 percentne zvladnuta zalezitost kde este aj mnohe hrane akcne snimky mozu blednut zavistou....

Tak neviem ci som pozeral ten isty film ako ostatni pretoze film ktori celosvetovo trhne pol miliardy dolarov, (podla www.boxofficemojo.com, Worldwide: $574,477,569) asi predsa len nemohol byt len mierne priemerny ake je hodnotenie na CSFD.... Film som uz videl viac raz na DVD a bavim sa zakazdym. Tento film je o zabave a mne ho ponuka vrchovate, od neskutocne vtipneho a uzasne naanimovaneho T. Rexa, cez nesmierne vtipnych Hunov kde nevadi ani neznalost starej hunstiny aby sa clovek valal smiechom zvlast ked chce Attila trhat na kusy kazdeho kto sa mu znepaci, kamennej hlavy z vianocnych ostrovov ktora je posadnuta zuvackami, poriadne drzej opice, neandrtalcov posadnutych ohnom az po Bena Stillera ktory hra neskutocne vtipne. Film je zalozeny z velkej casti aj na slovnom humore kde je vela vtipov zalozenych na slovnych hrackach a tak rozmyslam ci sa nebavim viac ako ini ze to pozeram v povodnom jazyku, anglictine a teda ci dabing jednoducho nepreniesol uzasne vtipne hlasky ktore su casto krat zalozene na vtipnych rymovackach stopercentne do cestiny....

Zacnem od konca filmu. Niekto sa pozastavi preco zaber konci vylodovanim Spanielov.... Odpoved je jednoducha. Spolu so Spanielmi prisli aj misionari (vid napriklad film Misia) a hoci spanielski dobyvatelia rozvratili povodnu kulturu indianov, co je minus, plusom zostava to co priniesli misionari, odstranenie zivych obeti ktore povodni obyvatelia starocia obetovali svojim bohom. Takze zaver Gibsonovho filmu je uplne logicky, prichodom dobyvatelov skoncil svet Jaguara Pawa, skoncil vsak aj svet krvavych obiet ktore boli sucastou vtedajsej civilizacie. Preto aj nazov Apokalypto. "Apocalypto" comes from the word "apocalypse."In Mel's own words: "Apocalypto ... just expresses so well [ what] I want to convey. I think it's just a universal word. In order for something to begin, something has to end." Proste nieco konci a nieco nove zacina. Gibsonovi mozme vycitat prilisnu realisticnost v prevedeni scen, avsak nemozme mu upriet zmysel pre hlbsiu symboliku, uz Umucenie Krista je symbolikou priam prespikovany. Navyse Mel vysiel z Hollywoodskej megavyrobne a tak vie sklbit myslienku, svojsky umelecky pohlad s dokonalym hollywodskym rutinerskym prevedenim. A takto sa zaradil k reziserom, hercom ako napriklad Robert Redford ci Clint Eastwood ktori hollywoodsku vyrobnu masineriu ukocirovali vo svoj prospech. PS: Viem si zivo predstavit po poslednych oficialnych hustorickych megasnimkoch hollywoodskej produkcie ako by asi vyzerala kasicka hlwd rozpravocka o Mayoch, vid napriklad posledny Emerichov film 10 000 BC o praveku.... O to viac Gibsonovi klobuk dole, zvlast ked produkcny budget bol len 40 milionov, ak by mal 100 milionov, asi by sme vsetci padli na rit a dockali sa aj tej kritizovanej vymeny digitalenej kamery za klasicku filmovu kameru Panavision....

Meda Beda v Cechach, Medvedik Yogi na Slovensku. Opat film zakupeny v dobach doznievania Prazskej jari ked este normalizacia nebola vo vtedajsej CSSR programova. Opat dve nezavisle dabingove verzie (preco, vid receziu ku Kniha dzungli) slovenska fantasticka, ceska urcite tiez... Prvy a posledny seriozny celovecerny pocin tvorcov Hanna & Barbera v roku 1964 pri premiere nacisto pohorel aj napriek tomu ze pri animaci pomahali mnohi najlepsi animatori z Warner Brothers ktori v tom case kvoli zruseniu divizie animovanych filmov (napriklad znamych Loneley Tunes ktore vtedy WB produkovali) presli pod kridla novo vytvorenej spolocnosti Hanna & Barbera. Nastastie ktelevizne kanalovo prebujenely trh v USA priniesol viacnasobne opakovania tohto dielka a tak sa po mnohych rokoch Hey There, It's Yogi Bear! stal aj v krajine svojho vzniku animovanou klasikou. Pribeh nie je nicim zvlastny, avsak spojenie hudby, gagov, a animacie vytvaraju skutocnu lahodku pre vsetkych fandov animovaneho zanru. "Hovor mi nejake lichotky Yogi.... Lichotka, este jedna lichotka a kedze si taka mila pridam este jednu lichotku....."

