nascendi

Napriek šesťstopovej výške ma basketbal nikdy nejako osobitne nelákal. Ale po pravde je potrebné dodať, že ma nelákal ani šport ako taký. To iba na úvod, aby bolo jasné, že športová dráma ma nenadchne. A nenadchne ma ani biznisová dráma so športovým pozadím. Podobne by som sa mohol vyjadriť aj o filme o Jordanovi bez Jordana, o sklamaní z obtlstnutého a unaveného Matta Damona, takže ostáva už iba Ben Affleck, ktorého réžia je spravidla lepšia ako jeho herectvo. Potvrdil to, ale ani toč nemohlo zmeniť moje presvedčenie, že na viac ako na tri hviezdičky u mňa tento film nemá.

Veľmi ma potešil ďalší film môjho rovesníka a obľúbenca Stevena Spielberga, ktorý som si pozrel. Zaujímalo ma, ako si po Blízkych stretnutiach a E.T. poradí s ďalším filmom žánru sci-fi. Mal k tomu všetky predpoklady. Knihy Briana Aldissa patria k mojim obľúbeným, Haley J. Osment ma fascinoval už v Šiestom zmysle, Jude Law tiež nezvykne sklamávať, a to som prehliadol Wiliama Hurta, Robina Williamsa, Bena Kingsleyho aj Meryl Streep v epizódnych úlohách. John Williams pripravil pútavú hudbu a Spielberg mohol čarovať. Úvodná tretina ma zaujala najviac, pretože načrela do etických problémov spojených s vývojom antropomorfných robotov. Akčná pasáž bola našťastie kratšia, ako napr. v Ja, robot a až toľko nerušila. Záver tiež nebol až tak slzopudný, ako v E.T. Zopár hluchých miest a scenáristickej bezradnosti som síce prežil, ale stáli tento výnimočný film tú poslednú vzácne udeľovanú hviezdičku.

Na rozdiel od Andertona nemám pochybnosti o tom, že ide o typický sovietsky vojnový film. Sú tam namiešané všetky ingrediencie, predovšetkým vojnová tematika, ideologické ukotvenie, víťazenie tých, ktorí bojujú za vlasť a za Stalina nad okupantmi, tragický nádych celého príbehu a pod. Čo je nové a neobvyklé je podiel žien, ktorých spomienky, osudy a život prinášajú odlišný pohľad na udalosti prežívané v malých bojových jednotkách. Obsadenie úloh fešnými mladými ženami, dokonca jednou krásavicou, muselo byť nutne zúročené pri kúpeli, ktorý ani súdruhovia z dohľadu nezakázali. Film je údajne nakrútený podľa zážitkov režiséra, obávam sa však, že si všetko dobre nepamätal. Alebo si uvedomil, že v dobe nakrúcania je výhodnejšia selektívna pamäť. Tento zdĺhavý film má celkom slušný rozbeh, ktorý neskôr zadrháva a pri bojových scénach dosť zlyháva.

Divadelné záznamy hier Divadla Járy Cimrmana majú štandardne výbornú úroveň. Je ľahké vedieť prečo, horšie je to už s hľadaním rozdielov medzi nimi. Aj Akt je predstavením, kde som mohol oceniť vynikajúcu úroveň seminára a v samotnej hre neuveriteľne dobrý výkon Miloňa Čepelku. Tie štyri hviezdičky sú zaslúžené.

Akty X boli úspešným a v svojej dobe ojedinelým seriálom. Hlavní hrdinovia boli sympatickí a príbehy v sebe skrývali úžasný potenciál. Bol však krehký, pretože najlepšie časti boli tie, ktoré obsahovali ako-tak uveriteľný príbeh. A tých nebol nadbytok. Komerčný úspech však vyžadoval stále nové a nové epizódy a tam už sa na uveriteľnosť príbehu príliš nehľadelo. Tak začal postupný a nezadržateľný úpadok nádejne rozbehnutého projektu. Napriek tomu predstavuje seriál aj ako celok veľmi slušný priemer.

Za veľa peňazí málo muziky. Seriál ma po počiatočnom nadšení z dobrého námetu unudil už pred piatou sériou. Film iba potvrdil, že nedostatky, ktoré v seriáli nestoja za povšimnutie, sa v celovečernom filme nepríjemne zvýraznia. A tak ani dramatická hudba, honosná výprava a odhodlané pohľady dvoch univerzálnych záchrancov civilizácie nemohli vyplniť diery v samotnom príbehu. Mulderove vysvetľujúce múdrosti iba dotvárali obraz zmarenej príležitosti.

Nemám vo veľkej obľube životopisné filmy, obzvlášť nie športové a box považujem iba za mierne kultivovanú bitku. Tak potom prečo štyri hviezdičky? mohla by znieť oprávnená otázka. Pretože Ali je z mnohých stránok vydarený film. U životopisných filmov veľmi záleží, ktoré epizódy si režisér do filmu vyberie, ktoré považuje za kľúčové pre zobrazenie hrdinu. A Michael Mann si vybral dobre. Nemenej dobre si vybral Willa Smitha do hlavnej úlohy, kameramana, ktorý úžasne nasnímal zápasy, ale nielen tie a darilo sa aj pri výbere hudby. Do piatich hviezdičiek chýbalo presnejšie zobrazenie prostredia, ktoré na jeho život vplývalo. Výsledkom bolo, že napriek neobľúbenosti žánru a dĺžke filmu som sa nenudil. Cassius Clay je odo mňa iba o niečo starší, takže som jeho kariéru sledoval takmer v priamom prenose.

Pri opakovanom, a náhodnom, pozretí pridávam jednu hviezdičku, pretože v poradí tretie alibi nie je výrazne horšie, ani lepšie, ako dve predchádzajúce.  Potešilo ma, že bolo civilnejšie, uvoľnenejšie, než predošlé. Tá uvoľnenosť nebola iba v typológii jednotlivých postáv, ale aj v ich správaní a dialógoch. Aj keď ani jedno z alibi nedosahuje úrovne Schulhoffových detektívok z toho obdobia.

Ja vlastne ani neviem, kedy a ako sa začala rozvíjať hlavná "dejová" línia o blúdení s malým dievčatkom. Už v prvých dvadsiatich minútach ma urážala nuda, ktorú sa Wenders pokúšal prezentovať ako umenie. Ak by som niekedy túžil po nudení sa, nepotrebujem k tomu žiaden film. A v budúcnosti si dám pozor, aby som žiadnemu ďalšiemu filmu od Wendersa nedal možnosť ma otravovať. Dobre ma pobavilo iba označenie jeho road movie za "legendárne".

Napriek niekoľkým zhliadnutým filmom, ktoré zobrazujú ligotavú i odvrátenú stranu showbiznisu, tento na mňa zapôsobil svojou neotrelou originalitou. Našťastie to nebolo o jazze, ktorý by som asi nepredýchal. Hudobno-tanečné čísla, kvôli ktorým je film zaradený ako muzikál som viac-menej pretrpel, pretože ich americkú formu znášam iba v menších dávkach. Ale ten zvyšok, či už išlo o životný výkon Roya Scheidera alebo rýdzo filmové balansovanie medzi realitou a snením, tak ten som obdivoval. A hneď po záverečných titulkoch som si išiel na balkón zapáliť.