Hamaradža

Pre film je nepochybne príznačné, že sa začína koncertom skupiny Bez ladu a skladu. Podobne ako táto "predrevolučná" kapela, aj film pôsobí, akoby opatrne, no sebaisto "kopal" do už slabnúceho, umierajúceho medveďa, v podobe normalizácie. Poetika je tu pomerne ľahká, optimistická - a to napriek všadeprítomnej depresívnej šedi sídliskových panelákov. Osobne mám problém s miešaním češtiny a slovenčiny u niektorých postáv (riaditeľka), prípadne slovenských postsynchrónov pri českých hercoch, no nie je to niečo, čo by sa nedalo prežiť. Príbeh ubieha rýchlo, je živelný, zároveň ide o hodnotný dobový artefakt, nie len po príbehovej stránke, ale aj účinkujúcimi osobnosťami (Jaro Filip, Bez ladu a skladu, či začínajúca Zóna A, ktorá v tej dobe ešte nepochybne nebola krajne pravicová :) Bol som sám zo seba veľmi prekvapený, že som o tomto filme predtým nepočul, myslím že ide o výraznú súčasť našej kultúrnej identity.

Tieto Painlevého magické filmy zachytávajúce najkurióznejšie detaily života ako takého (v podobe pračudesných morských tvorov, ktorými bol natoľko fascinovaný) nemajú šancu zostarnúť ani o sekundu. Nemá na nich čo starnúť, stále sú čarovné a navždy budú.

Bizár takých rozmerov, že divák (niekoľkokrát za každú jednu epizódu) spochybňuje jeho autenticitu. Tak či tak, Cohen je komediálny génius a pán herec.

Bolo naozaj treba tie vedľajšie linky troch "nápadníkov"? Pridali niečo (príjemne empaticky vystihnutému) hlavnému príbehu? 3,5*

Už na ranom Klusák/Remunda snímku vidno, že tu ide o skutočných majstrov marketingu. Podobne ako ich hypermarketová mystifikácia, aj samotný film je navonok mimoriadne atraktívny (ako asi všetky ich filmy), vtipný, svižný, dramaturgicky veľmi funkčný. S čím som mal ale problém bolo samotné "jadro" filmu - na začiatku filmu režisérske duo deklaruje, že po 90minútovom filme nepochybne pochopíme, prečo nahnali niekoľko stoviek (tisícok?) ľudí do prázdnej kulisy. Mne sa to ani po tomto čase akosi pochopiť nepodarilo - ľudia predsa nejazdili iba za "tajuplnou, všeovládajúcou silou marketingu" na ktorú sa tu narážalo, ale skôr za mimoriadne výhodnými cenami na potraviny. Že chce človek nakúpiť za lacno pečivo, kávu, zeleninu, alebo elektroniku, to predsa nie je známka jeho hlúposti, či lakomosti, ale iba toho, že sa snaží vyžiť (a plnohodnotne žiť) z nie vždy dostatočnej mzdy. Film (resp. jeho myšlienka) sa u mňa teda trochu míňal účinkom. Aspoň že neskoršie snímky tohto dua sú už vnútorne prepracovanejšie, tu mi prišlo že aj samotní autori neboli schopní adekvátne obhájiť myšlienku pred rozzúreným davom. V čom mi naopak film prišiel zaujímavý je spôsob, akým zostarol. Rok 2004 prekvapivo skutočne pôsobí ako pomerne raný kapitalizmus (A to sa bavíme o 15tich rokoch po nežnej revolúcii!), marketingové praktiky sú tu, oproti dnešku, priam primitívne a i bežný konzument tu reaguje na výrazne jednoduchšie heslá, ktoré Vám od bežného sobotného nákupu sľubujú život-meniaci zážitok a splnenie vašich najtajnejších túžob. Dnešné marketingové postupy už sú niekoľkonásobne sofistikovanejšie, plíživejšie a možno i preto desivejšie. V tomto smere som si spomenul na výborný a nie oveľa novší dokument, taktiež o zmätených ľuďoch nepripravených na skorý, no divoký kapitalizmus: Viktor, človek víťazný (2007).

