nascendi

No, že by som bol obzvlášť nadšený sa nedá povedať. Jednak som nevedel identifikovať žáner, nedokázal som uveriť príbehu a moje predstavy o živote, správaní, reči a konaní ľudí 14. storočia sa dosť líšia od toho, čo Paul McGuigan ponúkol. Ostatné bolo v poriadku. Herci svojim výkonom vylepšovali nedostatky scenára a réžie, hudba a kulisy prispievali k ponurej atmosfére, v ktorej sa to celé odohrávalo. Určite sa film dal nakrútiť lepšie, i keď v žiadnom prípade ho nezatracujem, pretože aj v tejto podobe je lepší, ako priemerný.

Veľmi známa a aj obľúbená rozprávka ma ani v detstve nezaujala. Kulisy, kostýmy a maľovanie hercov mi v detstve boli cudzie, v dospelosti boli znakom nedostatku peňazí na výrobu. Plejáda skvelých hercov nezachránila scenár ohlodaný snaživými cenzormi na nezaujímavé a nevtipné texty. Zázrak sa nekonal, filmy z tejto doby nemôžu byť z princípu dobré.

60-ročná rozprávka dopraje orientovanému divákovi presne to, čo od nej očakáva. Iné hodnotenie, ako troma hviezdičkami by prezradilo, že film pokladám za to, čo nie je a asi ani nechcel byť. Zmierlivému hodnoteniu napomáha humorný nadhľad, ktorý nevyprchal ani po rokoch. Film nie je žiadnou perlou, ale raz za štvrťstoročie je možné sa pri ňom zabaviť a spomenúť si na časy, keď takéto filmy boli osviežujúcim vánkom v záplave ostblokových filmov.

Rozsahom menší, ale námetom i spracovaním podobný cyklus, akým je o päť rokov neskôr nakrútený seriál Najväčšie kriminálne prípady Slovenska. Na takýchto dielach sa nedá veľa pokaziť, pretože autenticita prípadov je dostatočne atraktívna na to, aby zakryla aj prípadné chyby tvorcov. Dôležitá je aj edukatívna stránka týchto prípadov, vďaka ktorej môže mať divák vyhranený názor na problematiku trestu smrti v osobitne odôvodnených prípadoch.

Všeobecný dojem som už opísal v časti Ženy vražedkyně, ktorý som videl ako prvý v poradí. V tejto časti ma zaujalo, aký obrovský vplyv na neúspešné vyšetrovanie Mrázkových vrážd mala územná nekoordinovanosť činnosti Verejnej bezpečnosti a samozrejme jej stranícke riadenie.

Nepoznám čínsku kinematografiu a to málo, čo som videl, ma nezaujalo. Na Hrdinovi ma najviac potešili obrazy a hudba. Majestátne boli tiež masové scény (tie sa v Číne nakrúcajú pri početnosti ich armády ľahšie). Na Slovensku by sme na také scény potrebovali celú armádu, vrátane vojakov zo zahraničných misií. Menej sa mi už pozdával dej, časť dialógov vyvolávala rozpaky a tie povestné súboje ma striedavo nudili a iritovali. Som technicky založený a lietajúcich bojovníkov znesiem možno v cirkuse, u Copperfielda, ale nie v historizujúcom filme. Suma sumárum - mierny nadpriemer.

Bol som mimoriadne zvedavý na film, o existencii ktorého som nemal ani tušenia. Pritom bol jedným z filmov, ktoré v priebehu šesťdesiatych rokov ako tykadlá ohmatávali, kam až je možné zájsť v kritike režimu a tiež aké inotaje bude nutné použiť na oklamanie cenzorov. Nakoniec sa to ako-tak podarilo a vznikol film, ktorý stojí a padá na výkone Rudolfa Hrušínského so známymi sekundantmi. Ten je ako obvykle skvelý, ale znázornenie vnútorného hlasu mi po chvíli pripadalo pomerne nešikovné. Vcelku som bol spokojný, aj keď si myslím, že film osloví divákov, ktorí tú dobu prežili, nie ich potomkov.

Film som videl pomerne dávno a je jedným z filmov, ktoré si zapamätáte, aj keď nejde o žiadne veľdielo. Naša pamäť funguje so značnou mierou autonómnosti. Dnes som si film pozrel opakovane a môj názor, že ide o mierne nadpriemernú snímku o Amerike a jej dvoch svetoch - skutočnom a mediálnom. A ten mediálny stále viac dominuje nad skutočným, o ktorý už má málokto záujem, lebo nie je dosť sexy. Každý, kto sa niekedy pokúšal verne zobraziť bežný život sa pri sledovaní výsledku nestačil dostatočne čudovať nad tým, koľko je tam vaty a nudy. Takže tento film bol pomerne pravdivý, aj keď iba pomerne, aby bol v konečnom výsledku sexy.

Netrúfam si tvrdiť, že existoval aj menej riskantný spôsob, ako vzdorovať požiaru, ktorý už odrezal únikovú cestu. Bez problémov budem tvrdiť, že práca profesionálnych hasičov špecializujúcich sa na lesné požiare je neskutočne náročná a nebezpečná. Preto film o skutočnej udalosti z roku 2013 mal všetky predpoklady byť vynikajúci. Bol by vynikajúci aj s tými chlapáckymi prejavmi a dialógmi, lebo takí asi americkí hasiči sú. Najväčšiu výhradu mám k proporciám. Je dobré venovať sa aj negatívnym dôsledkom rizikového zamestnania na rodinný život, ale nemalo by to trvať tri štvrtiny filmu. Iba málo divákov má presnejšiu predstavu o záludnostiach, ktoré sprevádzajú lesné požiare. Tam bola oblasť, ktorej sa mal režisér venovať.

Len tak mimochodom som pred pár rokmi zachytil, že Hrdý Budžes je Hrzánovej výstavný kus, ale nevenoval som tomu zvláštnu pozornosť. Dnes som si Hrdého Budžesa pozrel a veľmi dobre som sa zabavil. Je to výborne napísané, nedokážem pochopiť, ako sa môže niekto naučiť toľko textu a prakticky dve hodiny nezísť z javiska. Tiež som sa zamyslel nad tým, ako asi hru vnímajú diváci narodení po. Moja spokojnosť samozrejme nebola absolútna a malú výhradu mám k akejsi kŕčovitosti, ktorá napodiv bola väčšia v reakciách divákov, než pri dianí na javisku.