boo-boo

Prevelice pohodová záležitosť, ktorá sa (miestami možno až príliš okato) snaží o štipľavý politický komentár a zároveň totálne absurdno. Samotná zápletka je slušný bizár, Spike Lee má našťastie všetko pod kontrolou a vo výsledku vysústružil superzábavný film, ktorý je dejovo prakticky nepredvídateľný, ale vo výsledku tak akurát uspokojivý.

Veľmi štýlová práca s audiom a (predovšetkým) tichom, dostatok napätia a mrazenia, no katastrofálne deravý scenár. Ubehne to ako voda a má to všetko, čo to mať má, ale čo z toho, keď sa človek bojí nad tým vôbec zamyslieť.Každopádne druhý diel si prosím a prosím si, aby začal presne v momente, keď ten prvý končí.

Je škoda, že tu toho neskončilo na podlahe v strižni trochu viac, lebo napriek nepopierateľne silnému posolstvu je v Last Train Home proste príliš veľa vaty a celé rozprávanie sa miestami vlečie skoro na hranici znesiteľnosti.

Podľa mustra "raz toľko toho, čo fungovalo minule" druhí Incredibles určite nesklamali. Je obrovská škoda, že sa v rámci kreativity (dobrých nápadov sú mraky) pozabudlo na nejaký ten humor a vo výsledku tak dostávame "len" rodinný film.

Neskutočne hlúpy film vo vymakanom obrazovom aj zvukovom balení, v ktorom má každá cheesy hláška svoje presné miesto, epično srší z každého záberu a jeden arcizloduch je smiešnejší než druhý (najsmiešnejšia helma na svete vs. "call me... OCEANMASTER!!").

Jediné, čo mexickej fuške oproti tým kolumbijským chýba, je nabušené adrenalínové tempo (hlavne v úvod sa nie a nie rozbehnúť) a nejaký ten humor. Mimo to je to ale Narcos ako si ho pamätám - hmatateľná špina podsvetia, zástupy po zuby ozbrojených cabronov a ich nebezpečných chlebodarcov a nerovný boj mužov zákona proti skutočnej moci reprezentovanej drogovými peniazmi. Kým to bude takto vyzerať, bude ma to baviť vždy.

Ak by som mal vyjadriť dojem z Bustera Scruggsa jedným slovom, volil by som "bezradnosť". Poviedka je žáner špecifický tým, že keďže nemá dosť priestoru na budovanie reálií alebo postáv, musí stáť na silnej pointe. A to je presne to, čo ani jeden (!) diel tejto antológie nemá. Sú to bezradné, bezpointové skeče, ktoré nejako začnú, ukazujú čudné veci, nikam sa neposunú a potom jednoducho skončia. Strata času dokonca aj pre zarytých fanúšikov žánru, ktorí viac než autentické westernové reálie ku šťastiu nepotrebujú (ako ja).

Ak by mi niekto tak pol roka dozadu povedal, že budem úprimne nenávidieť nejaký film s Emily Blunt, rovno by som ho prefackal. No ale potom som videl túto kravinu a môj pohľad na život sa od základu zmenil. Wind Chill nie je ani omylom desivý, nedáva zmysel, príšerne sa ťahá a na konci diváka odrovná pointou, ktorá nefunguje ani po logickej, ani po emocionálnej stránke.

Na úvod úprimne - na Yellowstone nemá zmysel riešiť herecké výkony, réžiu, vizuál, proste remeslo celkovo, lebo v tomto smere je to dokonale namazaná precízna mašina. Iné je to so samotným príbehom. Kto trochu sleduje Sheridanovu tvorbu, nemôže naraziť na nič nové, lebo viac než čokoľvek iné je to silový zápas postáv typického sheridanovského strihu, akurát natiahnutý na viac hodín. Toto sa potom na výsledku odrazí tým, že všetko strašne dlho trvá - a to je práve zlom, kedy je na divákovi samotnom, či je rád, že dostal talentovaný scenárista dosť priestoru na vypiplanie svojich milovaných charakterov, alebo definitívne zlomí palicu nad miestami priam statickým rozprávaním. Ja som skôr v prvej skupine, lebo cynických hlášok a životných múdier cedených pomedzi zuby spolu s nejakou tou krvavou slinou nemám nikdy dosť a pre takto hutné postavy (hlavne teda Costnerov Dutton, ale Kelly Reilly a Cole Hauser idú jasnú prvú ligu) mám v srdci veľmi špeciálne miesto.

Ak už chce niekto chladne nakalkulovať žánrový tromf, mohol by sa aspoň trochu snažiť pri realizácií. Komediálne prinajlepšom priemer, osadenstvo zväčša nesympatické (s výnimkou Jennifer a Olívie pochopiteľne, tie sú tam nato, aby vyzerali) a pocit nekonečna nikdy nie je atribút, ktorý by komédii prospel.