IZFNP

Veľmi ťažko sa mi to hovorí, ale Marvelu dochádza dych. Ešte 3 takéto filmy a neviem neviem, či bude stáť za návštevu kina. Doctor Strange a mnohovesmír sú pre seba ako stvorení a mali potenciál byť absolútne akýkoľvek len chceli. Hororový, vtipný, temný, veselý, romantický, šialený, epický… a nejak nič z toho, zase. Viac než čokoľvek iné to bol mess, ktorý až hriešne málo využil potenciál svojho konceptu a svojej zápornej postavy a vlastne ma hnevá, ako s danou postavou bolo naložené. Taktiež mi vadí, že tu mali vystupovať postavy, na ktoré očividne nebol budget ani úsilie - nie je trošičku divné, že z celého MCU tu vlastne boli 2-3 postavy? Ok, postavy z iných filmových univerzov kvitujem, a uznávam, že po Spideym to v tomto ohľade mal Strange tažké, ale pachuť premárnenej príležitosti tu skrátka je. Úprimne, neviem prečo všetci chvália Raimiho - ja to tam nevidím. Film mal veľmi generický režisérsky štýl, zameniteľný s polovicou filmov z MCU, a o nedotiahnutosti scenára ani nehovorím. Asi v 3-4 scénach som si povedala “oj toto je niěco nové, toto má štýl”, lenže tento pocit mi vydržal tak 2 minúty. V jednotlivostiach super, ako celok to skrátka nefunguje. Po druhom zhliadnutí možno hodnotenie upravím, možno som len rozmaznaná, ale čakala som jednoducho viac.

Ooo, toto som si velice užila. The Great mám na watchliste už dlho, takže som seriál pri prvej príležitosti od zaplatenia HBO bingla za dva dni. Napriek jednoznačným trailerom mi chvíľu trvalo sa na Kataríninu notu naladiť, ale pár dielov a už som sa viezla. Milujem a zbožňujem, ako si The Great neberie servítky a prináša očarujúcu grotesku s neskutočne nekompromisným humorom. Cárske Rusko at its “best”.

Priznávam, nečakala som to, ale Reevesov Batman ma dostal. Temná detektívka s famóznou produkciou a poctivou oldschool kamerou? I am in. Noirová krimi zápletka v postave Ridlera ponúkla zaujímavý bod na pomedzí komiksu, kriminálneho thrileru a reality, ktorý tvorcovský team využil dokonale. Pár logických úletov je to jediné, čo môžem najnovšiemu spracovaniu tejto DC legendy vytknúť. Reeves ide v stopách Nolana, ale zároveň svojmu dielu dáva úžasný vizuál, ktorý možno nie je technicky (skoro až sterilne) dokonalý ako jeho predchodca, ale určite je technicky výnimočný.

Druhá séria sa produkčne utrhla z reťaze ešte viac ako prvá, farby nabrali na sýtosti a scenár sa odklonil od knihy, keď nám namiesto klasického “museli sa zobrať kvôli škandálu” (áno, presne ako v prvej sérii) múdro naservíroval Pride and Prejudice wannabe, enemies-to-lovers steamy romancu. A to tento raz takmer bez sexu! Väčšinu série som sa nevedela rozhodnúť, ktorý z ústrednej dvojice hrá menej zle, takže ma zaráža, že to na mňa vo výsledku tak fungovalo. Bridgerton pozná svojho diváka a netvári sa, že je niečím viac, než len oddychovým guilty pleasure spoločenskej - pardon, seriálovej - sezóny. A mňa to bavilo rovnako ako na prvýkrát.

Soundtrack, herecké výkony, emocionálne dno, nekompromisný scenár. Seriál, na ktorý sa zároveň tak dobre aj tak hrozne pozerá! Uf, moc som si to užila.

Nechápem, komu toto pripadalo ako dostačujúci produkt. Nuda, nezmyselné chovanie postáv, nulová romantika a “zápletky”, ktoré môžu byť nosné fakt len pre porno.

Oj, toto mi sadlo menej, než som dúfala. Prvé diely ma bavili, bola to klasicky ustrelená hovadina, od ktorej som si sľubovala postupné zlepšenie do zábavnej seriálovej pecky. Niekde u 6. dielu som to ale vzdala, lebo už som nemala silu sama sebe nahovárať, že ma to baví.

Úplne klasický teen film o introvertke v novom prostredí, ktoré jej do cesty dovedenie minulosťou poznačeného chlapca, kde si dvojica navzájom otvorí oči a pomôže a u toho sa zaľúbia. Do toho dnes uz pre Netflix must-have prehnane woke skupina kamarátov, neškodná romantika a coming of age drama a voila, streamovací gigant nám naservíroval ďalší absolútne prijateľný a ľahko stráviteľný pokrm, hlavne pre svoju cieľovú skupinu - a priznajme si, tú má Netflix prečítanú.

Neverila som, že by ma bavilo sledovať toto impro jeden diel, a nie to tri. Niežeby som sa smiechom váľala na zemi, vlastne nemôžem povedať, že by som sa čo len raz z chuti zasmiala, ale výkony dua na pódiu sú chytľavé, úsmevné a udržia pozornosť. Obom pánom tlieskam, pretože to dali na výbornú. Až tak, že keď skončil 3. diel a ja som zistila, že viac ich nie je, bola som doslova sklamaná.

Moje sympatie má seriál už len tým, ako je brútalny a zároveň chytrý, nekompromisný a ako má psychologicky dokonale zvládnuté svoje postavy. A výčet kladov pokračuje: efektné scény, štylistika, mindfuck scenár, ťažké emócie a ľudské príbehy. Squid Game som dlho odkladala na chvíľu, kedy naň budem mať náladu. Až som sa k nemu musela nasilu dokopať, keď nálada nie a nie prísť. Tri diely - magická seriálová trojka - mi trvalo sa na Hru naladiť, a vydržala som to len vďaka tomu, že napriek mojej nechuti ma prikovala k obrazovke. A potom už mi bolo jasné, že tento kórejský netflixový Battle Royal svojmu hypu dostojí. Niektoré scény sa okamžite zapísali do seriálovej histórie a právom. Nervy drásajúce momenty striedali momenty skutočne desivé, pasáže zo samotnej hry i udalosti na ubytovni ponúknu prvotriednu thrilerovú atmosféru a to všetko dopĺňa fakt, že chytrý scenár nedaroval nič svojim postavám ani divákovi. Fenomén Squid Game u mňa teda obstál, čo ma vlastne vôbec neprekvapuje, ale i tak sa tomu úprimne teším. S pár zaváhaniami, ale stále f*cking great divácky zážitok. Netflix, job well done.