Macejko

Macejko

Matej Vojtko

okres Tvrdošín

33 bodů

Moje komentáře

od nejnovějšíchpodle abecedypodle hodnocenípodle roku vzniku filmu
<< předchozí 1 2 3 4 6 12 17 22
    • 13.6.2020  18:05
    Artemis Fowl (2020)
    **

    Fajn knižná séria verzus banda od reality odtrhnutých, korporátnych zmrdov. Výsledkom je teda vcelku neprekvapivo odpudivý patvar, ktorého cynické zmasakrovanie predlohy je zďaleka ten najmenší problém. Už dlho razím názor, že prekopať knižný príbeh je v poriadku, ak je výsledkom kvalitný film. V prípade Artemisa Fowla by však scenár nesmel byť ako od kreténa, plný logických dier, voice-overov, expozície na dosranie, cringe-worthy replík, nefungujúcej štruktúry a absolútne nezaslúžených dojímavých/heroických momentov. Ferdia Shaw v titulnej úlohe je tragický - preboha, keď má byť hlavnou postavou môjho filmu dvanásťročný latentne-sociopatický génius, tak si dám V PRVOM RADE záležať, aby ho nehral niekto s hereckými schopnosťami Brana Starka po mozgovej porážke. Miesto Branagha režírujú počítače. Tak prečo potom také relatívne vysoké hodnotenie? V prvom rade preto, že skutočná hlavná úloha patrí Joshovi Gadovi, ktorý z Mulcha Diggumsa vystrihol naozaj sympatickú a miestami dokonca nefalšovane vtipnú a charizmatickú figúrku. Rovnako bola radosť vidieť Judi Dench, ktorá sa dobrovoľnou účasťou v tejto chujovine u mňa definitívne presunula do škatuľky "národný poklad". No a nakoniec - môj milovaný Patrick Doyle si po rokoch opäť poriadne zakomponoval a prišiel so svojím pravdepodobne najlepším soundtrackom od Zrodenia Planéty opíc. Hudba je zďaleka najlepšou zložkou filmu. Dajte Doyleovi Avatara 2 a všetkých tých Desplatov, Giacchinov a iných uspávačov hadov pošlite konečne do dôchodku.

    • 5.4.2020  14:20
    Elephant (2020)
    ****

    Milý dokument s vynikajúcou hudbou Ramina Djawadiho.

    • 7.9.2020  09:56
    Mulan (2020)
    odpad!

    Príšerne zrežírovaná a dramaturgicky totálne nezvládnutá sračka, ktorá s pôvodným filmom nemá takmer nič spoločné. A tak je to vlastne najlepšie. Tragédka Niki Caro nemá ani len elementárnu schopnosť vyrozprávať príbeh a Jaffa so Silverkou týmto zúfalstvom definitívne potvrdili, že scenár k Zrodeniu Planéty opíc sa im podaril iba úplnou náhodou. Yifei Liu v hlavnej úlohe je podľa všetkého nielen zapálená súdružka (takže si zhovievavosť nezaslúži už z princípu), ale predovšetkým - a celkom evidentne - aj veľmi zlá herečka, ktorá má jediné šťastie, že nominanta na všetky Zlaté maliny už tento film má v podobe Jeta Liho, ktorého cisár je tak katatonicky mimo, že zvyšní členovia obsadenia pôsobia minimálne ako niekoľkonásobní držitelia Oscara za celoživotné dielo. Naozaj vďaka aspoň za tradične charizmatického tatka Tziho Ma (jediný zdroj tej štipky emócií v celom filme) a za prepálenú hunskú (teda pardon, žužanskú... ani sa nepýtajte) držku Jasona Scotta Leeho. Obligátnu pochvalu za výpravu tentokrát vynechám, pretože ako jediný dôkaz adekvátneho využitia toho obrovského rozpočtu vyvoláva skôr smútok nad premrhanou príležitosťou (fakt vďaka, Niki!), a tak mi ako posledný klad stojaci za zmienku ostáva iba výborný soundtrack Harryho Gregsona-Williamsa. Som naozaj rád, že som Mulan radšej upirátil, pretože pri predstave, že by som tento ohavný, neo-disneyovský mamon podporil v kine (čo som chvíľu naozaj zvažoval), ma berú mdloby a v ústach cítim pachuť žlče.