Mieri to v podstate dobrými smermi a je to veľmi fajn v jednotlivostiach. Prvý akt je uťahaná európska festivalovka, druhý je (celkom v poho) Trierovská powerpointová prezentácia so sociálno-historicko-kritickým podtónom na rôzne témy (a nie vždy som si bol istý, ako súvisia s hlavnou dejovou linkou) a ten tretí sa konečne dramaticky rozbehne (!) a konečne aj drží divácku pozornosť a záujem. Skončí však pri "slapstick comedy", ktorá na chvíľu určite pobaví (a príjemne vybúri frustráciu vnímavého diváka), ale vo výsledku vlastne nič nerieši. Nefungovalo mi to ako homogénny celok, napriek netradičnej forme to nič nové nepovedalo a úprimne, trochu som si prial aby to bolo natočené konvenčnejšie, ako napríklad Vinterbergov Jagten (taktiež o sociálnom lynči nevinného človeka).

Vierka mala skutočne akýsi dar od Boha, ktorý si zrejme ani sama neuvedomovala - a jej okolie tiež nie. Skutočne fascinujúci stret odlišných mentalít. Priznám sa, že môj vnútorný podvedomý rasista očakával v tomto "sociálnom experimente" ešte vyhrotenejšie situácie - tu sa však (dobre, možno okrem matky Viery) nedá jednoznačne ukazovať prstom na vinníkov. Jedná sa o komplikovanú sociálnu situáciu a rodine Berkyovcov s Idou skrátka nezapasovala akási vnútorná vzťahová dynamika, ich prístupy k životu boli príliš odlišné, čo je súhrnom mnohých faktorov. S malou talentovanou Vierkou sa následne zahralo nie len prostredie v ktorom vyrastala, ale i osud (Tj. Superstar a čo po nej nasledovalo). Ja by som si prial ďalší dokument o 15 či 20 rokov neskôr. Snáď k nej bude budúcnosť tak nežná, ako tvorcovia tohto dokumentu (vrátane Idy).

Dokument o cyberpunku ako umeleckom smere, žánri, či spôsobe života, ktorý zostarol nesmierne fantastickým spôsobom. Dnes už mimoriadne archaické, naivné a senzáciechtivé dielo, ktorá "bežnému, jednoduchému" publiku vysvetľuje fenomén, ktorý tu William Gibson začal. Tam, kde však Gibson videl dystopickú víziu skorumpovaného post-kapitalistického sveta, v ktorom jedinou cestou z chudoby je pouličný zločin, však autori dokumentu akoby videli žiarivú budúcnosť plnú svetielok, nápomocnej umelej inteligencie, či iných láskavých technológií, prenášajúcich nás do štedrého kyberpriestoru. Snažia sa pri tom omámiť diváka lacným CGI skorých rokov 90tych, počítačovými animáciami, ktoré neraz rušivo zasahujú do výpovedí spovedaných ľudí (napr. i Timothy Leary!), či absurdnými zábermi na vážne sa tváriacich "cyberpunks" - mládež posadnutú cyberpunkom, prišívajúcu si mikročipy na riflové bundy, presvedčených o tom, že keby chcú, môžu "niekoľkými klikmi posunúť NASA satelity". Takmer zabudnutá rarita, ktorá je dnes zaujímavá úplne iným spôsobom, než akým bola pôvodne zamýšľaná.

Kvalitne natočená hraná rekonštrukcia národnej traumy, akou je Srebrenica. Od začiatku je jasné, kam príbeh smeruje, no emóciám sa neubránime.

Absencia akejkoľvek inovácie - vecný dokument bez väčšieho presahu, či pokusu ísť viac do hĺbky, natočený podľa tradičnej netflix-krimi šablóny. Nenudil som sa (nejde o nezaujímavú tému), no keby bola stopáž polovičná, nikomu by to nevadilo. Priemer.