batik

Dlho bola u mňa ST Nová generácia za tri hviezdy, ale rozhodol som sa toto hodnotenie zvýšiť na štyri. Ani nie tak preto, že by som objavil nové kvality seriálu, ale skorej preto, že naštartoval asi 20 ročné obdobie rozmachu sci-fi tvorby. Ak by som mal aspoň stručne popísať dej, tak mi nato vystačí pár viet. Enterprise si lieta vesmírom, objavuje nové civilizácie, väčšinou vyspelejšie a mocnejšie, ako ľudia, často krát je loď a jej posádka kúsok od zničenia, ale nakoniec sa, hlavne vďaka výrečnosti pána hlavného dokonalého všetko vyrieši. Zaujímavým faktom je, že aj napriek tomu, že väčšina mimozenšťanov je technologicky pred ľudmi, tak ich Federácia patrí k dominantným mocnostiam dvoch kvadrantov galaxie. Sem tam narazia pri svojom lete vesmírom na starých známych konkurentov Klingonov a Romulanov, a aby toho nemali málo pridajú im ešte Cardasianov a na pár návštev zaskočia aj Borgovia. Tieto stretnutia sú, ale väčšinou útržkovité a neposkytujú nám komplexnejší obraz o živote v alfa a beta kvadrante a ani o samotnej Federácii. Jednoducho si len poletujú od planéty k planéte úplne odtrhnutý od diania okolo nich, teda okrem dejov súvisiacich s ich poslaním objavovať nové svety. Párkrát sa stane, že im zavolá nejaký ten admirál, ale to je asi tak všetko. Pri Voageri bola takáto izolovanosť logická, ale tu by sme predsa len čakali aspoň pokus o zobrazenie nejakých širších súvislostí o spolunažívaní jednotlivých národov galaxie. Ďalšia vec čo mi bola proti srsti, je až prehnane utopické videnie ľudskej budúcnosti, ako takmer dokonalej spoločnosti, ktorá predstavuje najväčšie dobro galaxie, ako viem, že má ísť o sci-fi, ale zase odtiaľ potiaľ. Inak je to asi, ako pri každom seriáli, ktorý má nad 20 častí, slabšie striedajú lepšie, až nakoniec pozvoľna od 6. série ide kvalita pomaly dolu a celé to vyvrcholí poslednou sériou, ktorá sa už dá pozerať len s privretím obidvoch očí. Niektoré zápletky sú naozaj kvalitné a aj morálne dilemy majú niečo do seba, vhodné by boli hlavne pre dospievajúcu mládež, ale nerobím si ilúzie, že by sa dnešná generácia v sledovaní dostala cez pilot seriálu. Pokiaľ ide o postavy, tak mi to nedá a budem uvažovať v porovnaní aj s inými sériami zo sveta ST. Kapitán Picard, aj keď ide o strašného blba, tak sa jedná o vcelku zaujímavú postavu a asi najlepšieho veliteľa, akých nám ST ponúka. Comander Riker sa na takého Spoka určite nechytá, ale oproti iným 1. dôstojníkom je to ešte v pohode. Jasným sklamaním je Dr, Crusherová, keď asi všetci ostatní doktori mali viacej priestoru a ich osobnosti boli prepracovanešie. Osobne som mal vcelku rád veliteľa strojovne Geordiho a za najvydarenejšiu postavu považujem Data, ktorý zastupuje "logiku" a pri svojom hľadaní ľudskosti tróni nad všetkými. K poradkyni Troi asi nejde veľa čo napísať liezla sem tam na nervy, ale nie tak, ako mladík Crusher. Za najväčšieho tragéda však považujem poručíka baraniu hlavu Worfa, vďaka ktorému budem asi do konca života nenávidieť Klingonov. Jeho hlášky typu "oni nemajú žiadnu česť" a pod. sú nezabudnuteľné. Škoda, že dokázal svojou prítomnosťou zhovadiť ešte jeden ST. Vizuálna stránka s ohľadom na to, že ide o TV tvorbu a na dobu vzniku je na veľmi slušnej úrovni. Môj verdikt je 75%.