    • 27.8.2020  00:30
    Tenet (2020)
    *****

    Nesmierne arogantný a v mnohých momentoch nefalšovane zlý film... a zároveň veľká pecka. Paradox? Určite. "Inception efekt" spred desiatich rokov sa dostavil znova: konceptuálna bohatosť Tenetu človeka núti sa k príbehu neustále vracať (či už v myšlienkach, alebo opakovaných pozretiach), len aby si k vlastnej vnútornej spokojnosti ujasnil všetky scenáristické mechanizmy, na základe ktorých funguje. Motivácia je viac ako dostatočná; latka toho, čo a ako je možné filmovým médiom zobraziť, sa zase posunula o nezanedbateľný kus ďalej a keď Tenet žiari, tak žiari skutočne prenikavo. Človek by mu skoro odpustil všetky tie problémy... ale iba skoro. Hoci oceňujem, že Nolan nejde divákovi na ruku, guľometné vysvetľovanie Tenetu a jeho na viacerých miestach vrcholne zbytočnú prekombinovanosť považujem za prestrelené a privádzajú ma k myšlienke, že Nolan si svoj najnovší počin natočil viac-menej iba pre seba a je mu v podstate jedno, či si ho divák vychutná tiež. "Stíhaš? Fajn, uži si jazdu so mnou. Nestíhaš? Smola, čau a naser si." Predstava režiséra ako človeka, ktorý celú produkciu Tenetu absolvoval s vlastným vtákom zarazeným v gágore až po mandle, je skutočne neodbytná, čo je vtipné hlavne z dôvodu, že Nolanove najväčšie autorské nedostatky snáď ešte nikdy neboli zjavnejšie. Postavy sú tu iba figúrky, iste, ale to je iba špička ľadovca. Mnohí ľudia vám budú tvrdiť, že Nolan nemá snahu budovať charakterové pozadie, ale nie je to tak úplne pravda - snaha by tu bola, avšak na každý potenciálne zaujímavý motív (odcudzené manželstvo X a Y) pripadá hneď niekoľko donebavolajúcich debilných replík (po druhom pozretí považujem "tigrí" monológ za definitívne najhoršiu vec v Nolanovej filmografii), a na každý kvalitný herecký výkon (Debicki/Pattinson) pripadá buď zaslintaná drama-queen Branagh, alebo mokrý vecheť Washington. Napriek výhradám (a tomu, že ČSFD neumožňuje adekvátne formátovať komentáre, takže toto premostenie pôsobí ako päsť na oko), je však Tenet nutné vidieť. V kramflekoch neistý pisálek sa v ňom totiž bije s titansky ambicióznym a nekonečne kreatívnym režisérom, ktorý ma aj pri opakovanom sledovaní presvedčil, že pretrpieť všetok ten bizarný shit za to stojí. Bez problémov si to dám tretí aj štvrtý krát a budem sa v tom spokojne rochniť ako babka v štrikovaní. Od prvého vstupu do turniketu už nie je cesty späť. Nolan ma má v hrsti. Paradox.

    • 8.12.2019  23:41

    Film, aký by dnes natočil Disney. Samozrejme nie ten súčasný, ale ten, ktorému sa medzi nohami ešte stále hrdo hompáľajú gule z čias Levieho kráľa a Zvonára od matky božej. Videné druhý krát a ten film je aj napriek uponáhľanému finále nutné obdivovať. Jednoduchý a plnokrvne vyrozprávaný príbeh (vo viacerých významoch toho slova), ktorý sa nebojí do potenciálneho detského diváka páliť scény o filmárskej intenzite, aká v dnešnej dobe Elsy, Anny a iných tancujúcich ananásov tak veľmi chýba. Štylizácia a trikové prevedenie hovoriacich zvierat sú vzhľadom na finančné okolnosti dokonalé a spolu s hlasovými/mo-cap výkonmi nechávajú prekliaty pomýlený remake Levieho kráľa hlboko zadupaný v prachu.

    • 21.7.2020  09:12
    Horace and Pete (TV seriál) (2016)
    *****

    Ak by sa v poslednej epizóde otvorila zemská kôra, vyliezol by Cthulhu a celé osadenstvo krčmy aj s budovou napchal priamo do šialenstvom vyplnenej, interdimenzionálnej riti samotného Azathotha, išlo by o radostnejšie finále. Pravdepodobne najcynickejšia a najdepresívnejšia vec, akú som kedy videl. Miloval som z toho každú sekundu, ale neviem, či si to chcem ešte niekedy pozrieť znova. Louie je démon.

    • 25.12.2016  23:07

    Vzhľadom na to, aké sračky sú schopní sami napísať, sa osobne nečudujem, že tu poniektorí považujú podobne babrácky storytelling za dokonalosť.

    • 6.2.2015  23:13

    Neopísateľný clusterfuck a dokonalá prehliadka rozprávačskej neschopnosti. Iba čas a prípadný štvorhodinový director's cut ukážu, či za to môže zbabelosť Warnerov a ich mäsiarsky zostrih pôvodne geniálnej vízie... alebo autorom brilantných Matrixov a Atlasu mrakov už definitívne a neodvolateľne preskočilo. Svet potrebuje zneuznaných géniov a ja som doteraz neochvejne veril, že súrodenci Wachowskí sú tými najlepšími z nich. Nechcem, aby bol Jupiter Ascending dôkazom o opaku.

    • 13.5.2018  00:47

    Hororový skvost a filmársky majsterštyk, ktorý tunajšia banda na marvelovský cecok prisatých kokotov nemôže nikdy doceniť...

