Macejko

You just had your mind and heart blown away. Courtesy of Mr. Nolan. (∞/10)

Nevtipná prvoplánová chujovina, ktorou si USA mastí ego nad svojou statočnou obhajobou slobody slova. Ako sa však hovorí - keď nemáš čo povedať (a to tento film fakt, ale fakt nemá), tak radšej drž hubu.

Dokonalá odpoveď na otázku "prečo sa filmy/seriály podľa skutočných udalostí musia neustále prikrášľovať fikciou?". Nuž, možno preto, lebo oná "skutočná udalosť" je nezaujímavá historka, ktorá doslovným prevedením na plátno/obrazovku pôsobí ako výplod diletantského rádoby-scenáristu, ktorý sa v živote nestretol s normálne vystavaným príbehom. Miniséria Klondike je dejovo neuveriteľne riedka báchorka, v ktorej každá druhá sľubná scéna alebo línia vyšumí do stratena (čo takto nejako rozvinúť tú naznačenú romancu medzi superintendantom a prostitútkou?), kde logika dostáva poriadne na frak (prečo zo zásadnej vraždy nikto neupodozrieval podvedeného milenca, keď sa tou vraždou vyhrážal PRED OČAMI CELÉHO MESTA?!), a kde totálne, ale totálne absentuje akákoľvek gradácia. Herci sú väčšinou solídni a so svojimi fádnymi postavami robia, čo môžu (s výnimkou trápneho Tima Rotha, ktorému sa ani v jednej scéne nepodarí vzbudiť zrnko rešpektu). Maddenovi a Cornishke sa dokonca podarilo predať ústrednú romancu ako najlepší prvok seriálu, s výnimkou podarenej hudby Adriana Johnstona (pretože ak už niekoho okato kopírovať v záujme vytvorenia čo najlepšej hudby, tak neexistuje veľa lepších volieb, ako je Ramin Djawadi a jeho Game of Thrones - stačí si pozrieť úvodnú zvučku, aby bolo jasné, odkiaľ vietor fúka). Taktiež výprava je veľmi dobrá a na niektorých záberoch je radosť okom spočinúť, ale čo je to platné? Naozaj by ma zaujímalo, či v prípade scenára ku Klondike došlo k nejakému prikrášľovaniu skutočnosti. Pretože ak áno, tak na skutočnej Klondike musela byť nuda minimálne ako na maratóne filmov francúzskej novej vlny.

Naozaj si nedokážem predstaviť, ako by sa film o Legu dal urobiť ešte lepšie. Animácia je úchvatná a čo do vizuálnych nápadov vyžmýkaná až na dreň, gagy (s výnimkou niekoľkých povinných pádov a vreskotov pre najmenších sopliakov) sú premyslené a neprvoplánované, no a čo je najhlavnejšie - scenár a pravidlá kocôčkového sveta dokonale, ale naozaj dokonale zachytávajú všetko, čo je na tejto stavebnici unikátne a čo pozná a vie nostalgicky oceniť iba človek, ktorý hrou s Legom v detstve strávil dlhé hodiny. Ten film je v podstate geniálny a nadšenejší by som z neho bol už asi naozaj iba v prípade, keby na plátno vpochodovali roboti Bionicle (aj keď je pravda, že film na nich na zlomok sekundy odkáže v roztomilej montáži - malý Macejko vo mne radostne zaplesal). Vyššie hodnotenie si šetrím pre zhliadnutie v originálnom znení - slovenský dabing nie je zlý, ale pár vtipov zabíja a pri snahe o preklad niektorých špecifických fráz (napríklad "See you later, alligator") vyslovene ťahá za uši.

Film dvoch tvárí. Prvou tvárou je zručne natočená, ale zúfalo tradičná a neprekvapivá fantasy, iba zľahka inšpirovaná Bibliou. Tou druhou, lepšou, je nadmieru pôsobivé psychologické dusno v stiesnených priestoroch samotnej archy, ktorému sa väčšinu času darí pomerne presne prezentovať, aký režijný majster Aronofsky je. Herci hrajú výborne a z plátna sršia tak nepríjemné a surové emócie, ktoré by od tohto filmu na základe trailerov nečakal snáď nikto. Je preto škoda, že spolu tieto dve polovice jedného filmu navzájom neladia. Ak by som nevedel, že je Noe natočený podľa komiksu, bol by som presvedčený o tom, že koniny s kamennými obrami a tretím synom Adama a Evy menom Šét tam Darrenovi nanútili producenti.

Mimoriadny film to síce nie je v žiadnom ohľade, ale v rámci filozofickej problematiky transhumanizmu je to prekvapivo zaujímavé a k veci a myslím, že ďalšími zhliadnutiami ho práve to bude v mojich očiach posúvať k čoraz vyššiemu hodnoteniu.