Po technickej stránke veľmi dobre zvládnutý film, kde sa nám predstavuje, celá plejáda vtedajších väčších, či menších filmových hviezd. Napätie je dávkované presne a načas a film má kvalitný spád, tak isto aj herecké výkony môžeme považovať za slušné, v niektorých prípadoch dokonca za nadpriemerné. Prečo potom také nízke hodnotenie, pretože Hon na Červený Október je jedna veľká propagandistická sračka. Pre tento nedostatok jednoducho musím zvoliť hodnotenie 50%.

Táto verzia Bedárov patrí k tým lepším čo som videl a to hlavne pre skvelý výkon Venturu, ktorý sa stvárnenia Jeana Valjeana zhostil naozaj vynikajúco. Veľkým sklamaním bola pre mňa postava Javerta, ktorý vo mne nevzbudil dojem toho nekompromisného strážcu zákona, akým je v knihe, alebo aký mu vdýchol Malkovich. Ani ďalší Valjeanov protihráč, Thenardier tu veľmi neexceluje, naproti stvárneniu tejto postavy Clavierom, ktorý bol vo verzii z roku 2000 asi najlepšou postavou. Treba ale povedať, že oproti novšej TV verzii, je táto lepšia a to hlavne spôsobom, ako sa tvorcom podarilo majstrovsky ukázať svet biedy. Bedári tu naozaj vyzerajú, ako nešťastné bytosti, ušpinené v otrhaných šatách, bez dokonalého make-upu a v šatôčkách ako detičky buržujov. Tak isto spracovanie životných pomerov v mestách, ako i zobrazenie policajného štátu v dobe Orleánskeho Francúzska, sa mi veľmi pozdávalo. Výborne je zvládnutý boj na barikádach, hlavne zobrazenie útočiacich vojakov, ktorí tu nehrajú úlohu utlačovatelov, ale môžeme ich vnímať, ako nevedomé obete vojenskej mašinérie, ktorá drží pri moci tyranskú vládu. Čo nepoteší, je veľká nevyváženosť v rozprávaní príbehu. Silné scény (napr. smrť Eponine) sú často striedané nie celkom zvládnutými. Tak isto vcelku vadí, že veľa dôležitých vecí z knihy je vystrihnutých a človek neznalí predlohy, asi nie celkom chápe súvislosti, ale sledoval som skrátenú verziu, tak snáď v tej pôvodnej budú. Celkovo sa však jedná o najvydarenejšie filmové spracovanie knihy od Victora Huga. 70%

