Primavera

Priznám sa, nie som fanúšik Dana Browna. Jeho konšpirácie mi pripomínajú Danikäna, ktorý dokáže skombinovať rozmery kameňa v Stonhange vynásobené výškou skaly trinástej v poradí skál na východ od Stonhange a to všetko vynásobiť počtom vlasov na jeho hlave a dostane priemer zemeguľe, čo je jasným dôkazom, že Stonhange postavili mimozemšťania. Takže ma nijako neohurovali Langdonove dedukcie, ktoré sa valili dejom, skôr sa mi celkom páčila dynamika deja, takže som si mohla poobzerať slušné množstvo kostolíkov, po ktorých sa behalo a záver, ktorý som si už z knihy nepamätala a tak ma znovu prekvapil. Waw, pekné prekvapko. Inak by to bolo za menej. :-)

Aj keď film bežal v dejovej línií, kedy vnímavý divák mohol predpokladať ďalší vývoj a máločo ho zrejme prekvapilo, aj tak mu dávam plný počet hviezdičiek. Za to úžasné vizuálne divadlo. Za výborne stvárnenú myšlienku, vďaka ktorej mi v hlave stále bežali asociácie Pandora = Irak. Mimozemšťania mali čudné modelkovské postavičky, zrejme zámer zapôsobiť na moderného diváka. Mňa svojím správaním a konaním dostali tak či tak. :-)

Asi nie som romantický typ podľa amíckej predstavy, lebo toto mi romantické nepripadalo. A už vôbec nie komediálne. To české komédie, to je iné kafíčko, to môžem vždy. Tieto americké rehotačky na hovadinách, pokazených svadbách, trapasoch s tortami, šatami, nevestami, družičkami ....(chýbali mi trapasy s hovnami :-), tie amíci milujú), nie, nezabavám sa. Jennifer Garner je charizmatická, takže ma uhnala k dvom hviezdam. A ešte myšlienka z filmu: "Ženy radi jebú, ale neradi bývajú ojebané." Tak strýko Douglas, za toto by som mohla dať aj päť hviezd, ale len medzi nami....:-))))

Morálna dilema vo filme sa u mňa minula účinkom, považujem ju za hlúposť. Ženy ako nespokojné bytosti, ktoré kvôli peniazom sú schopné obetovať životy neznámych ľudí? A slabošskí muži len nemo prihliadajúci na to, ako ženy rozhodujú absolútne neeticky, zištne a amorálne a tým pádom rozhodujú aj o nich? A všetci sú experiment... pretože ľudstvo nestojí za to, aby prežilo a nepotrebuje k tomu ani hamletovský box o bytí a nebytí, ani mraziaci box ako terminal station. Proste Mars. :-) Jediný klad filmu - perfektné sedemdesiate roky, staré dobré filmárske postupy, takto filmovať v súčasnej dobe považujem za kumšt.

"Kto má predsudky voči Bratislave, filmu mu ich upevní." S týmto odporúčaním tých, čo dokument videli, som na film šla. Nečakala som žiadne veľké umelecké hodnoty, nič nadčasové, shakespearovsky dramatické a možno preto som sa dokázala výborne zabaviť, smiala som sa ako do reklamy na nového mobilného operátora. Napriek tomu, že film mapoval len tie tienisté stránky Bratislavy, naďalej mám toto mesto rada, všetko beriem s nadhľadom a neberiem právo Jakubovi Krónerovi vyjadriť filmom svoj uhol pohľadu na Bratislavu. Mňa jeho pohľad naozaj zabavil, možno to chcelo len trošičku viac komplexnosti, dej sa trhal ...Ale aj tak - vďaka zaň.

Nostalgicky som si spomenula na svoj prvý elegantný chanelovský kabátik a prvé "malé čierne", čiže spoločenské elegantné šaty, ktoré má hádam každá ženská. V rámci posudzovania životopisu sa nedá CC uprieť obrovský talent a prínos pre svet módy a žien. Film to odzrkadľoval menej, než som čakala. Viac sa sústredil na jej priživovanie sa na bohatom starom milencovi, neskor mladom milencovi - mecenášovi, čo sa mi nezdalo až také dôležité ako jej schopnosť vidieť svet, módu a život žien inak.... Scénar pre mňa slabý, A. Tautou sa mi tiež nezdala taká presvedčivá. Čakala som trošku viac.

Už je to nudné pozerať stále verzie Bathoryčky, ktoré neprinášajú nič nové a dokonca ani nie sú schopné držať sa historicky podloženej pravdy. Prečo v závere filmu tie pochybnosti, či bola naozaj sadistickou vrahyňou? Nestačí okolo troch stoviek svedeckých výpovedí uložených v archívoch a depozitoch? Prečo zas ten smiešny dôvod pre sadistické mučenie udržať sa mladou pre mladučkého milenca? Musí sa všade podsúvať ten milostný motív, aby to bolo zaujímavejšie, uveriteľnejšie? Kúpanie sa v krvi? Veď sa nenašla nikdy žiadna železná panna ...! Škoda toho hlúpeho deju, lebo Julia Delpy ma ako herečka príjemne prekvapila.

Aj keď vo filme bolo veľa použitého z iných filmov tejto kategórie, aj keď premena zbabelého hlúpučkého úradníka na bojovníka s vysokým morálnym profilom bola absolútne neuveriteľná, hltala som túto rozprávku pre dospelých s rozžiarenými očami a výborne som sa pobavila. Kolónie s neželanou rasou, presídľovanie neprispôsobivých .... to všetko mi tak krásne pripomínalo vyvádzanie bielej arogantnej ľudskej rasy, že som si myslela o režisérovi, že on musí byť určite "kreveťák". :-)

Bála som sa, že trojka bude ešte horšia ako dvojka... To sa americkým pokračovaniam stáva často. Švédi sa však zmobilizovali a miesto hutnej akcie vsadili teraz na pomalší dej, ktorým nám pekne naservíruje bezmocnosť človeka voči tomu, keď sa vládne inštitúcie rozhodnú, že ste nepohodlný občan.... Apropó, verí ešte niekto v úlohu štátu ako ochrancu bezbranných a spravodlivých? Prepána, nekývajte súhlasne hlavou, nemám tieto žarty rada. Takže žarty bokom, Lisbeth bojuje za mňa, za nás. Malá, útla, obeť vládneho kolosu, ktorý nepozná zľutovanie. A predsa sa jej podarí vzoprieť sa a dokázať si ubrániť miesto na slnku. Dej mal fakt gule. Keby sa to len trooooošičku zhutnilo, bolo by to dokonalé.

Ako sa zbaviť pokušenia? Jednoducho - podľahnúť mu. :-) O. Wilda milujem, jeho mne známe výroky sa vo filme skvele uplatnili, kniha je samozrejme lepšia, ale ani som nečakala, že ju film predčí, lebo sa to stáva, žiaľ, málokedy. Asi je to tým, že myšlienka jedného umelca nemôže byť dokonale zobrazená úplne iným umelcom. Keď dvaja robia to isté, nikdy to nie je to isté.