PatoP

Začínalo to ako tuctová inscenácia, ktorých sme videli už veľa. No dej pekne vygradoval a nakoniec bol z toho celkom zaujímavý príbeh. Opäť na obrazovke tvorili pár M.Vášáryová a J.Kukura, ani neviem už po koľký raz.

Pre mňa je fascinujúce, ako za socializmu chodili filmári točiť hoci aj do veľkých fabrík. V tomto prípade to bolo až k podbrezovským vysokým peciam. Príbeh o ľudskej spolupatričnosti je vo svojej podstate dramatický, no ako väčščina Zacharových filmov, aj tento je okorenený dostatočnou dávkou humoru. Spojenie Pántika s Grissovou hovorí už samé za seba.

Čudujem sa, že túto neškodnú komédiu odvysielala až slovenská trojka. Dovtedy som o nej nič nevedel. Mňa táto komédia dosť pobavila, Bednárik bol skvelý ako dobre pripravená roštenka.

Geniálny hudobný skladateľ Luboš Fišer veľmi výrazne obohatil tento tak trochu nevýrazný príbeh svojou hudbou a pomohol tým vytvoriť z tohto snímku nesmrteľný film, na ktorý sa dá stále pozerať, ak sa dokáže človek pozerať otvorenými očami.

Vo svojej dobe to bola dosť obľúbená detská inscenácia. Pochopiteľne, titulov s témou sci-fi tu nebolo veľa. Dnes to už trochu vyšumelo, no zostali herecké výkony, najviac som sa azda pobavil na Andrejovi Hrycovi.

Toto je presne film, ktorý buď nenávidíte alebo si ho obľúbite, čomu odpovedá aj hodnotenie na csfd. Ja patrím do tej druhej skupiny. Vorlíčkova réžia je veľmi dobrá, aj keď u tohto režiséra sme zvyknutí na iné žánre, k tomu hudba Karla Svobodu, ktorá tu veľmi pasuje. Nakoniec zaujímavé krátke príbehy pražákov 80-tych rokov a je vymaľované.

Túto inscenáciu som videl ako 11-ročný chlapec, no niektoré sekvencie mi ostali v pamäti uložené dodnes. Stáva sa to iba u filmov, ktoré sa mi veľmi páčili. Prvý diel bola veľká sranda, tie hlášky nemali chybu, druhý diel bol už aj trochu smutný, nakoniec ako aj život každého človeka. Bol to proste koncert všetkých zúčastnených. Kedy to RTVS odvysiela, je vo hviezdach, predloha je totiž od gruzínskeho autora, preto by sa museli zakúpiť autorské práva. A to je problém.

Ja som z tohto dokumentu dosť sklamaný. Očakával som viac informácií o tom, prečo vznikli tieto stavby, ako počas svojej existencie fungovali, kedy a prečo zanikli. Namiesto toho som sa dozvedel všetky možné omáčky, iba nie to najdôležitejšie. Bohužiaľ, potenciál takýchto dokumentov ostal v tomto prípade nevyužitý. Alebo je to spôsobené novým pohľadom mladých dokumentaristov? Možno áno, no mne tento pohľad veľmi nesedí, nedokáže vo mne vyvolať záujem.

Napriek tomu, že sci-fi veľmi neobľubujem, musím uznať že je pozoruhodné, ako mohlo v skromných podmienkach československej filmovej tvorby počiatku šesťdesiatych rokov vzniknúť takéto filmové dielo. Klobúk dole pred tvorcami a hereckými výkonmi.

Televízna dráma o dospievajúcej holke, ktorá verí v dobro, lásku a pochopenie, no nakoniec o všetko a o všetkých príde. Veľmi milé prekvapenie v podobe mladej, talentovanej a peknej herečky Tamary Kotrbovej, ktorú som až doteraz prakticky v nijakom titule nezaznamenal. Hriešne málo českými režisérmi využitý talent, no prišla revolúcia, otvorili sa zásuvky, v ktorých nič nebolo, takže asi preto. Tamara dokázala, že jablko nepadlo ďaleko od stromu.