Kúsok jednej časti som videl ešte, ako malé decko, keď dávali Twin Peaks 1. krát na ČT. Neviem či to bolo ešte za federácie, alebo po rozpade spoločného štátu, ale bol som ešte malý štupeľ. Snáď ma táto skúsenosť veľmi nepoznačila, každopádne vo mne vzbudila záujem, lenže ďalšie časti som už bohužiaľ, alebo aj vďaka bohu nevydeľ. Až som troška podrástol a TP na ČT reprízovali tak som si ho samozrejme nenechal ujsť a treba povedať, že moje nadšenie z dectva sa ešte znásobilo. Ak sa vo filmovom svete používa pojem lynchovský, tak musel vzniknúť jednoznačne v súvislosti s TP. To čo sa Davidovi Lynchovi a Markovi Frostovi podarilo je proste neskutočné a neopakovateľné. Minimálne v žiadanom seriáli sme si, podľa mňa, doteraz nemohli vychutnávať tak neopakovateľnú atmosféru, dotváranú geniálnou hudbou Angela Badalamentiho. Už ten úvod je, ako z iného sveta, jednoducho sledujeme, ako brúsky brúsia kotúče na pílu. Takáto scéna musí zbystriť pozornosť každého diváka, hlavne keď si spomenieme na úvodné titulky iných seriálov z prelomu 80. a 90. rokov. Môžem ešte dodať, že Twin Peaks je neskutočný svet, kde v úplnom zapadákove v hustých lesoch na hraniciach s Kanadou, stretávame naozaj veľmi pestrú paletu postavičiek, ktoré len tak niekde inde nestretnete. Presne sa do toho prostredia hodia a vy aj nakoniec uveríte, že niekde na hraniciach sa Kanadou, presne taký zapadákov a taký ľudia musia byť. Ak sa mám vrátiť, k už spomínanej atmosfére, tá je tvorená samozrejme ľuďmi, ale aj majstrovsky podávaným pocitom, niečoho neznámeho až strašidelného, mystického, čo sa u kríva v tých hlbokých lesoch. Nakoniec aj zobrazenia Zla, v podobe Boba, sa nesie presne v tomto duchu, niečoho neurčitého, neznámeho, čo nás môže kedykoľvek prekvapiť a objaviť sa. Snové sekvencie agenta Coopera sú kapitolou samou o sebe. Aby som len tak nebásnil a povedal aj niečo konkrétne. Hudbu, atmosféru, nápad, postavy to som už spomínal. K tomu si pridajme ešte perfektný scenár, kvalitné herecké výkony. Mnohý herci a hlavne herečky, mali vďaka Twin Peaks zarobené, na slušnú hereckú kariéru. Aby som len nechválil, tak musím pridať aj nejaké to negatívum. Prvá séria je neskutočná a platí pre ňu všetko čo som vyššie spomínal. Druhá séria pokračuje v nastúpenom trende, ale krivka kvality prudko klesá po vyriešení prípadu vraždy Laury Palmer. Hold všetka tá mystika a tajomno sa na čas vráti do lesov a epizódy, kde je hlavným protihráčom Coopera Windom Earle, jednoducho nemajú takú šťavu, keďže sa jedná o obyčajného psychopata. Síce svojského, ale na Boba rozhodne nemá. Kvalita prvých 18. častí sa vráti až v posledných troch častiach. Posledný diel, otvára dvere pokračovaniu, ktoré sa bohužiaľ, alebo možno aj vďaka bohu neuskutočnilo. Čo dodať, Twin Peaks majstrovské dielo, ktorého atmosféru a náboj len tak niečo neprekoná. 90%

Podľa mňa je tento film niečo podobné, ako Terminator Salvation. Úplne zbytočná hlúposť, ktorá do predchádzajúcej série vôbec ničím nezapadá a ani ju neobohacuje. Viac menej vznikla len preto, aby zarobila nejaké tie prašule. Len ma mrzí, že sa do toho zapojil Ridley Scott, takto si na staré kolená ničiť dlho budovanú reputáciu. Ak by toto bolo myslené, ako paródia alebo béčko, tak to ešte beriem, ale zjavne tento film tvorcovia mysleli celkom vážne. Čo všetko nám vlastne naznačuje, že by sme mali tento film považovať za paródiu? Neuveriteľne hlúpy dej a chaotické správanie postáv, ktoré ani ničím nezaujmú, samo potrat hlavnej predstaviteľky, záverečná scéna, kde spojením veľkej chobotnice a nadčloveka vznikne votrelec, to ma fakt dostalo. Prečo by sme mali tento film považovať za béčko? Hlavne ide o nezvládnuté tempo filmu a otrasnú druhú polovicu, ktorá namiesto, aby bola vyvrcholením je len trápnym fiaskom. Čo rozhodne nepoteší sú herecké výkony (snáď s výnimkou Fassbendra), ale čo tento film zráža na samé dno sú otrasné dialógy (za všetko, scéna na konci, keď príde Elba za Rapece do jej kajuty, ich rozhovor pôsobí neuveriteľne umelo) a samotná zápletka, ktorá je zmesou všetkých sci-fi - hororových klišé a jedná sa o do neba volajúcu vykrádačku všetkých predchádzajúcich votrelcov. Takže dúfam, že náznak pokračovania v závere filmu, zostane len náznakom. 35%

