majo25

Jednoduchý animal triler s klasickou zápletkou o jedovatých pavúkoch, ktorí sa dostávajú do menšieho amerického mestečka a spôsobujú smrteľné problémy. Áno, kopa vecí sa tvorcom môže vytknúť. Ako prvé to, že do lietadla sa dostávajú tak 2-3 pavúky (tarantuly), cestou v lietadle ich už je odhadom poltucet a v novom "domove" už vyliezajú na desiatky kusov, ktoré nemajú nič iné na práci, iba smerovať všetky do spracovateľne pomarančov. Druhé je to, že každú chvíľu vidéme iného pavúka, raz je to tarantula, teda vtáčkar, inokedy zasa veľké stromové pavúky. Od televíznej produkcie veľa čakať nemožno, ale na toho, kto trpí arachnofóbiou alebo iba nemá vo svoje blízkosti rád pavúky, na toho bude film pôsobiť "dobre".

Ak sa nepodvolíš svätej cirkvi rímskej, zhoríš v plameňoch. Posledné dni a inkvizičný proces s jedným s najväčších filozofov a nadčasových mysliteľov dejín. Príbeh je zaujímavý tým, že hoci cirkev za jej činy kritizuje, nastavuje jej tvrdé zrkadlo za je chtivosť po moci a určovateľa jedinej pravdy (mimochodom Bruno bol tiež zástanca toho, že pravda je len jediná), na druhej strane chápe jej činy, rozumie jej obave a obrane svojich dogiem. "Benátky sú príliš zhovievavé k nepriateľom cirkvy. Za 100 rokov sa konalo 1 500 súdnych procesov a bolo vynesených iba 5 hrdelných trestov. Zatiaľčo v Ríme behom 5 rokov popravili 5 000 ľudí". Taliani ma milo prekvapili aj úrovňou spracovania. Ranný novovek, postavy a vôbec atmosféra vyzerajú výstižne, k čomu dopomáha aj Morriconeho hudba. Film má síce aj hluchejšie pasáže, hlavne na začiatku filmu, keď nedokáže až tak vtiahnuť diváka do deja, po čase sa ale napriek pomalšiemu tempu pekne rozbieha.

Skôr iba rodinne pôsobiaca lokálna drámička o jednom dávnom konflikte, ktorý sa nakoniec očakávane urovná. Tá zmena je až príliš rýchla a tým pádom málo vierohodná. Ústredná postava mladého dievčaťa je bohužiaľ nesympatická. Taká jednohubka, ktorá viacmenej ťaží zo zaujímavého pobrežného prostredia rázovitej časti Anglicka menom Cornvall, kde sa čiastočne uchoval pôvodný keltský jazyk, a Donalda Pleasenceho, na ktorého sa dá vždy spoľahnúť.

Charizmatický Sidney Poitier ako psychiater pri jednom ťažkom a neoblomnom prípade je ako vždy výborný. V príbehu sa miešajú prvky nenávisti, nacizmu a rasizmu, vo vodách ktorých treba ústredným postavám viac ako len plávať. Pretože psychologická hra neurčuje presne, kto je učiteľ a kto žiak. Škoda, že záver, v ktorom psychiater, dovtedy výrečný a inteligentný, sa zmení a pod tlakom savojim kolegov (a aj svojho pacienta) ostáva ticho, priam cúva. Vôbec to nepôsobí vierohodne. Peter Falk vo vedľajšej postave je tu viacmenej do počtu, ale nemohol som si nevšeimnúť pár jeho gest, ktoré neskôr hojne využíval ako poručík Columbo.

Každý nejako začínal. Aj slávny Verhoeven. Ale softporňácka pseudohistorická dráma je riadne uletené kafe. Samé nesympatické postavy, každý druhý chlap je nadržanec a hlavná postava spolu so sestrou rozťahujú nohy ako na bežiacom páse. Nepotrebujem pozerať na Hauerov holý zadok. Do toho dokonca aj niekoľko nechutností ala utieranie zadkov. A sociálne nepokoje na pozadí sú iba taká nepodstatná vsuvka, ktorá sa s času na čas objavuje, ale veľká váha sa jej neprikladá. Takmer všetko pôsobí nevieryhodne až uletene. Ako vravím, každý nejako začínal.

Nie zlý politický triler, aj keď od reality je vzdialený a málo vierohodný. Menej ma bavilo kriminálne vyšetrovanie, ktoré dostalo až príliš veľa priestoru, a viac bavili napojenia na pozadí, ktoré mohli i nemuseli určovať následné posuny v príbehu. Chýbalo mi aj viac napätia, naopak, predvídateľný záver nevadil. Yvesa Montanda som v podobných francúzskych snímkoch videl niekoľkokrát, asi mu typizovaná rola prischla.

Typický taliansky triler so všetkým zlým a slabým, čo k tomu patrí - sexuálne prepnutí zlodeji, vrieskajúce ženy (v Taliansku asi nič škaredšie nenašli), drsnosť namiesto invencie a klasické nelogizmy. Námet je síce do istej miery zaujímavý, ale ak si odmyslím záver, nikam sa neposúva. A práve nečakaný a originálny záver drží tento slabší triler nad vodou.

Iba 4 postavy obstarávajú príbeh zasadený do ponurého sídla mladého psychopatického antihrdinu (mladý Gannini ešte bez fúzov). Všetky štyri postavy sú divné a nesympatické a tak mi bolo úplne jedno, čo sa s nimi stane. Príbeh v čomsi vykráda hammerovské gotické horory, ale robí to nešikovne a nezaujímavo. Príbeh až na ten záver nudí; a práve záverečný zvrat ho drží ako-tak nad vodou.

Menej typické makaroni kombat - nie je tak odľahčené ako väčšina z tohoto subžánru. Inak je tu klasická prestrelka bez nejakej väčšej logiky či aspoň nápadu, proste sa iba sekajú z jednej či druhej strany, samozrejme za revu nielen guliek, ale aj vojakov. Aj z námetu išlo vytrieskať určite viac. Spracovanie je podpriemerné, ešteže ho herecky držia nad vodou westernová hviezda Van Cleef a z nemeckej strany Fuchsberger a mladý George.

Z filmu cítiť, že jeho námet vychádza z knihy a do filmového spracovania, napriek jeho enormnej stopáži, sa nepodarilo ani zďaleka všetko vtesnať. Viaceré dejové skoky nerobia filmovému príbehu dobre. Inak ide o zaujímavý stret ešte nepoškvrnenej havajskej kultúry a belošského náboženského fanatizmu. Ak to takto medzi misionármi niekde naozaj chodilo, môžme sa za belošskú kultúru jedine hanbiť. Max von Sydow je herecká extratrieda a tu to iba potvrdil. Išlo pritom iba o jeho tretiu rolu v hollywoodskej kinematografii. Takto démonského som ho na filmovom plátne ešte nemal možnosť zažiť. Richard Harris a Gene Hackman tak ostali iba v jeho tieni. Pekné exotické scenérie a vzhľadom na rok a zameranie filmu aj celkom odvážna nahota domorodkýň.