    • 21.8.2015  22:04

    Dokážem pochopiť divákov, ktorí filmovému spracovaniu Shingeki no kyojin vyčítajú úpravy deja a postáv - zmien je tu naozaj obrovské množstvo a polemizovať o opaku je bezpredmetné. Je možné však toto kreatívne rozhodnutie obhájiť? Sú zmeny voči predlohe naozaj legitímnym dôvodom, prečo udeliť nízke hodnotenie? Nuž, to závisí od toho, aký máte postoj k celkovej idei "adaptovania zdrojového materiálu na iné médium". Objektivita samozrejme neexistuje nikdy, sú však faktory, ku ktorým by sa podľa môjho názoru malo prihliadať vždy. Trebárs také prachy. Na tie koniec koncov treba myslieť na prvom, na druhom a aj na treťom mieste, tak to proste je. A faktom ostáva, že Japonci ich nikdy nemali a ani v dohľadnej dobe nebudú mať toľko, ako najväčšie produkčné spoločnosti Hollywoodu. V Toho Pictures nemali na veľké medzinárodné obsadenie, kde by jedinou autentickou Japonkou bola fan-favourite Mikasa Ackerman. Nemali na monumentálne gotické mestá, nemali na gigantické steny. Nemali skrátka prostriedky na to, aby zadaptovali pôvodnú mangu/anime v ideálnej podobe. Preto je obsadenie japonské, preto je z Erena Jaegera iba obyčajný Eren, preto je Armin čiernovlasý Japonec a nie blond Nemec, preto sú veľkolepé múry Shina, Maria a Rose iba anonymné steny zredukovanej dĺžky. Nebudem ani príliš preháňať ak poviem, že môžeme byť vlastne radi za zachovanie krstných mien ako Jean alebo Sasha, pretože vzhľadom na okolnosti by mali tvorcovia plné právo zmeniť aj tie, a takto si vlastne na seba uplietli bič, pretože neznalým divákom bude prítomnosť podobných mien v japonskom filme prinajmenšom podozrivá. Skrátka a dobre: adaptácia. Prispôsobenie sa podmienkam, ktoré nemusia byť vždy ideálne. Prispôsobenie, pri ktorom je vizuálna stránka a mená postáv tým najmenším problémom. Scenáristi a režisér totiž stáli proti oveľa väčšiemu Titanovi, a síce starému známemu problému "ako uspokojivo napchať príbeh x-dielneho seriálu do x-minútového filmu". V tejto chvíli by som čitateľstvo, ktoré pri tomto grafomanskom príspevku doposiaľ zotrvalo, odkázal do profilu filmu "Berserk: Ōgon jidai-hen I - Haō no tamago". Podobne ako v prípade titanov je aj prvý diel berserkovskej trilógie adaptáciou anime seriálu, ktorý má však na rozdiel od filmu Shinjiho Higuchiho výhodu v tom, že neopustil vody animácie a nepokúšal sa o spracovanie hrané. Teda, aby som bol úplne presný: tá výhoda je čisto teoretická. V praxi je totiž Berserk: Golden Age Arc I. katastrofálnym clusterfuckom, ktorý je pre neznalca pôvodného anime (čo som bol v tomto prípade úbohý ja) nielen absolútne nepochopiteľný, ale tiež vzpierajúci sa akémukoľvek emocionálnemu precíteniu a prepojeniu s hlavnými postavami. Videli ste, koľko má ten film percent? 83! Je mi jedno, koľko otaku tým teraz naštvem, ale pre mňa už bude filmový Berserk na večné veky iba "tou skratkovitou kokotinou s bielovlasým transvestitom, pri ktorej mi bolo tak maximálne ľúto úbohého Shira Sagisua, že k nej musel skladať hudbu". A je úplne jedno, či sa pre mňa niektoré súvislosti stanú jasnejšími, ak si niekedy náhodou pozriem pôvodný seriál. Adaptácia má byť pochopiteľná pre všetkých, nielen pre zarytých fanúšikov. Preto si v prípade tvorcov, ktorí sa tak odvážne pustili do filmového spracovania SNK, myslím, že je v konečnom dôsledku škoda, že nešli so zmenami ešte o kus ďalej. Kompletne vyhodiť Armina (ktorý je minimálne v tomto prvom dieli plánovaného dvojfilmu absolútne zbytočný) a sústrediť sa na rozvíjanie zvyšných charakterov v konštelácii, aká im bola nastavená. A práve tu je pes zakopaný: podľa môjho názoru to funguje. Miesto toho, aby som bol nasratý, že Eren a Mikasa už nie sú (takmer) súrodenci, ma skôr zaujíma, ako vo filme vlastne funguje ich novovytvorený vzťah potenciálnych milencov. Správajú sa postavy v súlade s ich novým príbehovým pozadím, v súlade s ich novými motiváciami? Áno, správajú. Má to na mňa emocionálny dopad? Samozrejme, hergot, dokonca viac, než som čakal. Higuchimu sa podarilo nemysliteľné a nielen že jeho film skutočne funguje ako príbeh s uspokojivým (hoci miestami predsa len trochu uponáhľaným) začiatkom, stredom a koncom, ale v záujme dosiahnutia skutočnej kompaktnosti a svojbytnosti finálneho diela sa sústredí aj na také drobnosti ako "atmosféra" a "zaujímavé vedľajšie postavy". Iste, Armin je sám o sebe skutočne zbytočný. Ale aj tento môj názor dostával isté trhliny v momentoch, kedy Higuchi rozvíjal vzťah medzi ním a pahltnou Sashou. Zosmutnel som, keď sa romanca iného, takmer anonymného páriku dopracovala k svojmu trpkému koncu. A bol som doslova a dopísmena šokovaný, keď si tento film, od ktorého väčšina ľudí chcela iba čo najefektnejšiu rúbačku obrov, na moment zastavil a odhalil nám svoje srdce v podobe mladej mamičky Hiany, ktorá sa uprostred apokalypsy rozhodla vytasiť nie so svojimi badass bojovými skillmi, ale naopak so svojou prirodzenou ľudskou zraniteľnosťou a potrebou bezpečia, čo ako falošné a krátke by malo byť. Veď viete, ľudská hĺbka. Zaujímavosť postáv. Veci, na ktoré sa v poslednej dobe serie stále viac a viac. Nebudem na tento film nadávať, v žiadnom prípade. Nebudem pindať na nedokonalé triky, pretože na hrane uncanny-valley tancujúci Titani sú aj tak regulérne desiví. Nebudem pyskovať na pozmenené/odstránené/zredukované postavy, pretože ma aj v takejto podobe prinútili niečo k nim cítiť. Nebudem pohoršený hudbou, nakoľko heroický soundtrack Hiroyukiho Sawana zo seriálu by sa k tomuto filmu hodil asi ako Fantastická štvorka na Oscary (aj keď v Akadémii je to očividne samý kretén, tak človek nikdy nevie...) a starý dobrý Shiro Sagisu dopĺňa obraz viac-menej presne tak, ako to konkrétna scéna potrebuje (pár prešľapov v podobe absolútne nevhodnej orchestrácie odpustím, pretože ako celok kope OSTčko vysokú ligu). Presne ako som spomínal, priatelia - adaptácia. Schopnosť vyťažiť maximum z každej situácie. Shingeki no kyojin: Zenpen nie je dokonalý. Má k tomu ďaleko. Vo svojej kategórii sa však môže smelo pozrieť do tváre adaptáciám z ranku filmovej Enderovej hry. Ak prehra, tak prehra naozaj so cťou.

