asirtes

Výstižne vykreslenie súčasného spoločenského statusu školstva a zároveň ľudskej izolovanosti. Tiež ako pozorovateľ ľudského hemženia dlhší čas sledujem, ako sa (nielen) tieto dve veci dejú a pospolu rozožierajú spoločnosť zvnútra. Vážne myslená a fakt k veci záležitosť!

Táto fajnotka sa pohybuje niekde medzi poloblbosťou a skorotrápnosťou. Je tak prepchatá trápnymi vtipmi a chvilkami, až to po čase príde vlastne milé a kolosálne zábavné.

Príčetnosť dáva Ferrellovi definitívne pápá a zostáva nám len chvilka, kým mu konečne niekto odoberie svojprávnosť. Svet si možno aspoň trochu od trapnosti oddýchne. Ako sled humoristických scén pre mentálne zaostalé leguany je to výborné. Ako film ešte lepšie.

Film, ktorý má gule až na krku!

Táto romantická komédia je fakt des. Ak nesadne v čase, priestore a konštelácii je to v p. Mne po dobrom načasovaní sadla. PS: A úprimne dúfam, že budem v živote mať to šťastie a ten gumený xicht fešáka Colina Egglesfneviemčo už nikdy neuvidím. bŕŕŕ PPS: Radiohead potešil.

Všetko, čo mohlo vybuchnúť aj vybuchlo. Vrátane scenáru.

Hallström holt zase sere len drobné bobky (alebo ako sa tu tomu hovorí hviezdičky) a človek nikdy nevie koľko ich vytlačí. Nakoniec ich vytlačil slušnú kôpku. Čiastočne to vykompenzujú aj krivky Julianne Hough, ktorá je v najlepšej kondícii, toto je asi jej najhodnotnejšia rola a na plac očividne chodila hneď po solárku rovno z fitka. A z fitka sa robí pekná ritka!

Do 18.-tej minúty je v ľudských silách to pozerať. Overené. Ďalej by som to neriskoval, inak hrozí ujma samovoľneho odletu dekla. Niektoré formy trávnych obsesií netreba sledovať ešte aj v pohyblivých obrázkoch.

Nachtzug nach Lissabon nemá chybu (jedine snáď, že nemá skoro nič spoločné s knihou, čo sa dá úplne jednoducho ignorovať, postačí ju napríklad neprečítať😃). Je plný mäkkosti, upradený akousi pavučinou nevšednej každodennosti, ktorá sa mení pod dojmami z hľadania niečoho jedinečného, nachádzania minulosti odrážajúcej sa v nás samých vlečených len zvláštnymi dojmami vnútorného hlasu. Excelentne civilná psychológia. Zároveň je to však jednou z jeho diváckych aj trhových nevýhod. Ďaľšou je samozrejme pomalý, zdanlivo sa až vlečúci dej. Ten však nemôže byť iný. Je priamo prepojený z ideou námetu. Bille Augustovi sa proste podarilo natočiť film, ktorý nespadá pod estetické kritériá dneška a nepodáva tak to, čo je v súčastnosti od pomalých filmov akosi už očakávané. Teda priestor pre scény, ktoré dynamickejšie posúvajú dej. Pripomína trochu ostatné dva filmy Terence Malicka. Len trochu viac nohami na zemi. Oplatí sa vidieť. Jeremy Irons je tu absolútne excelentný. Martina Gedeck genauso.

Dva postrehy. Knihu som nečítal, takže neviem, kto dostal ten pekelný nápad, že zombíci vskutku to milí tvoríkovia budú relatívne vkľude, až kým ich na seba neupozorníte, no a to im potom začne kvalitne zajebávať. Či už to bol Brooks, alebo Forster, zaslúžil by si jednu skurvenú platinovú filmovú cenu aj s božtekom pri odovzdávaní rovno od nejakej bohyne, napr. Charlize Theron(ktorá ako dúfam sa objaví v dvojke). Ten zasraný idiot mi skoro spôsobil nervovo-srdcový kolaps s koitálnym fajnšmekom súčasne. Tu už fakt prestáva sranda. Druhý postreh sa týka nejakého iného týpka, ktorý vymyslel tú chujovinu, že tam bude za drsňáka blonďáčik od Angely. To zrazilo hlavne prvú polovicu, kým ste si zvykli, že táto precitlivelá vyzáblinka je vlastne fakt drsný chlapák. No a potom ešte niekoľko ďaľších výborných nápadov urobilo celý film dynamicky zaujímavým a funguje to. Nebyť tej preháňanej korektnosti a presladeného rodinkárčenia mohlo to ísť aj vyššie. Ktovie, akú mal Forster osobnú ambíciu.