Poslední recenze (760)
Oni žijí! (1988)
(Febiofest 2024 / Lumiere - 14.3.2024)
Una Lucertola con la pelle di donna (1971)
Dva dni po sebe na taliansky film do kina v LA. Trochu iný zážitok ako Cinema Paradiso. Giallo mám rada, ale nechcem stráviť celú dovolenku v kinosále (teda chcem, ale zároveň aj nechcem). Ale Ennio mi to predal, tak som samozrejme išla. A jeho hudba v tomto filme je naozaj skvelá. Ak poznáte najmä jeho ľúbivé film scores, tak táto experimentálnejšia, divokejšia a občas rezavá hudba môže prekvapiť. Uvedenie bolo dosť špeciálne, American Cinematheque sa podarilo získať 35mm Technicolor print, ak si správne pamätám, tak Lizard bol premietaný v USA len raz a toto bolo premietanie druhé. Inak predstavenie bolo vypredaný do posledného miesta. A v úvodných titulkoch sme tlieskali Enniovi, lebo on si to zaslúži. A hej, aj Fulcimu sa tlieskalo. (Cinematic Void Presents + January Giallo / Los Feliz Theatre, Los Angeles - 2.1.2023)
Bio Ráj (1988)
Dá sa lepšie vstúpiť do nového roku ako s týmto filmom? Vidieť ho a vidieť ho na veľkom plátne, to bol roky môj sen. A zrazu, na dovolenke v LA, kde je program kín taký skvelý, že by som každý deň sedela v kinosále, zaradili v New Beverly toto moje vytúžené dielo. Naposledy ho vraj hrali v 2021, takže som mala celkom šťastie. Smiala som sa, poplakala som si, precítila som to. Toto a Alfredo sa na tri hodiny stali mojimi priateľmi. A samozrejme, Ennio môj najdrahší. Krásny zážitok a jeden z vrcholov mojej LA dovolenky a celkovo môjho filmového fanúšikovstva. (Director's Cut / New Beverly Cinema, Los Angeles - 1.2.2023)
Poslední deníček (21)
Disney plán
Tak tak, Fidži či Fušál, všetko dobre, ale hlavne ten Disney. Chcem vidieť všetky Disney filmy a aj keď mám celkom slušný background, je toho predo mnou dosť. Ale môj plán, moje pravidlá, hrané filmy nepovinne, iba ak ma nejaké zaujmú, prípadne budú kombinované s animákom a novšia tvorba (cca od 2000 vyššie) ma tiež komplet neláka (aj keď Princezná a žaba & Tangled boli veľmi fajn). Takže nejaká nádej do Disney budúcnosti ešte pretrváva. Ale hlavne tie staré veci 30-40-50 roky majú čaro, boli pokrokové v každom smere, Walt bol sympaťák, hudba vždy skvelá, príbehy poväčšine krásne, dal nám Donalda a ja najviac milujem jeho pôvodný americký dabing. Moje detstvo definovali dva animáky (v USA sa k nim ešte pridala Fantasia, ale to bolo o pár rokov neskôr), Snow White a Cinderella, toľkokrát som ich videla na VHS u babky /doma sme nikdy nemali žiaden prehrávač :D/ na ďalekom Východe, že to ani nie je možné spočítať. Doteraz neviem, ktorý film mám radšej, ale asi sa prikláňam k Popoluške.
Priložené video je z The Reluctant Dragon, toto je rozhodne najlepší moment filmu.