majo25

Raná historická dráma z obdobia dobytia Paríža v 19. storočí socialistickými anarchistami. Príbeh je veľmi jednoduchý: Ťažký život sociálnej triedy a štastný život buržoázie - ktorý vyzerá aj tak, že obchodný dom Nový Babylon je totálne zahltený klientami vyššej triedy, sa mení v násilnú anarchistickú vzburu, ktorá je v krátkom čase francúzskou vládou potlačená späť do pôvodneho stavu. Teatralita je v podobe absolútneho vytŕženia. Ako-tak ustojí iba koniec, dej predtým je dosť preťahovaný a mňa nudil. 120 minút je na takýto film jednoducho príliš. Korunu tomu podčiarkuje marxisticko-proletárska ideológia, ktorá často bortí aj to dobré, čo film ponúka.

Hlinkov životopis lepší a obsažnejší, aj v rámci geopolitiky danej doby, ako to bolo v prípade "seriálu" Najväčší Slovák.

Jedna s Langových prvotín. Na rok vzniku ujde, pretože príbeh z japonského prostredia je na tú dobu určite originálny, aj keď ide predovšetkým iba o lovestory. Kostýmy a kulisy sú tiež vydarené, horšie je to s kultúrou, kde sa boh Buddha svojou pomstychtivosťou akoby zamieňal za kresťanského Boha, prípadne za bohov primitívnych kultúr. Buddhizmus si tvorcovia príliš nedoštudovali a tak v tomto ohľade zlyhávajú. Že všetky hlavné japonské postavy tvoria belosi sa dalo očakávať, ale Japonci sa mihnú aspoň vo vedľajších (beztextových) roliach. Samovraždy sa vo filme udejú dve, ani jedna však nie je ukázaná. Stopáž je na rok vzniku dosť premrštená a neponúka toľko zaujímavého, aby dokázalo tých 80 minút zmysluplne naplniť. Na film je dotvorená nová hudba, tá sa mi však veľmi nepáčila; dlhé ťahavé slačikové motívy, ktoré sa často opakujú, ma po väčšinu času iritovali.

Uletený animák s divnými a takmer nesympatickými postavičkami, ktorý hýri farbami, ale nehýri nápadmi. Animácia je taká všeliaká, mne sa príliš nepáčila. Nebyť dobrodružnejšieho nádychu, nestačilo by to ani na priemer.

Ďalší z rady detských iránskych filmov, ktoré aj pobavia, aj navnadia, občas aj naštartujú. Tie preťahované problémy malého chlapca ma však po čase prestali baviť, resp. ma občas natoľko vytáčali, že som si musel dať od filmu pauzu. Skrátenie stopáže by dosť pomohlo. Záver s kvietikom ale veľmi podarený. Dosť podobné s o 12 rokov mladším filmom Božie deti.

Pokračovanie dvojepizódy s agresívnymi a nebezpečnými emzákmi ovládajúcich mysle ľudí sa nesie v duchu akcie a dramatičnosti. Veľmi fajn, aj keď úvodný diel sa mi pozdával viac.

Snímok fakt iba pre vojnových fajnšmekrov, prípadne fajnšmekrov predpotopnej kinematografie, v žiadnom prípade nie pre masy. Veľmi jednoduché a čo je podstatné silne statické zábery, dlhé zábery na pár vojnových udalostí, ktoré sú vždy predznačené medzititulkami, napr. Smrť admirála xy, následne Smrť generála yx atď. V závere sú predstavené tváre priamych ruských aktérov rusko-tureckej vojny (neskôr aj ďalších mocností) - samozrejme sivovlasých veteránov, ktorí sú obvešaní medailami - tie vážu viac ako krehké telá starcov. Nechcene vtipným momentom v podaní hercov alebo aj strihu sa divák nevyhne. Nad všetko však vytŕča najväčší prvok - a tým je nuda - ak niekoho snímok nudiť nebude, tak sa môže považovať za už hore spomenutého fajnšmekra.

Deväťdesiatkový animák krakowského štúdia je o príbehu líšky a jej stretu s ľudmi. Príbeh aj o tom, že lesné zvieratá patria do lesa a nie do ľudských príbitkov. Animácia je obstojná - lepšia v prípade zvierat, horšia v prípade ľudí. Škoda, že animák je plný speváckych vložiek, ktoré ničia dej a ten sa tak nevyhne viacerých hluchším miestam. Občas sa podarili aj nejaké tie nápady, ako ten s prechádzaním rieky cez ľadové kryhy za zvuku hudby z videohry.

Ešte o chlp lepšie ako prvý diel dvojepizódy - akcia, nástrahy ľadovej planéty, dobré kulisy, dokonca napätie.

Tak ako sú teraz prieky medzi náboženstvai kresťanstva a islamu, si v rannom novoveku vystačili sami kresťania, keď kvôli tomu, či bol niekto katolík alebo protestant (vo Francúzsku hugenot), sa dokázali navzájom vraždiť. Náboženstvá téma na pozadí je fajn, tá na popredí však tvorí historický chaos s množstvom postáv, množstvom rýchlointríg a nezaujímavých dialógov. Scenáristicky je to zasa nevychytané. Celé dokopy ma to príliš nebavilo a častokrát nudilo, k čomu dopomohla aj premrštená stopáž.