    • 7.3.2014  23:32

    Všadeprítomné spomalené zábery akiste značia hrdinovu vnútornú rozorvanosť a tieseň, ktorú cíti hľadiac do očú nepriateľovi. V kombinácii so štylizovanou farebnou paletou sa navyše vytvára pôsobivý kontrast, ktorý... Ha ha, robím si srandu, kokoti artoví. V skutočnosti som mal samozrejme na mysli toto: Baúúúú! Zbrane! Krv! Oheň! Cecky! Druhá Tristovka skutočne obdivuhodne prekonala svojho staršieho bračeka a naservírovala nám ultimátnu testosterónovú fantáziu, ktorú si musí zákonite užiť každý, kto nenosí v gatiach penis iba na ozdobu. Hustý kečup strieka v slow-motion, železo rinčí o železo, Evička Greenovie predvádza svoje skvostne tvarované herecké talenty a hudba nádejného Zimmerovho objavu menom Junkie XL neustále hardcore perkusívne pulzuje. Moje obavy, že Sullivan Stapleton bude mať charizmu asi ako hrniec teplých šťaniek sa navyše nepotvrdili a aj keď sa starému dobrému Leonidovi v tomto ohľade rovnať určite nemôže, tak vďaka jeho oveľa prízemnejšiemu a nie až tak monumentalizovanému výkonu je jeho Themistokles v konečnom dôsledku o niečo sympatickejší a ľudskejší. Artemisia je navyše perfektný záporák a vyšší rozpočet bol jednoznačne ku prospechu veci, hlavne čo sa výpravnosti týka. Tento film skrátka ukazuje, že Aténčania rozhodne nie sú iba básnici a milovníci čokoládových vencov, ako sa hovorí v Sparte. Pretože zatiaľ čo sa Sparťania hrali na Človeče, nehnevaj sa v Thermopylách, Aténčania ukazovali vztýčený prostredníček sexy perzským generálkam a ešte z toho dokázali s dotyčnou slečnou vytrieskať parádnu šukačku.

    • 2.5.2014  23:40

    Oh boy. Čakal som všeličo, ale že to bude až takto "výživné"... to by ma ani vo sne nenapadlo. V tom filme fungujú presne dve veci: akcia a romantika. Webb si spravil kamerovo-obletový rýchlokurz a Spider-Manovo pavučinové tango nad ulicami New Yorku a duely so záporákmi pôsobia správne svižne a energicky. Schopnosť vo vedení hercov tiež chvalabohu nestratil a chémia medzi Emmou a Garfieldom je tým pádom opäť vynikajúca. Tým zoznam kladov končí a ja môžem konečne bez okolkov napísať, že som mal dojem, že si zo mňa niekto robí piču. Nie priateľskú "notakveďoničnejde" piču, ale naopak hnusnú, zákernú a sarkastickú piču, takú, ako si robí sociopat z retardovaného dieťaťa. Takýto intenzívny pocit, že ma filmári považujú za kompletného idiota, som naposledy zažil pri nezabudnuteľnom etalóne všetkého hollywoodskeho filmového zla menom Battleship. NIKTO v TASM 2 sa nespráva ako normálna, racionálne uvažujúca ľudská bytosť. Každá postava je iba figúrka, ktorej by som životnosť neuveril, ani keby sa predo mňa postavila v tričku s nápisom "Nazdar". Sú to nepríjemné, maximálne zjednodušené karikatúry, ktoré by nezobrali na milosť ani vo večerníčku. Kiežby to však bol jediný problém, príšernosť scenára totiž siaha ešte ďalej. Nič nie je vysvetľované, nikdy nevieme, z čoho tá ktorá postava čerpá svoje aktuálne myšlienkové pochody. Scény s diametrálne odlišným emocionálnym nábojom sú neustále radené guľometne za sebou, takže som nemal ani poňatia, čo by som mal vlastne cítiť! A ten cheesy patetický nádych toho celého, panebože!!! Až sem sme to s tými filmami dotiahli? Je toto budúci štandard, akého budú plné kiná? Pretože ak áno, tak s mojimi peniazmi už nepočítajte. Sráči.

    • 18.12.2014  12:00

    The Hobbit 3: Desolation of the Suspension of Disbelief. Má to svoje klady (hlavne teda scénu Bielej rady v Dol Guldure), ale obávam sa, že profesor Tolkien by si aj tak pohŕdavo odpľul. Je z toho proste cítiť akási... neúcta.

    • 7.11.2014  14:03
    Interstellar (2014)
    *****

    You just had your mind and heart blown away. Courtesy of Mr. Nolan. (∞/10)

    • 27.12.2014  18:23
    Interview (2014)
    **

    Nevtipná prvoplánová chujovina, ktorou si USA mastí ego nad svojou statočnou obhajobou slobody slova. Ako sa však hovorí - keď nemáš čo povedať (a to tento film fakt, ale fakt nemá), tak radšej drž hubu.