Aj sa troška divím, že Babylon 5 po otrasnom pilote Babylon 5: Veľký samit, vôbec uzrel svetlo sveta. Ale zázraky sa dejú a k nám sa tým pádom dostal jeden z najlepších sci-fi seriálov všetkých čias. Ako som už naznačil, je Babylon 5 u mňa proste kultová záležitosť. Dalo by sa polemizovať o pomerne nízkom hodnotení, ktoré seriál má. Hlavnú príčinu niektorých zlých hodnotení vidím v tom, že ľudia majú tendenciu hodnotiť veci podľa obalu, pekný obal kladné hodnotenie, nepekný zlé hodnotenie. Babylon 5 je presne ten prípad, dej sa totiž odohráva, dokonca aj na tú dobu, v biednych a lacno vyzerajúcich interiéroch. Spočiatku boli na zlej úrovni aj vizuálne efekty, tie sa však časom zlepšili. Niektoré časti mimo hlavnej dejovej línie mali nižšiu úroveň, ale tomuto neduhu sa nevyhne žiaden seriál, ktorý má cez 20 epizód. Tým máme viac menej za sebou negatíva a môžeme prejsť na pozitíva. Prvým a najväčším je jednoznačne príbeh, atmosféra, duch. Ľudia, ktorí dávali Babylonu 5 plný počet uvádzajú, že je treba prežiť prvú a druhú sériu a potom sa to rozbehne. Ja však považujem prvé dve sezóny za najlepšie. Spôsob akým dokázali tvorcovia stupňovať napätie a nechávali divákov sledovať, ako sa pomaličky krok za krokom rozpadá modus vivendi nastolený vo svete B5 a jednotlivé rasy sú vťahované do obrovského medzihviezdneho konfliktu, jednoducho nemá obdoby. Dokonca aj fakt, že hlavá dejová línia sa končí na začiatku 4. série je skutočné neuveriteľný. Toto si klasický scenárista alebo producent amerických seriálov nedovolí. Jednoducho žiadna hlúposť naťahovaná čo možno najdlhšie, pokiaľ je aká taká sledovanosť a dukátky sa sypú. Tu je od začiatku postavený komplexný príbeh. Výborná je aj prepracovanosť jednotlivých mimozemských národov, ktoré majú svojho ducha, dozvedáme sa niečo ich histórii a nie sú nám prezentované čiernobielo. Konajú podľa svojich záujmov, ktoré môžeme často odsudzovať a niekedy zase schvaľovať. Aj samotní ľudia, sú tu vyobrazený naozaj hodnoverne, so všetkým čo k nám patrí. So zlým aj dobrým, ale častejšie tým prvým. Len na okraj, tu je aj zásadný rozdiel oproti Star Treku, kde je povaha ľudstva budúcnosti prehnane optimistická. B5 sa mi zdá v tomto rozhodne reálnejší. K ďalším veciam, ktoré B5 rozhodne prospievajú sú postavy, hlavné a aj tie vedľajšie, ktoré sú pre hlavnú dejovú líniu dokonca niekedy dôležitejšie, ako niektoré z hlavných postáv. Výborná aj keď troška neobvyklá je hudba, ktorá sa ale k sérii perfekte hodí. Naozaj veľmi sa mi páčil dizajn vesmírnych lodí, hlavne tých pozemskej aliancie, ale aj mimozemské mali svoje čaro. Prvý krát som Babylon 5 videl ešte v mladosti, vtedy sa mi páčili hlavne vesmírne bitky. Neskoršie, keď som sa k B5 znova vrátil, objavil som aj iné atribúty, pre ktoré je B5 jednotkou seriálovej sci-fi tvorby. Len škoda, že tento klenot sci-fi žánru je už troška zabudnutý. 90%

