narthasia

Skvelé herecké výkony aj čo sa týka Goslinga. Čo viac na to povedať.....to je život. Pre mňa to však nie je film, ktorý by som si pozrela viackrát.

Prvých 20 minút filmu sa mi nehorázne vliekla, nebolo tam nič, čo by udržovalo diváka v napätí, len čo párkrát zhltla mincu. Až keď sa zoznámila s Bronislawom, to začalo byť zaujímavé. Mňa osobne to prebralo k životu. Citlivá kamera no tie šikmé steny a dekorácie v interiéroch mne osobne skôr vadili ako niečo naznačovali...ale na druhú stranu sa mi veľmi páčil ten noirovský nádych, ktorý tam je od samého začiatku cítiť. A chcela by som ešte upozorniť na skvelý herecký výkon :) (Škoda, že na SR nemáme ani jedného herca, čo i len na polovičnej úrovni.)

Prvé čo musím podoktnúť, že tu mi až tak Pattinson nevadil. Naozaj čo sa týka výpravy film bol skvelý taký malebný. Reese bola nádherná a ani sa nečudujem, že medzi nimi dvoma nebola dostatočná chémia resp. som im to neverila (ja by som s ním mala tiež značný problém :D ) Veľmi ma zaujal herecký výkon Christopha Waltza je to pán herec. Nie je to zlý film, ale nijak zvláštne sa nezaryje do pamäti.

Konečne "romantická" komédia, ktorá nie je presladená a je aj uveriteľná. Niekto verí na lásku od začiatku, iný nie. Ale veriť začne, keď sa skutočne zamiluje (či už sa potom sklame a prestane veriť je individuálne, niekto možno nájde, čo hľadá na prvýkrát, alebo no buďme realisti). Skvelá ukážka, čo sa stane, ak sa zamilujeme do osoby, ktorá tento pocit s nami nezdieľa. Je to plynulé, svieže, zábavné a aj smutné no predovšetkým iné, odlišné teda jedinečné. Nápaditá réžia, svižný rytmus, skvelá hudba, skvelý herci (najmä Joseph, ktorý si u mňa jednoznačne pomaly vydobýja 1. miesto). Nemám tomu čo vytknúť a bolo to pre mňa premilé prekvapenie.

Film s hádam najsilnejšou myšlienkou tohto roku, ktorý sa oplatí vidieť lebo určite každý aspoň na chvíľu porozmýšľa nad sebou samým a hodnotou života. I keď má svoje medzery hlavne v rozštiepenej dejovej línii. Spočiatku sa film tvári, že rozpráva o nákaze, ktorú sa budú snažiť rozlúštiť a nájsť nejakú vakcínu. (Zaslúžilo by si to v tomto smere viac priestoru na dotiahnutie do konca lenže to by film nemal 92 min.) Neskôr začína prevládať vzťah dvoch ľudí, ktorý sa ešte poriadne nepoznajú a musia čeliť nákaze, proti ktorej človek očividne nemá šancu. Keď sa človek nad tým zamyslí uvedomí si, že táto nákaza je už medzi ľuďmi dlhšiu dobu. Nepoužívame zmysli tak, akoby sme mali. Všade sa náhlime, nevychutnávame si chuť jedla, i keď máme dokonale vyvinuté chuťove bunky, nevážime si dotyky jeden druhého, neviem pomaly ani vyjadriť, čo cítime, nepovieme vtedy čo máme, ale chceli by sme, keď je však už neskoro. O násili, hneve a nenávistí vo svete nemá zmysel ani hovoriť. A čo zrak? Vidíme naozaj vecí také aké sú, alebo len také aké chceme aby boli? Alebo je už poväčšina v poslednom štádiu Mackenziovej nákazy?

Film plynie ako hodinky. Skvele izolované prostredie filmu, z ktorej cítiť cudzotu a istú tajomnosť. Interiér pôsobí chladne, čo potvrdzuje, že Ewan sa tam ocitol akoby náhodne, nedorozumením, ale hlavne nemôže odísť, kým svoju prácu nedokončí. Tak pátra a pátra, k čomu sa nabaľuje stupňujúca paranoia až kým...Jednoznačne pridávam hviezdičku za skvelý až poetický záver filmu. (a ženské oči určite poteší odhalenie Ewanovej zadnej časti tela:P )

Avatar je pre mňa len jeden veľký americký ošiaľ s hádam najväčšou reklamnou kampaňov za posledné roky. Technicky výborne spracované, hudba a herecké výkon šlapú ako majú bohužiaľ je tu jedno veľké ALE. Na môj vkus je dej až neskutočne predvídateľný. Žiadny nečakaný zvrat. Od začiatku filmu divák vie presne povedať ako sa dej bude vyvíjať, a ako to celé dopadne. Klišé nad klišé. Toto ma strašne mrzí. Z mojej strany je tento Cameronov počin značným sklamaním.

Na rozprávke som bola v kine naposledy ako dieťa a to na Levom kráľovi, ktorý nemá konkurenciu. Je to škoda lebo už prešla 17 rokov a nič. Do kina som bola síce prinútená, za to však milo prekvapená. Postavy sa skvelo navzájom dopĺňajú a vyvažujú, i keď sú poňaté dosť plytko.Keď sa tak spätne nad tým zamýšľam bola by Tangled taká dobrá bez asi najvýraznejších postáv a to chamelóna a Maxima? Každopdáne pre mňa najzábavnejšia rozprávka poslednej doby.

No čo povedať. Táto druhá časť ma dosť sklamala. Dr. Watson síce dostal viac priestoru ako v jednotke, čo ma potešilo, ale tie spomalené zábery, aby vyplnili čas a ohúrili svojou efektnosťou, tam vôbec nemuseli byť. Potešilo by ma, keby sa režisér viac sústredil na rozprávanie deja ako na efektovosť. Postava cigánky sa tam zjavuje akoby náhodne, keď treba. (Mali jej dať viac priestoru). Prekvapila ma dosť obrovská chyba, keď Watson ide do post officu tak vykopne dvere a keď ho opúšťa tak slušne za sebou zavrie dvere (žeby ich stihol okoloidúci napraviť? ) Je to film, ktorý pobaví a hlavne kvôli úžasnej hre Roberta Jr. Downey-ho. Táto rola mu proste sadne ako riť na šerbel. Bez neho by Sherlock nebol Sherlockom.

Osobne si myslím, že tento film v svojom žánri slušne obstál. Prvá polovica filmu je veľmi zaujímavá a na moje prekvapenie je tu veľmi dobre vytvorená hororová atmosféra. Kým to monštrum režisér neukázal som bola vo vytržení, ale potom sa to všetko akosi pokazilo v poslednej tretine filmu. Nájde sa tam aj pár nečakaných prekvapivých momentov, ktoré sú celkom realisticky poňaté. (napr. keď Jeff padne zo schodov ako bowlingová guľa a všetkých tam zvalcuje, alebo keď to monštrum vykopne s blondýnkou dvere). Čo mi kúsok vadilo bolo, ako sa zjavoval raz tam raz tam, akoby mal teleport a zvuky, čo ten zmutovanec vydával. Predsa to bol človek a miestami som mala pocit, že sa dívam na prírodopisný film o medveďoch. Dorazila ma tá sentimentálna scéna s plyšovým macíkom. Monštrum sa zvalí na zem, ide umrieť a zhodou okolností má pod rukou macíka??? Naopak záver ma milo prekvapil. Nevadí vyrobíme si ďalšieho!