sanikope

Najhorší film roka 2011 čo sa týka domácej produkcie bezkonkurenčne. Nevinnost sa pre mňa stalo jasným suverénom medzi prepadákmi. Hoci Hřebejk nepatrí medzi mojich favoritov, ani sa mi nechce veriť že natočil až takú pakáreň. Scenár je deravý ako sito. Jediná postava čo sa chová ako človek je ten vyšetrovateľ. Prvá polovica s odretými ušami ujde - 2hviezdy. To čo nasleduje potom keď je tzv. obvinený Vetchý prepustený na slobodu je čistý kanál. Vrcholom je scéna pri jazere keď sa Geislerová spovedá svojmu milencovi s tajomstvom ktoré však medzi nimi tajomstvom vôbec nieje. Nevravím už o tzv. vražde Geislerovej, ktorá sa vôbec nevyšetruje a náš hrdina je jednoducho odsúdený. Ozaj je to v našom súdnictve skutočne tak ak nejaka 14-ročná holka povie že som prenikol mojim pohlavným údom do jej pohlavnej udice tak ja som okamžite vzatý do väzby??? Tak ako to bolo ukázané vo filme. Ja si to nemyslím... Posledný film dua Jarchovský/Hřebejk bol tuším Kawasakiho ruže. To nebola žiadna sláva ale ušiel. Nevinost neušla, tá trvá... Jediným pozitívom filmu pre mňa zostalo že už dávno ma žiadny film tak moc nevytočil a tak nemôžem povedať že sa jednalo o nudu, šlo totiž o extra odpad...

Pre všetkých cinefilných fandov takmer 2 a pol hodinový orgazmus. Čo záber to nádhera. Kašlem na to čo King kedy povedal o Kubrickovom spracovaní. Shinining žiari i 30 rokov po premiére. V mnohých komentároch sa tu spomína Shelley Duvall. Že sa jej film nevydaril a že prehráva s JN na celej čiare. Po prvom vzhliadnutí som i ja mal pocit že skutočne prehráva a že sa na ňu nedá ani pozerať. Po rokoch každým ďalším pozeraním si vravím "Ona to snáď ani lepšie zahrať nemohla". Takto akosi si predstavujem neurotickú ženu bez veľkého sebavedomia. Samozrejme Jack je parádny tiež. Najobľúbenejšie scény sú pre mňa Dannyho výjazdy na trojkolke a Gradyho avokádový rozhovor na toalete s Jackom...

Po tradične rôznorodých recenziach som sa i ja konečne vrhol na najnovšieho Triera a jeho Apokalysu. Musím sa priznať že pri pozeraní som necítil tradičnú extázu ako pri jeho ostatných filmoch. Možno je to tým že som u neho zvyknutý že sa snaží šokovať. Po skončení som bol na vážkach, avšak ako čas a dní od uzretia plynú stále nad tým musím premýšlať. Po prvý krát od Prelomiť vlny Trier nepoužil klasický motív týranej ženy v Antichristovi a v Melancholii pokračuje v nastolenom tempe , samozrejme ženy vo filme opäť trpia ale bez mužského či sociálneho zásahu. Skôr by som to však nazval strach než utrpenie. A ten strach tá neistota z neznáma-presne takto si predstavujem strach, skutočný ľudský do morku kosti keď viem že sa niečo konči ale držím sa minulosti do poslednej chvíľe lebo to to jediné čo poznám tá moja ilúzia reality a čo bude potom je číra neistota. Je úplne jedno či je to začiatok či koniec vzťahu alebo rozhodnutie dať bez dôvodu výpoveď alebo jednoducho "KONIEC". A možno i preto vo mne doznieva tento film každým dňom. Nedokážem posúdiť ako budem film vnímať s odstupom ale nateraz moje nadšenie len stúpa. Jediné čo by som Melancholii vytkol je začiatočný prológ ktorý mi prišiel zbytočne predbiehajuci dej. Prológ sa taktiež viezol akoby na vlne Larsovho Antichrista, žeby mostík??? A na záver si neodpustím oceniť poetický názov apokalyptickej planétky. Pre tých čo film nevideli a nevedia nebudem spoilerovať, nech sa prekvapia tak ako som bol prekvapený i ja...,...

Pre gay community možno film na príjemne spestrenie nedeľného popoludnia a pre zvyšok možno trošku nuda. Máničky v úlohe študentov sa mi všetky zlievali do jednej- dlhé blonďavé vlasy, žiadna hruď a všetci sa volali Lars alebo Ole- čo mi tiež neprišlo moc nápomocné pri ich rozoznávaní. Snaď len dve postavy sa vo filme vychylovali- jeden brunet a jeden brčo. Príbeh??? Žiadna sláva. Hrdinovia sú na internátnej chlapčenskej škole a prežívajú tínedžerské obdobie ale v podstate sa len tak poflakujú. Tak ako nikam nespejú oni, nespeje ani celý film. Možno pred 30 rokmi musel film zatriasť celým dánskom. Ak si dobre spomínam u nás také čosi vôbec v 70 rokoch nevzniklo. A už len za to si film zaslúži nejakú tu hviezdičku...

Žiadny veľký intelekt, Jim Carey ako vždy Zooey D. tiež nemusím ale v tomto prípade im to musím prepáčiť. Yes man ma dostal. Presne poznám tie pocity keď sa v živote snažím vyhnuť mnohým "nepríjemnostiam". Keď si konečne poviem "áno choď do toho" tak to vo väčšine prípadou ide prekvapúco zľahka. A to je presne scenár YM, žiadna veľká logika iba priamočiary scenár i pre menej náročných. Čo ma však na filme najviac pobavilo??? No predsa aktívne fotografovanie pri joggingu. Už som to skúšal a odporúčam....

