jakeer

Výborná filmová klasika, ktorá sa stala kultom. Film má veľkú umeleckú hodnotu.

Môj subjektívny pocit z tejto snímky bol veľmi dobrý a nepokazili mi ho ani tunajšie komentáre

Výborný nezávislý film. Niečo celkom iné. čo nás Hollywood učí.

Táto show bola pred rokom prijmaná s veľkými očakávaniami, vopred sa hovorilo o ekvivalente Jana Krausa, veď show má uvádzať údajne najlepšia slovenská moderátorka (ktorou Adela s najväčšou pravdepodobnosťou aj je, avšak to nemôže byť veľkým komplimentom, obzvlášť, keď na Slovensku môže moderovať aj Erika Judínyová). Adela je múdra, vtipná, pohotová, ovláda tri svetové jazyky, v televízii dobre vyzerá, avšak na formát "night late show" sa nehodí. So svojim niekedy triviálnym humorom patrí skôr do ranného vysielania v rádii, ku Sajfovi, ktorý sa paradoxne vďaka svojmu ostrejšiemu jazyku našiel vo Webmasterovi (škoda, že skončil). Adelin potenciál trestuhodne zráža aj samotná Markíza, ktorá svoje dementné nápady ostatných rokov (prakticky od nástupu CME) po novom implikuje aj do talkshow. Pôvodné blúdne kombinácie rôznych žánrov sa našťastie postupne okresávajú. až ostalo pri spojení rozhovorov a glosovania. Ani jedno o samote nie je zlé, ale dokopy to nerobí dobrotu. Ak Adela vydrží, jej potenciál sa môže v budúcnosti naplno prejaviť (avšak bez zmeny produkcie to nepôjde).

Sú filmy, ktoré vo vás rezonujú dni po ich projekcii a predsa im nedáte plné hodnotenie. Pre mňa je jedným z takých filmov aj Aftersun (a uznávam, že v podobných prípadoch som tak nízku známku ešte nedal). Tri hviezdičky vyjadrujú totiž môj autentický pocit priamo v kinosále, kde ma film proste nebavil. Áno, ten pomalý dej smeroval k záverečnej bombastickej scéne (kataklizme), tá však nenapravila dojem z predošlých deväťdesiatich minút. A to som absolvoval (aj v kine) stovky pomalých artoviek. A aj uznám, že v tomto filme je skvelo vystihnutá atmosféra 90’s, že je tu výborný strih, že dve hlavné postavy (a to najmä detská herečka) hrajú neuveriteľne dobre. No ako mnohí iní predo mnou v komentároch uviedli, že to nie je príbehový, ale pocitový film, u mňa bola primárnym pocitom nuda. Možno sa k filmu po rokoch vrátim a "nafeelujem" ho na päť hviezdičiek.

Napriek tunajšiemu pohoršeniu a trojici negatívnych novinových recenzií som sa vybral na just do kina. Na just preto, lebo som jednoducho nechcel uveriť, že to môže byť až tak zlé. Veď predsa Milanovia Lasica a Kňažko sa nemôžu na niečo také podujať. Nuž v tomto prípade ich upodozrievam, že si scenár vopred nečítali. Alebo len chceli Šulajovi (režisérskemu debutantovi v 66 rokoch) urobiť radosť. No okrem spomenutých hereckých vylikánov je film doslova preplnený hereckými esami, z ktorých väčšina dostala maximálne tri vety a niektorí sú doslova v úlohe komparzu. Lenže márna snaha, scenár a najmä dialógy sú príšerné a mnohokrát sa doslova cítite trápne za tých hercov (ja som sa musel polovicu času pozerať do stropu kinosály). Niekedy vety pôsobia dobre na papieri, no z úst hercov pôsobia neprirodzene. V tomto prípade neverím, že to Šulajovi muselo znieť dobre čo i len na tom papieri, či v jeho hlave. Taktiež hlavná dejová linka - príbeh lásky pôsobí čudne. Nápadník celý dobu dobiedza, švárna deva ho odmieta, až zrazu tvrdí, že ho miluje. Tento zvrat, prerod nebol nikde zahratý či naznačený, len zrazu nastal. Taktiež mnohé situácie odohrávajúce sa na plátne pôsobili maximálne bizarne. Všetko ostatné bolo napísané v spomínaných recenziách. Jednu hviezdičku dávam za to, že ako taký dej film mal a teda nebol úplnym odpadom.

Je to životopisný film ako mnohé iné z ostatných rokov. Ak by som sa bol zaujímal o basketbal, alebo módu alebo by som bol americký černoch, zrejme by som si to užíval. No takto je to pomerne nezaujímavý príbeh. Po pravde mi je jedno, ako (pre mnohých) ikonická spolupráca Michaela Jordana a Nike vznikla. Musím však kvitovať dobovú atmosféru, ktorá sa drží po celý čas (to je síce vec, ktorú Hollywood vie, ale napríklad európski filmári ani nie, čiže to stále nie je samozrejmosť). V konečnom dôsledku sú na deji najzaujímavejšie nie príbehy nastávajúcich basketbalových hviezd, či rodiaci sa komerčný úspech športovej značky, ale strasti obyčajných malých ľudí, ktorí musia kalkulovať s rizikami, aby náhodou nezrušili celú ich divíziu a oni tak neprišli o prácu (hoci v časoch brutálnej americkej konjunktúry by sa ihneď zamestnali inde). Neviem, či to je film horší ako napríklad Zakladateľ (ktorému som dal vyššie hodnotenie), ale proste príbeh McDonaldu ma zaujímal viac ako príbeh Air Jordan.

Prvá epizóda je doslova odstrašujúca, ale neskôr je to poriadna jazda. Asi nikdy predtým ani potom som sa na televíznej tvorbe tak skvelo nenasmial.

Toho Spielberga by mali zavrieť. Svojim pátosom znásilní a následne zavraždí aj veľmi potenciálne témy. Niekedy som mojich dvoch hereckých obľúbencov ľutoval, aké rádoby patriotické bláboly museli vypúšťať v rámci svojich replík z pusy. Až som čakal, že si jeden z nich rozdrapí košeľu a vyletí odtiaľ orol bielohlavý, s Nixonovou hlavou v zobáku. Pritom dej ma zaujal, bolo to "catchy", ale záver tak typicky spielbergovský, že som mal čo robiť, aby som dobehol na hajzel.

Bol som na tom v kine a neveril som vlastným očiam. Absolútne sklamanie.