Naozaj ťažko je hodnotiť tento film. Malick nás, ostatne ako vždy, ohuruje nádhernou kamerou, ktorá je doplnená výbornou hudbou. Na toto sme si úž v jeho prípade naozaj zvykli a beriem to ako samozrejmosť. Ďalej som sa však už dostal do riadnych rozpakov. Ak by som dokázal vymazať s pamäti strednú časť, tak by som možno hodnotil až k štyrom hviezdičkám. Ale pretože toto nie je možné, musí byť môj konečný verdikt o niečo horší. Nový svet ide v šlapajach Malickovho predchádzajúceho vojnového filmu Tenká červená línia. Vyhrotená situácia vojnového konfliktu, ktorá prináša reálne ohrozenie vlastnej existencie jeho účastníkov, je vhodným spôsob vytvárania deja prostredníctvom krátkych epizód, ktorých nosným prostriedkom, je po väčšinou vnútorný monológ postáv. Plus k tomu pripočítajme krásnu hudbu Hansa Zimmera a výsledkom je naozaj krásne filmové dielo. Malick asi zabudol, že dva krát nevstúpiš do tej istej rieky a to čo raz fungovalo už druhý krát nemôže. Tu máme tému stretu rozdielnych civilizácií, na pozadí ktorého sledujeme príbeh o milostnom trojuholníku, všetko zobrazené podobným spôsobom, ako v Tenkej červenej línii. V Novom svete je s tým, ale veľký problém, celé to pôsobí neuveriteľne, nevieme rozlíšiť či sa jedná o vnútorný monológ alebo dialóg, často postavy prechádzajú z jedného do druhého. Samotný stret nového a starého sveta pôsobí nedomyslene, nie spôsobom, že by sme si ho mali domyslieť, ale jednoducho nevydarene, nevýrazne. Ďalej nechápem prečo sa Malick vrátil k téme života, lásky a smrti, ktorú tak nádherne zobrazil v Nebeských dňoch. Navyše, ako som už spomínal, v určitej časti, sa stáva film doslova nepozerateľný. Toto sú veci na, ktoré nie som u Malicka zvyknutý a nedajú sa len tak jednoducho hodiť za hlavu. 65%

Pre mňa skorej sklamanie. TV-séria natočená pri príležitosti 200stého výročia Veľkej francúzskej revolúcie. Za kladnú by som rozhodne považoval pomerne veľkú výpravu, obsadenie známych hercov, podarená hudba. Horšie je to už s hereckými výkonmi jednotlivých protagonistov a scenárom alebo skorej s vykreslením jednotlivých udalostí. Divým sa, že si Francúzi nedali viacej záležať na spracovaní, jednoznačne najvýznamnejšej udalosti svojich a európskych novodobých dejín. Naozaj by som nečakal toľko nepresností, či skorej čudných výkladov udalostí. Diskutabilné vykreslenie jednotlivých postav a ich významu pre chod udalostí. Uvediem len niekoľko príkladov. Za všetky a asi najviac do očí bijúci, Danton a Robespierre. Vôbec som nepochopil, z akého dôvodu bol Danton tak idealizovaný, zatiaľ čo Robespierre bol zobrazený úplne a jednoznačne negatívne. Alebo, prečo sledujeme počínanie týchto dvoch na začiatku revolúcie, kedy bol ich vplyv na chod udalostí absolútne mizivý. Ďalej, vnímanie kráľovskej rodiny. Zobrazenie kráľa i jeho manželky, ktorá bola vyslovene prezentovaná, ako obeť. A tak ďalej, dalo by sa toho napísať aj niekoľko strán. Naozaj nechápem a deťom na hodinách dejepisu rozhodne nepúšťať. 55%

Pokračovanie francúzkeho cyklu Apokalypsa sa tentoraz zameriava na život a vzostup k moci Adolfa Hitlera. Ako predtým, ani teraz nemôžem takmer nič vyčítať. Je to pekne zostrihané, narozprávané, informácií dostaneme tak akurát, ani veľa ani málo. A dokonca frantíci uznali, že versailleský mier bol voči Nemcom naozaj tvrdý. 80%

Akože chápem tie vysoké hodnotenia, celá séria pôsobí naozaj skvelo, je to pekne zostrihané, narozprávané, kvalitná hudba, pekné zábery a takto by som mohol ešte dlho pokračovať. Tvorcovia jednoznačne odviedli skvelú prácu. Prečo potom také nízke hodnotenie? Jednoducho som sa nedokázal preniesť, cez prílišnú zaujatosť udalosťami v západnej Európe a hlavne francúzskom. Viem, že to natočili Francúzi a môžu si gratulovať, ale hlavné boje 2. svetovej vojny, aspoň európske, sa odohrali na východnom fronte. Tieto udalosti sú tu bohužiaľ viac menej ignorované, prípadne letmo naznačené. Ak by som to mal troška pritiahnuť za vlasy, tak celá dokumentárna séria viac menej skresľuje históriu. Aj keď samozrejme troška preháňam. Proste mi to vadilo. 60%