jennie

Priepasť medzi realitou a snom plná vizuálnej mnohoznačnosti, verbálnej presnosti a pravdy. Takej, ktorá dáva zmysel, len keď ju počujete všetku nakopenú, stiesnenú a vyslovenú. Poháňa nás spoločné vedomie, spomienky a mozgy a občas si treba spomenúť, že aj ak nepoznáme svoje meno a adresu, všetko ostatné tu je a stojí a čaká. Fantastická možnosť presvedčiť sa o vlastnej (ne)stálosti a o tom, že aj iní sa sami so sebou rozprávajú o jazyku, filme a smrti. A Picasso. A Chopin.

Výborný príbeh a skvelé posolstvo, ale... prečo tak plytko? Od Woodyho Európy vždy očakávam viac, než od amerických kúskov a nikdy ma nesklame. Určite ani tentokrát. Len nechápem, kam sa z toho stratil celý ten "fíling", ktorý potenciál filmu predostrel. Možno to zabila interpretácia prehnaných (i keď typických) charakterov hlavných postáv alebo len spojenie všetkých elementov dokopy... To všetko však z filmu robí veľmi príjemnú a nadštandardnú oddychovku s doočíbijúcou pointou, ktorá však na hĺbke a význame určite nijako nestráca.

Dva jednoduché jemne protikladné príbehy. Pár ľudí. Výborný strih - podľa môjho gusta - jemné nedostatky, ktoré dodávajú filmu vizuálnu dokonalosť jednoduchosti (občas ktosi vybehne zo záberu, občas sa vyskytne rušivý prvok), detaily, ktoré dotvárajú atmosféru a charaktery hrdinov. A všetky majú svoj význam. Nevšedné využitie možností a... A samozrejme - Tá hudba!