Recenze (1 146)
Creep (2014)
Duplass je všetko len nie desivý záporák.
Panna zázračnica (1966)
Tatarkovu konzervatívnu predlohu to hravo prekonáva. Živé, nádherne natočené, poetické, plné dychvyrážajúcich obrazov s voľným naratívom a krásnou Szomolányiho kamerou.
Velké nic (2023)
Toto získa každým ďalšímí rokom na hodnote. Oplýva to komplexnosťou i objektivitou. Dnes však v tomto filme ako najjasnejšia hviezda žiari Karel Vachek.
Zvony pre bosých (1965)
Mal som nulové očakávania, šiel som na to iba ako na povinnú jazdu a skrátenie si času pred iným premietaním - a nakoniec sa z toho vykľul jeden z 5 najlepších slovenských filmov, aké som videl. Výborne napísaný, absolútne vťahujúci príbeh. Hrejivá oslava ľudskosti a občianskej neposlušnosti.
Manželé Stodolovi (2023)
Herci hrajú ako o život (Hájek a jeho postava mi prišiel zaujímavejší ako sociopatická karikatúra Dana), ale je to vo výsledku o niečom? Kvalitne natočené, ale vnútri je to senzáciechtivý bulvár.
Magyarázat mindenre (2023)
Napriek tomu, že sa to po úmornej trištvrtehodinovej expozícii konečne rozbehne, to svoju masívnu stopáž neobháji. Dej je predvídateľný a jeho výpoveď je síce dôležitá, ale príliš zjednodušená, zhrnuteľná do troch viet. Nízkotučný Jagten, s niekoľko úplne zbytočnými coming-of-age dejovými odbočkami.
Ukryta sieć (2023)
Funkčná, napínavá žánrovka so sympatickou hrdinkou a nejakým tým samoúčelným plottwistom.
Podivuhodný příběh Henryho Sugara (2023)
Dahlova poviedka (ako aj mnoho ďalších) bola pre mňa lifechanger. Zbierku "Neuveriteľné príbehy", v slovenčine vydanú v 1990, som našiel starým rodičom v domácej knižnici keď som mal asi 10 rokov a zhltol som ju za pár dní - bol som ňou úplne unesený. Henry Sugar bola z týchto poviedok tá najdlhšia a svojím vrstevnatým naratívom asi aj najviac vťahujúca. Anderson, narozdiel od Dahla, však ide akosi na istotu. V podstate nič relevantné k nej nepridáva, iba pseudodivadelnú štylizáciu (miestami pripomínajúcu Anderssona s dvomi S), búrajúcu štvrtú stenu, ktorú sme videli stokrát inde a lepšie. Navyše nám tento gimmick bráni byť viac vtiahnutý dejom - osobne som dúfal v trochu konvenčnejšie rozprávanie. Uvidíme čo jeho ďalšie netflix poviedky.
Aftersun (2022)
Počas celej stopáže som nadával na bezdejovosť, absenciu akéhokoľvek reálneho konfliktu a najmä všadeprítomnú nudu. A v tom zrazu nabehli záverečné titulky, niečo vo mne cvaklo a ja som nevedel prestať plakať. Tomu hovorím slow burn. Je to strašne jemné. (SPOILER: Kľúčovou informáciou pre mňa bolo zistiť, že režisérkin otec spáchal samovraždu, keď mala 16.)