    • 11.2.2014  15:31
    Klondike (TV seriál) (2014)
    ***

    Dokonalá odpoveď na otázku "prečo sa filmy/seriály podľa skutočných udalostí musia neustále prikrášľovať fikciou?". Nuž, možno preto, lebo oná "skutočná udalosť" je nezaujímavá historka, ktorá doslovným prevedením na plátno/obrazovku pôsobí ako výplod diletantského rádoby-scenáristu, ktorý sa v živote nestretol s normálne vystavaným príbehom. Miniséria Klondike je dejovo neuveriteľne riedka báchorka, v ktorej každá druhá sľubná scéna alebo línia vyšumí do stratena (čo takto nejako rozvinúť tú naznačenú romancu medzi superintendantom a prostitútkou?), kde logika dostáva poriadne na frak (prečo zo zásadnej vraždy nikto neupodozrieval podvedeného milenca, keď sa tou vraždou vyhrážal PRED OČAMI CELÉHO MESTA?!), a kde totálne, ale totálne absentuje akákoľvek gradácia. Herci sú väčšinou solídni a so svojimi fádnymi postavami robia, čo môžu (s výnimkou trápneho Tima Rotha, ktorému sa ani v jednej scéne nepodarí vzbudiť zrnko rešpektu). Maddenovi a Cornishke sa dokonca podarilo predať ústrednú romancu ako najlepší prvok seriálu, s výnimkou podarenej hudby Adriana Johnstona (pretože ak už niekoho okato kopírovať v záujme vytvorenia čo najlepšej hudby, tak neexistuje veľa lepších volieb, ako je Ramin Djawadi a jeho Game of Thrones - stačí si pozrieť úvodnú zvučku, aby bolo jasné, odkiaľ vietor fúka). Taktiež výprava je veľmi dobrá a na niektorých záberoch je radosť okom spočinúť, ale čo je to platné? Naozaj by ma zaujímalo, či v prípade scenára ku Klondike došlo k nejakému prikrášľovaniu skutočnosti. Pretože ak áno, tak na skutočnej Klondike musela byť nuda minimálne ako na maratóne filmov francúzskej novej vlny.

    • 6.2.2014  22:14

    Naozaj si nedokážem predstaviť, ako by sa film o Legu dal urobiť ešte lepšie. Animácia je úchvatná a čo do vizuálnych nápadov vyžmýkaná až na dreň, gagy (s výnimkou niekoľkých povinných pádov a vreskotov pre najmenších sopliakov) sú premyslené a neprvoplánované, no a čo je najhlavnejšie - scenár a pravidlá kocôčkového sveta dokonale, ale naozaj dokonale zachytávajú všetko, čo je na tejto stavebnici unikátne a čo pozná a vie nostalgicky oceniť iba človek, ktorý hrou s Legom v detstve strávil dlhé hodiny. Ten film je v podstate geniálny a nadšenejší by som z neho bol už asi naozaj iba v prípade, keby na plátno vpochodovali roboti Bionicle (aj keď je pravda, že film na nich na zlomok sekundy odkáže v roztomilej montáži - malý Macejko vo mne radostne zaplesal). Vyššie hodnotenie si šetrím pre zhliadnutie v originálnom znení - slovenský dabing nie je zlý, ale pár vtipov zabíja a pri snahe o preklad niektorých špecifických fráz (napríklad "See you later, alligator") vyslovene ťahá za uši.

    • 9.4.2014  09:27
    Noe (2014)
    ***

    Film dvoch tvárí. Prvou tvárou je zručne natočená, ale zúfalo tradičná a neprekvapivá fantasy, iba zľahka inšpirovaná Bibliou. Tou druhou, lepšou, je nadmieru pôsobivé psychologické dusno v stiesnených priestoroch samotnej archy, ktorému sa väčšinu času darí pomerne presne prezentovať, aký režijný majster Aronofsky je. Herci hrajú výborne a z plátna sršia tak nepríjemné a surové emócie, ktoré by od tohto filmu na základe trailerov nečakal snáď nikto. Je preto škoda, že spolu tieto dve polovice jedného filmu navzájom neladia. Ak by som nevedel, že je Noe natočený podľa komiksu, bol by som presvedčený o tom, že koniny s kamennými obrami a tretím synom Adama a Evy menom Šét tam Darrenovi nanútili producenti.

    • 17.2.2014  21:02
    Robocop (2014)
    ***

    Mimoriadny film to síce nie je v žiadnom ohľade, ale v rámci filozofickej problematiky transhumanizmu je to prekvapivo zaujímavé a k veci a myslím, že ďalšími zhliadnutiami ho práve to bude v mojich očiach posúvať k čoraz vyššiemu hodnoteniu.

    • 2.12.2018  13:51
    Sedmý syn (2014)
    ***

    Ničím neurážajúca fantasy, síce pomerne šablónovitá, ale ten obrovský hate je podľa môjho názoru neopodstatnený. Predovšetkým však disponuje fenomenálnou hudbou Marca Beltramiho, ktorého som donedávna aktívne neznášal, ale svojimi monumentálnymi orchestráciami mi tentokrát až šokujúco vytrel zrak.