Lynchove veľdielo alias najbudhistickejšia televízna epopeja v dejinách. Neviem kde začať, možno s heslom "Dale Cooper na hrad!!! " Toľko pozitívna čo dokázala dvojica Lynch/Frost vtesnať do 40 minútovej telenovely a pri tom všetkom mať toľko šťastia že sa našla spoločnosť čo mala odvahu svojho času odpáliť na obrazovky šišky, kafe a vodopády. To si vravím to nemohla byť náhoda. Keby som sa na to pozeral očami konšpiračných teórii v štýle ZeitGeist Možno za to môže sám Dalajláma a jeho propaganda... Budhizmus na TV obrazovkách sa proste nevidí. Samozrejme súhlasím so všetkými názormi že 1.séria je oveľa lepšia ako pokračovanie ale i tak je 2. séria stále veľmi, veľmi nadpriemerná.. Pamätám si ako som na to začiatkom 90.rokov zíral ako na kométu ožarujúcu všednú televíznu šeď. Dnes po 20 rokoch musím povedať že to pôsobilo ako tsunami alebo chyba v programe.

Výlet sa mi páčil, Tajnosti som vydržal ale najnovší kúsok od Nellis je too much i pre mňa. OK žena dostala kameru a rozhodla sa dať dokopy všetky možné emócie ktoré jej prebleskly hlavou. Všetci hrdinovia filmu prechádzajú rôznymi štádiami nespokojnosti. Film podla ktorého by som vydedukoval že si to jednoducho má každá žena ktorá či má či nemá dieťa hodiť pretože je maximálny looser. Keďže sa jedná o rôzne historky medzi jednotlivými by človek očakával aspoň dáke prepojenie avšak žiadne Amores perros sa nekoná. A čo ma vytáčalo do nepríčetnosti bol scenár. Gynekologická poradkyňa ktorá sa zjavuje a mizne v celom filme a keď už niet čo tak ide na exotickú dovolenku. To akoby sami tvorcovia chceli troška relaxovať? Plus nelogické potápanie, končím. Som znechutený a vytočený...

Kultový Al Pacino? No Way!!! Áno je nechutný, hrá super. Človeku sa až žalúdok obracia, ale kultom pre mňa zostáva GODFATHER. Prvým tŕňom v oku je že aktéri filmu sa absolútne nelogicky dorozumievajú pomocou pigeon english než rodným esperantom alebo je to tak že my v taliansku či španielsku keď sa bavíme medzi sebou prepíname tiež a namiesto nám prirodzeného jazyka používame len južanské vulgarizmy so slovanským prízvukom??? Dĺžka filmu, pre-exponovaná zbytočne natiahnutá, záverečná prestrelka pôsobí až príliš pateticky. Chvíľami som sa hanbil pozerať na screen. Všetci herci sú nechutný a pôsobia totálne nedôverihodne. Pod mafiánmi som si vždy predstavil tvrdých chlapov s kamennými ksichtmi a nie užvatlaných neschopákov. Sám si vravím ak by som mal ukázať tento piece nazývaný Scarshit novej generácii a povedať im že toto bolo to na čom sa v 80. rokoch fičalo asi by si o mne mysleli že mi úplne hrablo. Vždy keď som chodil po tých "cool" shopoch a videl som tam trička Che Quevaru vedľa Tonyho Montanu a vravel som si -to musí byť kultovka. Ale hovno kult je to iba navoňaná zdochlina s nudným soundtrackom!!!

Kubrick versus Tarkovskij ??? Prvá polovovica tlieskam nadšením- dávam 5plus. Druhá polovica- odpad (už nikdy viac). Prvá epická bola nádherná takmer bez dialógov. V štýle Vesmírnej odysey som sa nechal unášať a vôbec mi neprekážala podobnosť čisto náhodná s 2001. Keď však evolúcia skončila svoje razenie, nastala veľmi hluchá realita všedného života. Áno, je to fajn ukázať svetu že otec môže byť despotický, taktiež by mohol byť však i milý a priateľský. Alebo mohli byť deti sirotami alebo, alebo.... Proste po tom evolučnom dokumente mohlo nastať čokoľvek. A mne ten onanistický príbeh ktorý odrazu nastal po "zrode" nesadol. Počas filmu som premýšlal čo vlastne vo filme robil Sean Penn, no doteraz som na to neprišiel. Ak mi jeho rolu niekto vie vyložiť, nech sa páči... Inak bol to môj prvý Malick, palicu nad nim nelámem ale taktiež sa nejdem vrhnuť s obrovským nadšením na jeho ďalšie "eposy".

Kladivo som prvý krát videl keď som mal asi 15 rokov. Vtedy som ešte presne nerozumel tématike a hrôze čo film opisuje. S tým ako rastiem a vnímam svet okolo seba vnímam i tento film. Čím som starší tým sú čarodejnice smutnejšie. Film pôsobí ako paralela na náš svet, ktorý ovládaju média a nie skutočné ľudské skutky. Svet v ktorom nepravda ľahko zahalí lož a kde v spoločnosti byť hajzel, vrah a prevracač kabátov sa stalo "cnosťou". Film od začiatku nedá vydýchnuť a šlape naplno od prvej sekundy až po záverečné titulky. Snaď už len dodať záverečnú výstižnú modlidbu " Otčenáš který si na nebesich, ne neodpouštej nám naše viny, ani jim ani mne, protože sme ve tvem jménu zhrešili proti človeku." Nepripomína mi to čosi?