Rok 1968 bol v Ceskoslovensku zaujimavy nielen zrusenim cenzury a nasledne vydavanim tlacovyn ktore dovtedy nemohli na svetlo denne ale aj nakupom zahranicnych filmov ktore boli jednoducho dovtedy tabu. A tak sa stalo ze Ceska a Slovenska pozicovna filmov zakupila hned niekolko snimkov z dielne Walta Disneyho a kedze vtedajsie licencie sa kupovali na pat rokov, mohli sme si ich vtedy pozerat v kinach az do roku 1973 ked skoncili prava na premietanie v byvalej CSSR. Priznam sa ze vsetky vtedy zakupene filmy som vtedy videl. Boli to: Snehulienka a sedem trpaslikov, Dumbo, Popoluska, Sipkova ruzenka a Kniha dzungli. Kazda rozpravka bola osobitne nadabovana do ceskeho a slovenskeho jazyka, vydobytok to roku 1968 ked sa uzakonilo oficialne ze CSSR je slobodnym federativnym zvazkom dvoch bratskych statov, Ceska a Slovenska a narodov, cechov a slovakov. Preco to vlastne pisem. Po revolucii ked vysla Kniha dzungli na DVD stary povodny cesky dabing bol zachovany, povodny slovensky sa vsak medzicasom niekde stratil. Druhe vydanie udajne obsahuje uz aj povodny slovensky dabing, avsak mne sa ho nepodarilo zohnat. Zato vsak som mal kopiu s tymto dabingom z originalneho filmoveho kotuca. Totiz ked prisla era VHS, pracovnici Slovenskej pozicovne filmov si stiahli z kotucov ktore sa stale nachadzali v archivoch ale uz sa kvoli skonceniu licencie nemohli premietat v kinach aj Knihu dzungli ktora bola v povodnom slovenskom dabingu. Preco stale pisem o dabingu? Pretoze v tej dobe sa robil dabing viac ako mesiac oproti par dnom ako sa dabuje dnes. Vysledny efekt je pre mnohych pamatnikov takmer uz neporovnatelny oproti dnesnemu dabovaniu, dabingova skola ceskoslovenska bola totiz v tej dobe jedna z najlepsich na svete. Kniha dzungli v povodnom slovenskom dabingu je jednoducho pathviezdickova zalezitost. Ja sam som si kupil DVD ktore vyslo na vianoce 2007, v povodnom zneni. Zistil som ze povodny slovensky dabing uplne verne preniesol nielen farbu hlasu ale aj intonaciu a atmosferu. DVD prvy raz malo restaurovany obraz a co je najdolezitejsie prvy raz vyslo v povodneom formate 16:9 oproti starsim vydaniam kde bol format obrazu 4:3, teda viac obrazu, tak ako ho povodne autori filmu nakreslili. Podme k samotnemu filmu. Kniha dzungli je pravom povazovana samotnym Disney za jeden z najlepsich animovanych snimkov ktore vo svojej historii natocili. Ked som bol maly tak som sa unasal Dumbom, Snehulienkou, Kniha dzungli ma tak nebrala.... Ked som vyrastol objavil som nieco co tento snimok odlisuje od vsetkej ostatnej produkcie z dielne Disney. Pani, toto je viac dospelacka ako detska jazda! Nabita forikmi ktore dieta este nevie pochopit a ocenit. Toto je viac ako len prerozpravany pribeh, toto je ART a zaroven Master Piece. Brilantne nakreslene pohybove sekvencie, mnozstvo forikov ktore maju az prilis daleko od infantilnych komedialnych stekov ostatnej Disney produkcie. Absolutny nadhlad a lahkost ktoru chceli autori predat divakovi. Choreografia pocas spievanych scen, vyspendlikovana do najmensich podrobnosti a brilantnosti, nieco co predci snat len absolutna spicka od Disneyho, Snehulienka a sedem trpaslikov. A nakoniec hudba. Kazdy iny by temu z Indie napchal nejakymi variaciami na indicke napevy. Oni do indickeho pralesa jednoducho natrieskali Jazz!!!! a este aky!!!!! Produkcne totalne zvratena myslienka. V tomto filme funguje neskutocne. Bravurna animacia, scenaristicky absolutne bez hlucheho miesta, genialna hudba, absolutne famozne vykreslenie kazdej jednej postavy a do toho rezia ktora ma cely cas nadhlad nad celym filmom vyniesla tento film na absolutnu spicku animovanej zabavy. Pat hviezdiciek ako vysitych.....