    • 22.5.2014  23:20

    Po odchode z kina som bol nahnevaný. Nahnevaný z toho, že si Marvel Studios naďalej točí tie svoje sračky pre jebnutých a vo svojej nadutosti si myslí, že so svojím strašne megacool univerzom našiel magickú formulku na ultimátny komiksový film. Opak je ale pravdou. Milé vedenie Marvelu, vášmu komiksovému majetku sa darí najlepšie vtedy, keď vám ho niekto kompetentný vytrhne z tých vašich retardovaných, diletantských papŕč a natočí si ho bez vášho otrokárskeho dohľadu. Niekto ako napríklad 20th Century Fox a Bryan Singer. Iba kompetentný človek totiž dokáže vrátiť žánrovému filmu dôstojnosť; dôstojnosť, ktorú ste vy komiksovkám nenávratne odobrali a pre istotu ju aj dobre vyrejpovali do análu. Days of Future Past je totiž dokonalou pripomienkou toho, prečo v súčasnosti na všetko komiksové prskám, ale prečo vo mne aj napriek tomu isté kúsky doposiaľ vyvolávajú príjemné spomienky. Preto, lebo ich točili ľudia ako Christopher Nolan, alebo práve kovaný Singer. Jeho najnovší príspevok do mutantej ságy je totiž excelentný. Dokonale vzbudzuje v divákovi pocit, že v príbehu ide naozaj o veľa, emocionálne ho prepája s postavami tak, že mu do istej miery záleží aj na tých, ktoré v minulých filmoch ani raz nevidel, a keď už dôjde na akciu, dokáže ju vďaka tejto zainteresovanosti spraviť ešte lahodnejšou. Áno, je mi samozrejme jasné, že v rámci držania kroku s konkurenciou sa budú X-Men dojiť ako žeraví, a zrejme kvôli tomu uvidíme aj pár poriadne otrasných filmov. Ak ale existuje nádej, že sa aspoň raz za čas dočkáme niečoho takého, ako Days of Future Past, tak myslím, že sa s tým nejako vysporiadam. A vôbec sa nenahnevám, ak sa tento pozitívny trend začne práve s X-Men: Apocalypse. Bryan, nesklam ma.

    • 6.10.2014  21:02
    Zmizelá (2014)
    *****

    Kde ostatné detektívky končia, Gone Girl iba začína. Opäť ste to dokázali, pán Fincher. Už dávno som sa po skončení filmu necítil takto nečistý. Potrebujem o tomto diele pár hodín meditovať. A taktiež sprchu.

    • 24.3.2014  19:58
    47 róninů (2013)
    ***

    Bez chuti a bez zápachu. Nie je to taký prúser, ako sa vám každý bude snažiť nahovoriť (myslené po filmovej stránke, po tej finančnej samozrejme áno), je to celkom akceptovateľne zrežírované a zo scenára som tiež nehádzal tyčky (aj keď pár tučných prešľapov sa nájde, hlavne teda nevysvetliteľné prežitie hrdinov po krvavej pasci, do ktorej padli), ale je to strašne bez výrazu a bez zapamätania hodných scén. Veľmi mi to pripomínalo posledného Wolverina, a rozhodne nie iba tým, že sa oba filmy zaoberajú japonskou tematikou. Apropó, Japonci. Viem si dokonale predstaviť, aká pecka to mohla byť v ich podaní. Krvavá, vášnivá, epická. Pokojne aj s rovnakým hereckým obsadením, beztak je tu chudák Hiroyuki Sanada za hlavného hrdinu, ktorému Keanu "kamenná tvár" Reeves iba prihráva. Už sa ale stalo a miesto plnokrvnej japonskej žranice tu máme riedku americkú polievočku, v ktorej viac než s katanami zápasia Japonci s anglickou výslovnosťou.

    • 8.1.2014  23:38
    Carrie (2013)
    ****

    To zas bolo neopodstatnených kecov, vy mudrlanti. Dobre, uznávam, v niektorých veciach viem byť veľký ignorant, a z toho dôvodu som nikdy nevidel De Palmov originál a ani nečítal Kingovu knihu (silno však zvažujem, že to druhé napravím). Ale myslím, že v konečnom dôsledku to pre mňa bola zásadná výhoda. Túto modernú adaptáciu románu majstra hrôzy som si totiž užil vrchovato. Nevidel som shit, natočený pre súčasnú komerčnú MTV generáciu. Videl som vysoko pôsobivý film, ktorý mali evidentne v rukách ľudia, sršiaci láskou k predlohe. Peircovej réžia je výborná, Chloe v hlavnej úlohe taktiež (s prehľadom zvláda aj zakríknutú myšku, aj bohyňu deštrukcie) a obe dámy si perfektne poradili s tým, že šikana takého - priznajme si to nepuritánsky - sexy dievčaťa pôsobí na prvý pohľad totálne nevierohodne. O tom, že samotný príbeh je super a pôsobí neotrepane ešte aj dnes, štyridsať rokov od svojho vzniku, snáď ani nemá zmysel hovoriť (tú knihu si fakt prečítam). Po dokonale zmrazených očakávaniach, spôsobených nemilosrdnou kritikou, som skrátka dostal vysoko kvalitný hororový zážitok, ktorý si veľmi rád pozriem znova.

