PatoP

Zaujímavo a pútavo natočený televízny film, ktorý v sebe nesie posolstvo aj pre ďalšie generácie. Výborne natočené a skvelo zahraté, doplnené ikonickou hudbou majstra Stračinu. Konečne odvysielané Slovenskou televíziou, aj keď vo "skvelom" vysielacom čase, v utorok o 07.30. To asi aby si to mohlo pozrieť čo najviac divákov.

Podľa dramaturgie RTVS 2, je to film nevhodný do dnešného vysielania, pretože muži, ktorí v tom čase pilotovali vojenské lietadlá automaticky slúžili československej armáde, ktorá bola socialistická. Čo na tom, že je to zaujímavý film, výborne natočený a zahratý? O politike v tomto diele nemôže byť ani reči, pretože tam nijaká nie je. A vraj pred tridsiatimi rokmi v televízii padla cenzúra. Ha ha. Tomu hádam verí iba úplne naivný človek.

Niekedy smutné, inokedy veselé a občas aj trápne a kŕčovité dialógy, no skvelé a veľmi prirodzené výkony detských hercov. Je zaujímavé, že detskí herci v 50-80 tych rokoch hrali ďaleko lepšie a prirodzenejšie ako dnešní dospelí herci, ktorí majú poväčšine vyštudovanú VŠMU. Neviem, či je na vine rýchle natáčanie, zlé vedenie hercov zo strany súčasných režisérov alebo samotní protagonisti, ktorých spomínaná vysoká škola produkuje, no väčšinou sú to iba akési prefabrikáty, ktoré automaticky odriekajú text a málokedy sú presvedčiví.

Veľmi dobre a pravdivo napísaný scenár, ktorý poukazuje na to, v akých sračkách žijeme. Vytvorila sa tu skupina hajzlov, ktorí si myslia, že sú nadľudia a môžu si všetko dovoliť. Samozrejme, každý robí iba to, čo mu zákony v našich krajinách dovolia, zákony ktoré si papaláši v parlamente pod vplyvom silného lobingu prispôsobili tak aby im to vyhovovalo. O pár dní, na 30 výročie revolúcie budú všetci mlátiť hubami o demokracii, ktorú sme si vybojovali. Nikto však nepovie, že demokracia do tohto štátu ešte nedorazila, a ak tak iba pre zopár vyvolených. Ale späť k seriálu. Ako som už spomínal, scenár sa mi páčil, natočené to bolo celkom dobre, iba škoda že nemôžem nič napísať o hereckých výkonoch, pretože tu nijaké neboli.

Ja som ledva čakal kým sa skončí tento film. Nikdy som nemal rád filmy, ktoré boli o ničom. Jedno pozretie bolo pre mňa hotovým utrpením. Asi nemám pochopenie pre novú vlnu ale toto obdobie sa vyznačovalo tým, že sa točilo dosť filmov, ktoré nemali nijaký dej. A sledovať film, ktorý je nemastný neslaný, takmer bez príbehu... na to v živote nemám dosť času.

Veľmi milá komédia s Bronislavom Poloczkom, ktorý ma prekvapil tým, ako sa zhostil úlohy zakríknutého úradníka jedného nemenovaného socialistického podniku. Dokázal, že vie s chuťou zahrať aj takýto typ postavy, hoci jeho hulváti napr. vo filmoch "Skok", "Králíci nemají jména" alebo "Matěji, proč tě holky nechtějí?", sú neprekonateľní. Pre Jiřinku Bohdalovú bola tradičná postava manželky obyčajnou rutinnou záležitosťou.

Máme tu ďalšiu raritku, tentokrát z košického televízneho štúdia. Raritku preto, lebo som prvý krát videl hrať Dana Junasa hlavnú úlohu, Roba Beňa som nevidel hrať vôbec, no hlavne je film zaujímavý svojou témou. Myslím, že je to ojedinelý pokus natočiť príbeh o ľuďoch, ktorí napriek svojmu ťažkému handikepu chcú žiť, pracovať a baviť sa ako my ostatní. Filmy so športovou tematikou sa mi odjakživa páčili a som rád, že do filmotéky mi pribudol aj tento titul, o ktorom som donedávna nič nevedel, pretože hádam od svojej premiéry (ak nejaká bola), sa na obrazovkách neobjavil.

Príbeh odohrávajúci sa v čase Slovenského národného povstania so silným dôrazom na humanitu a ľudskosť. Skvelé herecké výkony Evy Večerovej a Jána Mistríka. Je na škodu veci, že aj tento tv film sa kvôli technickému poškodeniu nedá viac vysielať. Neviem, čo v tých archívoch s nahrávkami robia, že také veľké množstvo je nevysielateľné. Je to trestuhodný amatérizmus ľudí, ktorí tam hlavne prvých dvadsať rokov po prevrate sedeli, nerobili nič, len cicali z verejnoprávnej inštitúcie peniaze. To je hádam možné len v našej rozkradnutej republike.

Na tento film som bol v kine s veľmi dobrým priateľom Samuelom, ktorý je hlboko veriaci človek. Chcel som vedieť, aký bude jeho názor na film tohto druhu. Ako som pôvodne predpokladal, viera v tieto veci sa ho veľmi nedotkla. Čiže ako zábava môže byť, spracovanie a herecké výkony... dajme tomu. Koniec koncov ako rozprávka pre dospelých by sa to mohlo ujať.

Inscenácie a filmy z prostredia domova dôchodcov nemám veľmi rád, nepôsobia na mňa dobrým dojmom. Ľudia žijúci v takýchto zariadeniach sú väčšinou vykresľovaní ako osoby, ktoré už majú všetko za sebou, sú nepotrební a pre mladšie generácie nezaujímaví. Každopádne táto inscenácia človeka núti zamyslieť sa nad sebou samým, nad tým čo bude, ak raz zostarne. A je to jedno, či ide o našu generáciu, ktorá dostala všetko naservírované na tanieriku alebo o staršiu generáciu, ktorá si musela všetko ťažko vybojovať a vydupať pre ľahší život svojich detí a vnúčat. Práve pri takomto príbehu si citlivý a vnímavý divák uvedomí, že roky pribúdajú každému rovnako a že všetko je pominuteľné.