Ničím neurážajúca fantasy, síce pomerne šablónovitá, ale ten obrovský hate je podľa môjho názoru neopodstatnený. Predovšetkým však disponuje fenomenálnou hudbou Marca Beltramiho, ktorého som donedávna aktívne neznášal, ale svojimi monumentálnymi orchestráciami mi tentokrát až šokujúco vytrel zrak.

Po odchode z kina som bol nahnevaný. Nahnevaný z toho, že si Marvel Studios naďalej točí tie svoje sračky pre jebnutých a vo svojej nadutosti si myslí, že so svojím strašne megacool univerzom našiel magickú formulku na ultimátny komiksový film. Opak je ale pravdou. Milé vedenie Marvelu, vášmu komiksovému majetku sa darí najlepšie vtedy, keď vám ho niekto kompetentný vytrhne z tých vašich retardovaných, diletantských papŕč a natočí si ho bez vášho otrokárskeho dohľadu. Niekto ako napríklad 20th Century Fox a Bryan Singer. Iba kompetentný človek totiž dokáže vrátiť žánrovému filmu dôstojnosť; dôstojnosť, ktorú ste vy komiksovkám nenávratne odobrali a pre istotu ju aj dobre vyrejpovali do análu. Days of Future Past je totiž dokonalou pripomienkou toho, prečo v súčasnosti na všetko komiksové prskám, ale prečo vo mne aj napriek tomu isté kúsky doposiaľ vyvolávajú príjemné spomienky. Preto, lebo ich točili ľudia ako Christopher Nolan, alebo práve kovaný Singer. Jeho najnovší príspevok do mutantej ságy je totiž excelentný. Dokonale vzbudzuje v divákovi pocit, že v príbehu ide naozaj o veľa, emocionálne ho prepája s postavami tak, že mu do istej miery záleží aj na tých, ktoré v minulých filmoch ani raz nevidel, a keď už dôjde na akciu, dokáže ju vďaka tejto zainteresovanosti spraviť ešte lahodnejšou. Áno, je mi samozrejme jasné, že v rámci držania kroku s konkurenciou sa budú X-Men dojiť ako žeraví, a zrejme kvôli tomu uvidíme aj pár poriadne otrasných filmov. Ak ale existuje nádej, že sa aspoň raz za čas dočkáme niečoho takého, ako Days of Future Past, tak myslím, že sa s tým nejako vysporiadam. A vôbec sa nenahnevám, ak sa tento pozitívny trend začne práve s X-Men: Apocalypse. Bryan, nesklam ma.

Kde ostatné detektívky končia, Gone Girl iba začína. Opäť ste to dokázali, pán Fincher. Už dávno som sa po skončení filmu necítil takto nečistý. Potrebujem o tomto diele pár hodín meditovať. A taktiež sprchu.

Všadeprítomné spomalené zábery akiste značia hrdinovu vnútornú rozorvanosť a tieseň, ktorú cíti hľadiac do očú nepriateľovi. V kombinácii so štylizovanou farebnou paletou sa navyše vytvára pôsobivý kontrast, ktorý... Ha ha, robím si srandu, kokoti artoví. V skutočnosti som mal samozrejme na mysli toto: Baúúúú! Zbrane! Krv! Oheň! Cecky! Druhá Tristovka skutočne obdivuhodne prekonala svojho staršieho bračeka a naservírovala nám ultimátnu testosterónovú fantáziu, ktorú si musí zákonite užiť každý, kto nenosí v gatiach penis iba na ozdobu. Hustý kečup strieka v slow-motion, železo rinčí o železo, Evička Greenovie predvádza svoje skvostne tvarované herecké talenty a hudba nádejného Zimmerovho objavu menom Junkie XL neustále hardcore perkusívne pulzuje. Moje obavy, že Sullivan Stapleton bude mať charizmu asi ako hrniec teplých šťaniek sa navyše nepotvrdili a aj keď sa starému dobrému Leonidovi v tomto ohľade rovnať určite nemôže, tak vďaka jeho oveľa prízemnejšiemu a nie až tak monumentalizovanému výkonu je jeho Themistokles v konečnom dôsledku o niečo sympatickejší a ľudskejší. Artemisia je navyše perfektný záporák a vyšší rozpočet bol jednoznačne ku prospechu veci, hlavne čo sa výpravnosti týka. Tento film skrátka ukazuje, že Aténčania rozhodne nie sú iba básnici a milovníci čokoládových vencov, ako sa hovorí v Sparte. Pretože zatiaľ čo sa Sparťania hrali na Človeče, nehnevaj sa v Thermopylách, Aténčania ukazovali vztýčený prostredníček sexy perzským generálkam a ešte z toho dokázali s dotyčnou slečnou vytrieskať parádnu šukačku.