    • 1.10.2013  21:59
    Don Jon (2013)
    ***

    Joseph to má v ruke. A teraz nemyslím masturbátorský skill, ale remeslo. Správne vedie hercov (z čoho najlepšie seba), vie si ustrážiť strih a solídne predať vtip (hoci toto v prvom rade NIE JE komédia) a čo je možno najdôležitejšie - jeho réžia má štýl, má vlastný výraz. Mnoho debutantov od fachu by mohlo závidieť. Je preto enormná, naozaj enormná škoda, že Joseph nie je rovnako dobrý scenárista, respektíve že nedokázal triezvo posúdiť nedostatky svojho diela. Téma je zvolená vynikajúco, o tom potom. Bohužiaľ, nepodarilo sa z nej vyťažiť dostatočné množstvo materiálu na to, aby to uspokojivo vyplnilo celovečernú stopáž. Povedané polopate - všetko, čo chce Joseph povedať k tématike porna a závislosti na ňom, by sa dalo pohodlne vtlačiť do 45 minút. Čo ale so zvyšnou minutážou? Ťažká otázka, a scenárista/režisér ju rieši tak, že opakuje, opakuje a opakuje to, čo nám už raz ukázal, pričom to celé bije do očí o to viac, že sú tieto situácie (zámerne) snímané zakaždým z rovnakých uhlov. Film samotný pritom nadhodí niekoľko zaujímavých motívov, pri ktorých divák očakáva, že sa s nimi bude ďalej pracovať. Trebárs Don Jonova rodina. Prečo sú všetci takí vulgárni a v jednom kuse po sebe štekajú? Prečo dcéra neustále mlčí a šťuká do telefónu (a prečo vo filme vôbec existuje, keď za celých 90 minút neurobí nič, čo by aspoň vzdialene súviselo s dejom)? Postava Julianne Moore a jej osobné traumy sú na tom snáď ešte horšie. Toľko možností, toľko možností... Ale nie, poďme sa radšej stopäťdesiatyôsmy krát pozrieť, ako hlavný hrdina ide do fitka, ako ide na omšu, ako ide na spoveď, ako šuká babenky a ako sa oddáva starej dobrej honitbe. No a záver toho celého? Nejaká katarzia, nejaké vysvetlenie, nejaké zapadnutie kúska skladačky na svoje miesto? Nuž, k tomu len toľkoto: Don Jon zažije vyvrcholenie niekoľkokrát, jeho film ho však nemá ani v náznakoch. Takmer som sa išiel premietača spýtať, či mu pripadá vtipné nastrihnúť do polovice deja záverečné titulky.

    • 8.8.2013  20:42
    Elysium (2013)
    ***

    Réžia je opäť na úrovni, na sci-fi dizajn je radosť okom spočinúť... ale ten scenár je tak príšerne béčkovo nezaujímavý, že všetky pozitíva dokonale splachuje do záchoda. Hlavná myšlienka "bohatí v luxuse, chudobní v mizérií" je ideologicky totálne nevyužitá, rovnako ako samotná stanica Elysium. Nie je tam jediná zaujímavá postava, pričom Fosterka a Copley na to majú solídny nábeh, ale prvá menovaná ma trestuhodne málo priestoru a celá jej zaujímavá rozohrávka "korporátnej svine usilujúcej o moc" napokon vyšumí do stratena, a môj obľúbenec Sharlto dopláca jednak na to, že sa o minulosti jeho postavy nič nedozvieme (absentuje akýkoľvek psychologický základ), a taktiež na to, že sa do úlohy strašidelného badass úchyla zúfalo nehodí. Damon načisto mdlý, William Fichtner má v podstate iba väčšie cameo a lovestory s Alice Bragou je tam čisto iba z povinnosti. Emócie nulové (motív s "dojemným" príbehom o surikate a hrochovi je naopak hrozne trápny) a veľkým sklamaním je aj nenápaditá hudba, čo zarazí, keďže Ryan Amon doteraz skladal výhradne epickú hudbu pre trailery. Nehovorím, že bublina o Blomkampovi ako o budúcej veľkej režisérskej superstar spľaskla, ale od písania scenárov by ho možno mal niekto odstaviť. Po skvelom Districte 9 je toto prepad o dve triedy nižšie.

    • 12.11.2013  19:53
    Enderova hra (2013)
    ****

    Ako čerstvému znalcovi geniálnej predlohy mi bolo úplne jasné, že pokus o jej adaptáciu na pôde jedného celovečerného filmu (a pod taktovkou režiséra ohavného Wolverinea!) môže dopadnúť iba prehrou. Zostávalo iba zistiť, aká veľká a strašná tá prehra vlastne je. Bude treba brať vidlä, valaškä i faklä a ísť si to do Holý-údu vybaviť s pánom režisérom/scenáristom osobne? Po opustení kinosály môžem spokojne konštatovať - našťastie nie. Iste, pozrime sa pravde do očí - ten film neobsahuje takmer ani zlomok z psychologicko-emocionálneho podložia knihy. Nepoznamenaný divák nepocíti mrazenie z testovania hraníc ľudskej morálky, tlak až-na-dreň hraničných situácií, spaľujúce ambície a nestane sa svedkom psychického rozkladu hlavného hrdinu. Skrátka - nespozná to, na čom Cardov román stojí predovšetkým. Teda aspoň nie v takej miere, v akej by mohol. Druhá hlavná linka knihy, zameriavajúca sa na Valentinu a Petra Wigginovcov (Enderových súrodencov), navyše úplne absentuje a všetky tieto faktory by hravo stačili na to, aby som prskal oheň a síru. Lenže! Je tu jedna maličkosť, ktorá Enderovu hru zachránila. A tou je prekvapivo sám Gavin Hood. Nejde iba o to, že ako režisér drží všetko pevne v rukách a výborne vedie výborných hercov (Asa Butterfield milo prekvapil a Harrison Ford si pre seba kradne takmer každú scénu). On totiž v prvom rade ako scenárista POCHOPIL, že grunt Cardovho diela proste nie je možné do dvojhodinového filmu adekvátne preniesť. A následne urobil jedinú logickú vec - to, čo spracovateľné je, spracoval tak, aby bežného diváka ani nenapadlo, že sa díva na adaptáciu. Ako čitateľ nemám a ani už nikdy nebudem mať možnosť si to overiť na sto percent, ale mne sa jednoducho zdalo, že to po filmovej stránke (expozícia, gradácia atď.) všetko krásne funguje. Nenatrafil som na miesta, kde by skratky a škrtance v dejových líniách bili do očí, nevšimol som si, že by bolo niečo bez predchádzajúcich vedomostí potenciálne nepochopiteľné. Jednoducho to celé fungovalo ako film, nie ako ilustrácia príbehu z iného rozprávačského média. A aj keď to z predchádzajúcich riadkov nevyplýva, tak zdrojový materiál je natoľko bohatý a originálny, že aj napriek množstvu vynechaných a upravených vecí sa tento počin svojou neotrepanosťou vyčleňuje zo stáda. Seriálová forma by tomu slušala oveľa viac, ale aj tak... rešpekt. Naozaj veľký rešpekt za takúto úctyhodnú prehru.

