Hamaradža

Opätovné zhliadnutie directors cutu po rokoch ma trošku nepríjemne prekvapilo, nielen že mi tentokrát prišiel film interpretačne pomerne jasný a jednoduchý (vďaka čomu odpadla myšlienková podnetnosť), prišiel mi navyše aj pseudointelektuálny, až "edgy". Vynikajúca atmosféra, soundtrack a záverečná katarzia (hoc založená na teórii scenáristicky akoby vycucanej z prsta) našťastie ostala.

Dynamitovské postavičky sú magické a nezabudnuteľné a nepochybujem že najmä vďaka nim sa film stal kultom, Hessovci ich majú nepochybne radi, akurát akoby nie až tak - niekedy sa im vysmievajú skôr zákerne než láskavo, nechávajú hercov prehrávať do nie-uveriteľných karikatúr. S tým prirovnávaním k Formanovi by som bol opatrný, tu absentuje jeho jemnocit, Napoleon je predsalen viac americký, viac okatý.

Mne táto observačná, ambientná dokumentárčina, napriek jej úšľachtilosti, ako divákovi nie úplne vyhovuje, vyvoláva u mňa (mylný) pocit že nič nerieši, k ničomu sa nevyjadruje. Svet zredukovaný na prežívanie nežného bradáča má však nepochybne svoju poetiku. 3,5*

Pekný nápad, rozvinutý však nanajvýš do maximálne všednej romantickej komédie - musí logicky prestať baviť najneskôr v polovici stopáže. Gervaisove pokusy zjednodušiť a zosmiešniť náboženstvo sú navyše detinské. 2,5*

Snová, surreálne pokrútená 1984ka s jemným nádychom Monty Pythonov. Práve jemne nemiestny humor je to, čo robí z diela takú dráždivú hádanku, ťažko preniknuteľnú. Treba ďalšie zhliadnutie. 4,5*

...keď ja mám takú slabosť pre atmosféru bezstarostných 90s

Skrz jednoduché no ušľachtilé gesto Herzog kričí do sveta že filmy majú zmysel.

Obsahovo pomerne bohatý dokument, škaredí ho akurát tá priveľmi konzervatívna štruktúra jeho chronologicky zoradenej filmografie, rovnako ako prehnaná adorácia takmer úplne zbavená akejkoľvek osobnej kritiky (nie že by Kubrick nebol vizionár, ale stále to bol iba človek, či nie?). 3,5*

Typicky slovenský počin, malomeštiacke hranie sa na Ameriku či Japonsko s velkolepo rockovým soundtrackom, plné pseudohlbokých úvah ako "niekedy musí byť človek slepý aby skutočne videl, pretože pravda sa dá vidieť iba srdcom." a so scenárom ktorý by bol gýčový snáď aj pred pol storočím. Zaujímavá farebná štylizácia, avšak príšerná animácia a možno by som sa aj zľutoval (keďže slovenskému filmu fandím), keby som tento do veľkej miery amatérsky film nevidel v kine. Ako sa tam dostal? Roztomilý trapas. Napriek tomu som rád že tu vznikol, kvantita časom nevyhnutne produkuje kvalitu.

Lil Pump je pre mňa momentálne asi jedna z najvýstižnejších výpovedí generácie, je mladý (ročník 2000!), je hlúpy, absolútne na ničom mu nezáleží, je zhúlený a rozmýšľa akú omamnú látku by do seba ešte dal aby unikol šedej nudnej realite. Jeho piesne trvajú väčšinou maximálne 2-3 minúty, sám pôsobí ako ukričaný výbuch energie skrz prebassované a neodolateľne chytľavé jednoduché melódie založené na opakovaní jednej vety, jeho texty sú zväčša prechádzka žánrovým slangom, ktorého slová často vlastne vôbec nič neznamenajú, ich význam je čisto o spájaní ľudí jedného lifestylu a jedného hudobného (ne)vkusu a jeho videoklipy sú povrchné, materialistické, no estetické (esketické?) orgazmy. Je skrátka dočasným a rýchlo zabudnuteľným výgrcom doby a ja som jeho (ne)hudbe podľahol a dostáva ma do iných stavov odľahčenosti, zmyslovej extázy. <3