genetique

Bohémsky úvod a záver. To medzi tým trvalo až príliš dlho aby to tieto dva celky spojilo. Našťastie sa podarili energické, výbušné a hlavne zmysluplné pesničky a ich dokonalé vkomponovanie do príbehu. Prespievaný dej, dokonalé cítenie pre kamerový rytmus, to som od Columbusa naozaj nečakal. Naozaj bravúrne skombinovanie hudby a filmu. Totálna reklama pre klasický muzikál. Ja ich za sebou toľko nemám, ale táto moderná varianta s aktuálnymi problémami (drogy, bezdomovci, AIDS) aj tými pradávnymi (láska, priateľstvo), mi takmer urvala srdce. Precítenie charakterov pomocou hudby bolo naozaj silné a niekedy netreba ani rozumieť textu aby divák uronil slzu. A ďalší film, pri ktorom mi stále zostáva záhadou táto ignorácia. Divácka aj distribútorská. 85%.

Krásny príklad toho, keď dej zaujme diváka ako priebeh sinusoidy. Niekedy vás ide vytrhnúť od filmového majstrovstva, inokedy by ste film najradšej zahrabali pod čiernu zem a už si naň nikdy nespomenuli. Našťastie tie zdrvujúce momenty filmového nevkusu prichádzajú menej často ako tie povzbudzujúce a hlavne preto sa ten dlhý, naťahujúci sa dej rozplynie pomerne rýchlo. Talianske teatrálne výkony ma spočiatku obchádzali, no po čase som sa navnadil na ich vlnovú dĺžku a ich horlivosť musím naozaj pochváliť. Horšie to už bolo za kamerou, keď vedúci výletu nevedel odhadnúť dĺžku trasy a v polovici odpadol. 65%.

Pomerne zaujímavý námet stráca svoje čaro a svoj účinok v mierne v zmätenom a rozpačitom spracovaní. Pri pozeraní som musel film na polhodinku stopnúť a keď som sa vrátil, len ťažko som sa napojil na predchádzajúci dej. Navyše ani atmosféra 50. rokov nebol nijak zvlášť vydarená, celý čas som mal pocit, akoby filmári tento fakt úplne prehliadali. To sú rušivé momenty, ktoré naozaj dosť špatia tomuto sľubnému, uchádzajúcemu sa filmu, navyše s dobrými hercami, najmä záporákom a veľmi podareným záverom. Lepší priemer. 70%.

Rodinná spolupráca priniesla rodinnú atmosféru. Elegantne, trošku bláznivo, no hlavne s anglickou nadsázkou spracovaný ďalší, ničím výnimočný príbeh. K propagácii využíva hlavne popularitu Damiana Lewisa, ale na prekvapenie sa tu mihne aj zopár iných známych tvárí. Pár scén čierneho humoru, pár minút romantiky a záver dokonca trošku akčnejší, to všetko smeruje k poriadnemu béčku. Ale prirodzenému a nenásilnému. 65%.

Bol som natoľko obrnený pred pochmúrnou atmosférou Kieslowskeho filmov, že mi ani len vo sne nenapadlo, že môj úsmev ma bude doprevádzať pri sledovaní druhej časti tejto trilógie. A asi preto bol svieži dojem z filmu u mňa dvojnásobný. Kieslowskeho chcem mať v pamäti (zatiaľ) presne takéhoto. Deprimujúce pocity obalené ľahkým inteligentným humorom. Navyše natočiť za dva roky tri takmer absolútne filmy o niečom tiež svedčí. 80%.

Ten príbeh bol dopredu predurčený k záhube. Vôbec nemal čím zaujať. Zaujímavá z dnešného pohľadu bola len hlavná Stalloneova rola, ktorý bral účinkovanie vo filmoch ešte stále z hereckej stránky a často to celé zachraňoval, nech už bola jeho motivácia akákoľvek. 65%.

Ďalší ťaživý, ťažký, bremenitý Kieslowskeho film. Ten chlap snáď žil v neustálej depke. Pre filmový svet je to však len obrovské plus, lebo atmosféru psychologickej úzkosti ťažko niekedy niekto zobrazí dokonalejšie. Preto si treba aj pre takéto neľahko stráviteľné filmové sústo nájsť ten správny čas. K tomu dominuje aj krásna hudba, farby a Juliette Binoche. 80%.

Skvelý námet, všetka originalita, úplná paráda. Prečo teda len tri hviezdičky? No je tu potom taká maličkosť, že ten námet treba aj patrične využiť a naložiť s ním ako sa len dá. A presne toto tvorci totálne spackali a všetko nadšenia z toho spľaslo. Zvučných mien a tvárí v obsadení je veľmi veľa a po načrtnutej línii deja by som aj ja jasal zo scenára. Škoda len, že režisérska spolupráca nepriniesla očakávaný výsledok, teda až po poslednú polhodinku. To akoby zrazu strihlo a dotočil to ten druhý. Div, že som to už nevypol, ale záverečné minúty si napravili reputáciu a takmer film takmer úplne vysušený od humoru razom oživili a zachránili ho pred najhorším. 60%.

Naozaj pohodovú záležitosť sa podarilo vykúzliť vtedy ešte vo forme točiacemu Badhamovi za enormnej pomoci ústrednej dvojice, z ktorej vyčnieval hlavne Dreyfuss. Milé, dosť vtipné a keď treba, tak aj dosť dobre akčné. Autonaháňačka a záver sa podarili ako aj svieža Madeleine Stowe. 75%.

Pekné. Veľmi pekné. Také jemné, citlové pohladenie na duši, ktoré presnie vie, kde má človek citlivé miesta a ako sa k nim dostať. Udrieť v správny okamih a úplne si získať a podmaniť diváka. Okrem uvedených hereckých umelcov sa o svoje zaslúžil hlavný pán herec tohto filmu malý Martin Mikuláš. Intenzívnosť sa prejavuje v dvoch variantách. Naprv pomaličky plynie úplná harmónia, nostalgia a sny o rybárčení, jednoduchosť rozprávania. To všetko sa po nadviazaní citov na diváka zvrtne v krutú realitu, ktorá vrazí dýku do srdca, aby ste na konci nevydali ani hlásku. Slzu áno. 85%.