    • 3.10.2013  23:16
    Gravitace (2013)
    **

    V našom vesmíre vás nikto nezačuje kričať. A vo vesmíre Alfonsa Cuaróna vás nikto neuvidí baviť sa. Do absurdných dimenzií prehypeovaný film, ktorý by tak strašne rád ohuroval, ale v tomto úmysle bohužiaľ zlyháva takpovediac na každom mysliteľnom fronte. Zo sľubovanej vizuálnej extázy sa stala iba do seba zahľadená exhibícia, ktorej hlavný gimmick - dlhé neprerušované zábery - je zaujímavý možno tak prvých desať minút a zvyšných osemdesiat sa iba opakuje v slepej nádeji, že ho publikum bude tak dlho žrať bez poskytnutia akéhokoľvek nového ozvláštnenia. Známa poučka, že aj zo zaujímavej veci sa častým používaním môže veľmi ľahko stať vec fádna a ohraná, je tu potvrdzovaná mierou vrchovatou, a platí to - možno kupodivu, možno nie - aj o scenári. Ten totiž nie je ničím iným, než sledom situácií, ktorých základná premisa je zakaždým totožná: hlavnej hrdinke ide o život. Ide jej o život v lokácii číslo 1, ide jej o život v lokácii číslo 2, ide jej o život v lokácii číslo 3, a tak ďalej a tak ďalej. Ja chápem, že boj o prežitie je hlavná zápletka filmu, ale to sa to naozaj nedalo spracovať lepšie, než schémou "vstúpim do nového prostredia, niečo sa poserie, a tak musím byť rýchla, kým ma tá vec, ktorá sa posrala, nezabije"? Ech, keby sa o hrdinku aspoň dalo báť, lenže ejha, aj v tomto aspekte stojí scenár za prd. Je naozaj tristné, že scenáristi, ktorých úlohou bolo napísať IBA DVE POSTAVY (z čoho jedna je vedľajšia), sa nezmôžu na nič viac, než urobiť z oboch chodiace učebnice klišé. A keď poviem klišé, tak tým myslím naozaj supersračkoidné klišé typu "umieram, je mi zima". Také, z ktorých si už nerobia srandu ani v paródiách. No a aby bolo dielo dokonané, tak v momente, kedy jeden z vešiakov na skafander vyprázdni pole, začne ten druhý verbalizovať to, čo by každý súdny autor napísal ako vnútorný monológ a následne by ho aj tak hneď škrtol, pretože by sa za jeho kvalitu hanbil. Len aby sa preboha nestalo, že by Sandra musela po zvyšok filmu držať hubu a vzdať sa aj toho mála materiálu, ktorý môže zahrať. Skrátka asi takto: minimálne pre moju maličkosť je Gravitácia obrovským šrámom na Cuarónovej možno až nadmieru monumentalizovanej povesti a dôkazom, že eye-candy obžerstvom sa skvelo láka prostredníctvom trailerov, ale v kine je to úplne iná pesnička. Pretože aj tá pesnička, čo ako dôsledne napísaný text má, je bez hudby ničím. Rovnako, ako je bez silného príbehu ničím hodina a pol počítačových trikov a rotujúcej kamery bez strihu.

    • 28.11.2013  22:16

    Francis Lawrence to dokázal. V jeho réžii funguje všetko, čo nefungovalo v jednotke. Ako napríklad emócie. A vzťahy. A atmosféra. A napätie. A pocit, že v stávke sú dôležité veci. A... Ešte by som pár vecí našiel. Jediné, čo nefunguje, je Howardova hudba. Už sa na to konečne vykašli, James. Evidentne ťa to celé prestalo baviť hneď po Poslednom vládcovi vetra. Postaviť bezmála polovicu hudobného sprievodu na skladbe "Horn of Plenty" (v podstate jedinej, ktorá za niečo stála v minulom filme), je proste... lenivé.

    • 5.5.2013  22:40
    Iron Man 3 (2013)
    **

    Trailery sľubovali osudovosť a temnotu, recenzie zase nahláškovanú a vtipnú superjazdu. Nový Iron Man nie je ani jedno z toho. Je to iba tápavo a neisto zrežírovaný a fádne napísaný film, ktorý sa jednostaj iba uondene šuchce šedivými suterénmi a bľabotaním s malým chlapcom v nejakom americkom Prdelákove. Vyzerá to, ako by to nestálo ani 70 miliónov, postráda to akýkoľvek emocionálny dopad alebo uveriteľnosť v ľudskejších momentoch, okrem vydareného finále (na ktorom je prekvapivo najlepšia Gwyneth Paltrow) nemajú akčné scény žiadnu šťavu alebo napätie, a taktiež to nie je skoro vôbec, opakujem skoro VÔBEC vtipné alebo nápadité v dialógoch. Shane, kamarát, natočil a napísal si Kiss Kiss Bang Bang - jeden z mojich najobľúbenejších filmov - a za to ťa budem do smrti uznávať, ale... to si za tých osem rokov úplne všetko zabudol? Rozmýšľam, či toto nebola vôbec najhoršia marvelovka. A to je vo svete, kde existuje Kapitán Amerika, naozaj neveselé pomyslenie.

<< předchozí 1 2 3 4 6 12 17 22