"Ale on bol prebodnutý pre naše priestupky, zmučený pre naše neprávosti. Jeho ranami sme uzdraveni." Tieto tri vety ktore su len vynatkom z 53. kapitoly Izaiasovho proroctva o Jezisovi z Nazaretu su klucom ku pochopeniu vsetkeho co sa odohrava na platne. Film je prespikovany mnohymi dalsimi symbolmi a pre ich odkryvanie je nutne nieco mat nacitane (napriklad Satan ma na rukach pocas sledovania krizovej cesty male dieta, symbolizuje buduceho Antikrista) avsak zakladna informacia je dana hned v 22. sekunde filmu... Mucenie, bicovanie, pohlavkovanie, opluvanie, kopance akoby nemali konca kraja, to vsak vysvetluje tak skoru smrt na krizi v dosledku vykrvacania a vycerpanosti. Nasledne utvrdenie sa bodom kopiou do srdca vyvola pristenie krvy a vody, telnej tekutiny nazbieranej v srdci ktora, ako uz dokazali dnesni medici, sa nazhromazdi pri maximalnom fyzickom vycerpani cloveka. Otazka pri tomto filme vobec nestoji ci sa nam paci alebo nie, Gibson totiz technicku stranku odviedol tak aby neslo co vycitat a naopak detailne zobrazena tortura sa moze pacit len citovo nevyrovnanemu jedincovi a Gibson ju netocil pre potesenie divaka ci nebodaj svoje. A tak ked nenatocil limonadove stvarnenie Jezisa ale naturalisticke, posolstvo rezisera je nekompromisne. " Strápený pokorne trpel, a neotvoril ústa ako baránok vedený na zabitie, a neotvoril ústa ako ovca, ktorá umĺkne pred svojimi strihačmi.." pokracuje Izaias o buducom utrpeni Mesiasa. Jeho slova na krizi: "Je dokonane" pripominaju ze celu tu torturu prijal dobrovolne. Film nechce pobavit ci nebodaj moralizovat ale usvedcit. Na zaver zaujimavost, ruka ktora pribija klince Jezisovi do ruk v tomto filme je ruka Mela Gibsona....

Tento film vo mne vyrezal brazdu sta motorovou pilou..... potom ma uz nezaujima ci je technicky, scenaristicky a neviem ako podareny alebo nie, posolstvo filmu som prijal a to je to co robi film filmom. Desive posolstvo citovej vyprahnutosti osameleho cloveka uprostred komfortu ktory postavil svoje ego ako piedestal nad vsetko a nad vsetkych.... Bezcitnych zabijakov ktori pre svoje ego "vrazdia", "zabijaju" a "hlusia" vsetko a vsetkych okolo seba je viac nez dost. Clovek v sluzbe len sebe samemu nemoze inak skoncit ako nas hlavny hrdina ktory je v tomto filme len premrstenou parabolou do seba zahladeneho cloveka. Sugestivna a mraziva kritika spolocnosti ovladanej len zakonmi ako su uspech, prestiz, bohatstvo a moc.

Johanka z Arku postavila vtedajsie Francuzsko na nohy proti Anglicanom Takuto nam ju Luc Besson predstavuje a predstavuje ju naozaj velmi realne a pre mna uplne presvedcivo. Navzajom pospajal neuveritelne posobive dielo ktore je dostatocne akcne, dostatocne dramaticke, dostatocne snive a napriek tomu dostatocne realisticky spracovane a predsa poeticke a napokon dostatocne mysticke. Tento film je pre mna vrcholom rezijneho snazenia Luca Bessona a jeho neprijatie divakmi ukoncilo na dlhsi cas Bessonove dalsie reziserske pociny. Ostatne uplne presne popisali Marius a Sportovec..

Tomuto filmu kraluju az traja krali, prvi dvaja su samozrejme Terence Hill a Bud Spencer, tretim kralom je dookola omielana, velmi podarena piesen Dune Buggy. Pozrime sa teda na to kto tu piesen vlastne spiskal... Hudbu zlozil S. Duncan Smith, slova napisal Marcello Fondato a schuti zaspievali a zahrali Guido De Angelis a Maurizio De Angelis ktori vystupovali pod menom Oliver Onions. Samotny film je uz dnes klasika zlatej ery nenarocnej talianskej komedie ked divakom v kine stacilo par forikov, par uderou pastou a o zabavu bolo postarane. Aj ked to vyzera vsetko az prilis jednoducho, predsa len k natoceniu takejto zabavy bolo treba nieco vediet. A ze to tvorcovia v tej dobe aj vedeli dokazuje aj to ze aj po takmer tridsiatich rokoch tento film stale bavi. Film som si kupil naozaj len zo sentimentu a bol som prekvapeny ked sa napokon prehraval mojimi detmi kol dokola takme dva tyzdne, tak si tento film uzivali, samozrejme spolu so mnou.... Co viac by si mohol ktorykolvek tvorca filmu zelat?