majo25

Aj keď originálny námet k filmu a vôbec zápletku možno iba pochváliť, film u mňa upadá kvôli remeselnému spracovaniu. Čiernobiela farba, naviac so slabým kontrastom, mi nepasovala, poskakujúca kamera ma rozčuľovala a vôbec celé to vyzeralo, ako keby to natočil nejaký amatér a iba s jednou kamerou. Inak na záver, názov filmu je zavádzajúci, film nemá s Ludolfovým číslom nič spoločné. To už rovnako mohlo byť použité Eulerovo číslo, čiže známe "e".

Náhľad i odkazov na asi najväčšieho Čecha je síce fajn, ale spracovanie dokumentu je na slabej úrovni - počínajúc nesympatickými sprievodcami dokumentu (hlavne tá ženská), cez ultrajednoduché animácie spojené s humorom až po samotnú históriu, v ktorej sa dotýkajú jadra veci iba občas. Väčšinou sa jedná o dookola omieľanú omáčku okolo, a to v každej jednej časti. Slovákovi, ktorý toho o Husovi vie iba z Vávrovej trilógie, dá niečo iba prvý diel, ktorý sa zaoberá biografiou Husa. Zvyšných 5 častí - odkazy na Husa - mohlo byť pokojne vtesnaných do jedného dielu.

Totálne zbytočný dokument, hovoriaci dookola o tom istom, že politici sú mystifikátori. Wau, objavili ste Ameriku.

Príbeh Saula-Paula tesne po Ježišovej smrti patrí medzi tie krvavejšie a s dejom plným prenasledovania. 170 minút je ale priveľa a preto sa častokrát divák nevyhne nudnejším a zbytočne predlžovaným scénam. Pritom viaceré sa dotýkajú rovnakých skutočností - neustáleho prenasledovania, mučenia/zabíjania, súdenia v chráme a neustáleho stretávania sa ''kresťanov'', či už v jednom alebo druhom meste. V jednej vedľajších, ale dôležitých rolí si zahrala aj slovenská herečka - Barbora Bobuľová.

Aj keď som začal pozerať Kingovo Svedectvo (mylne) ako film, snímok má plne atribút televízneho seriálu. Z jeho kladmi i zápormi. Spočiatku lacne pôsobiace post-apo sa mení na boj proti šelme, pekelnej šelme. Pochváliť možno hororové prvky i masky (vzhľadom na seriál samozrejme) a dobrý scenár. Potešilo pár známych tvárí - v čele so Sinisom, v menších úlohách basketbalista Kareem Abdul-Jabbar, Kilpatrick, Ed Harris, Frewer a tiež samotný King. Inak, šelma dobre hláškuje.

Podobne ako v prípade Letcov z Tuskegee, aj tu sú podstatnejšie ako samotný film myšlienka a historická skutočnosť. Myšlienka, že ľudia čiernej (dosaď si farbu akú chceš) rasy vedia rovnako bojovať a rovnako položiť svoje životy za to, čomu veria, ako ľudia bielej rasy. To je nad rámec filmu. Nepáčil sa mi iba výber Brodericka, ktorý svojím destkým (nie mladíckym) vzhľadom by si nevedel vynútiť autoritu ani rešpekt u nikoho, nie to ešte u vojakov. Nepomáha mu ani uniforma, ani fúziky.

Celkom dobrý výber destinácii a vtipný sprievodca. Hviezdičku dole však musím dať za časté dopredu zinscenované scénky. Divadielko, aj keď na úkor vtipu, nemôžem tolerovať.

Oddanosť až za hrob a slepá poslušnosť nedovoľujúca pochybovať o pánovi - ale naopak - o sebe samom, je v podvedomí i vedomí japonskej spoločnosti prítomná nielen v jej histórii, ale aj súčastnosti. Akurát klany a léna vystredali podnikové spoločnosti, šóguna vystriedal cisár, kniežatá a lordov zasa podnikoví šéfovia. Film nemá kontinuálny dej, ale je spracovaný kvázi formou poviedok, ktoré spolu nesú jednotný odkaz.

Nie je to ani tak o tých strojoch, ako o ľuďoch, ich každodennej práci, na ktorú si neustále stažujú. Vypichujú sa tu problémy, ktoré sa stanú raz za predlhý čas alebo sa stále spomínajú možné čierne scenáre pri tej a tej práci. Ťažké monštrá sú až niekde na treťom-štvrtom mieste.

Kobajašiho skôr psychologická dráma o drobných pašerákoch pochybnej povesti, ktorí žijú iba pre seba a svoje obchody, ktorých ale dokáže cudzí príbeh dôviesť k tomu, aby riskujúc svoj život za niekoho bezvýznamého našli vyšší zmysel svojej biednej existencie. Najviac sa mi páčil Kacu, síce vidomý a bez meča, ale zato ani minútu triezvy. Veľmi dobre natočné nočné scény, väčšinou pekná kamera, pri ktorej mi však trochu chýbala farba. Scény zo záchranou a starostlivosťou o vrabčiaka by som ale z filmu vystrihol - prvoplánové a naivné.