batik

Ide o ďalší zo série až priveľmi manipulatívnych dokumentov, ktoré produkujú vo VB alebo aj USA na tému 2. svetovej vojny. Pán vojenský historik sa tu snaží všemožne dokázať, že nemecká vojenská technika nebola až tak super, ako tvrdila nacistická propaganda. Je vôbec niekto taký, mimo neonacistov, kto by veril nacistickej propagande? Už samotné zadanie, ktoré chcú v dokumente riešiť je neuveriteľne hlúpe. Pomyselným vrcholom absurdity sú potom už len zistenia pána vojenského historika, že naozaj nebola nemecká vojenská technika až taká dobrá, ako tvrdila nacistická propaganda. Lenže toto zistenie, nie až tak šokujúce a pán Holland nám ďalej odhalí, že nemecké zbrane boli v skutočnosti neuveriteľne zle navrhnuté, neefektívne, zložité, spiatočnícke atď. Čiastočne je toto tvrdenie opodstatnené a už bolo prezentované v mnohých vedeckých prácach a historických dokumentoch, ale tu nadobúdame dojmu, že tanky ani neboli schopné pohybu, lietadla nelietali, ponorky neplávali, jednoducho ide o neuveriteľný konštruk až propagandu, zase z opačnej strany. Zbytočná dokumentárna séria. 30%

Musím uznať, že s Blade Runner sa Ridley Scott naozaj vyhral. Jeho sci-fi detektívka v štýle noir zasadená do temnej budúcnosti ľudstva je naozaj nadčasová a ani po takmer 40 rokoch vôbec nezostarla. Čo diváka na tomto filme upúta, ako prvé je jeho skvelo vybudovaná atmosféra. Los Angeles tu nie je zobrazené, ako krásne slnečné mesto, ale ako špinavé a preplnené mesto, ktoré je neustále sužované dažďom. To spolu s faktom, že sa celý film odohráva v noci dodáva snímke veľmi depresívnu atmosféru. Miestami máte dojem, že aj dej a scenár ustupujú do úzadia na úkor zobrazenia atmosféry, ktorá je skvelo dokreslená hudbou od Vangelisa, ktorý pre Blade Runner zložil svoj najlepší soundtrack. Aj ked pochybujem, že tvorcovia mali v úmysle natočiť filozofický film, istý existenciálny presah tu môžme badať úplne jednoznačne. Väčšina ľudských protagonistov je zobrazených, ako vyprázdnené, od ostatných izolované a osamelé bytosti, ktoré strácajú v obrovskom a preplnenom meste posledné zbytky ľudskosti. Naproti tomu replicanti, aj keď robia vo svojej honbe za životom hrozné činy, pôsobia oveľa ľudskejším dojmom a dokážu nadväzovať medziľudské vzťahy. Napriek uvedenému sa zdá, ako keby aspoň niektorí ľudia hľadali človeka v sebe a snažili sa ísť naproti životu. Takže v tomto ohľade, napriek všade prítomnému pesimizmu a depresii cítime istú nádej, že to s ľudmi nemusí dopadnúť úplne zle. Ďalšou rovinou je hra ľudí na bohov v súvislosti s výrobou replicantov, ktorí sú napriek tomu, že nadobudli vedomie, považovaní ľudmi za veci a sú ešte aj využívaní na otrockú prácu. Poslednou spornou otázkou stále je, či Deckard je alebo nie je človek. Scott z neho chcel mať strašne replicanta, preto do režisérskeho strihu pridal scénu s jednorožcom. O tom, že by mohol byť replicant vypovedajú aj fotky, ktoré sú v Deckardovom byte položené na klavíri. Na druhú stranu, keby bol replicnat, vyrobený na to, aby lovil iných replicantov, prečo by nemal ich silu? Stavalo by ho to v tomto boji automaticky do nevýhody. Ide to troška proti logike. Túto otázku si musí už každý vyriešiť sám. 90%

Po dlhšej dobe som si pozrel naozaj výbornú televízna multi žánrovú rozprávku pre staršie deti, ale aj pre ich rodičov. Alebo možno aj naopak. Tvorcom sa podarilo vytvoriť atmosféru rozprávkového sveta, ktorý ale nie je až tak úplne rozprávkový, kedže aj rozprávkové príbehy sa skončili a aj tu nastala tvrdá realita. Desiate kráľovstvo je podobne, ako Hviezdny prach dobre namiešaným koktailom dobrodružstva, fantasy, romantiky a komédie, miestami s prvkami paródie. Jednoducho si tu zobrali na mušku všetky klišé, ktoré spájajú západné rozprávky, ale popri tom ich aj dodržujú, keďže bez istej dávky naivity by žiadna správna rozprávka nemohla byť. Príbeh Virginie je krásne vymyslený, a aj spracovaný, možno troška zbytočne naťahovaný. Štyri časti by sa tejto minisérii hodili viac. Nájdeme tu veľa skvelých postav, nad ktorými samozrejme tróni tak často spomínaný Vlk. Ďalej samotná hlavná hrdinka a mne sa páčil aj Rutger Hauer v úlohe Lovca. Na záver je naznačené aj pokračovanie, ktoré sa nikdy nekonalo, lebo seriál v čase premiéri divácky prepadol. Škoda, že sa seriál nedá nikde nájsť v slovenskom dabingu, ktorý bol podľa mňa vydarenejší, ako český. 85%

Jack Carter je proste pankhart na pohľadanie. Ako člen londýnskeho podsvetia prichádza do Newcastlu, aby tu zistil pravdu o smrti svojho brata. Spočiatku na diváka pôsobí dojmom elegantného muža, ktorý sa vie chovať a asi do polovice filmu chodí sem a tam, niekdy si s niekým pokecá, potom zase dá niekomu cez držku, alebo ošuká nejakú tu miestnu dievčinu. Po odhalení dôvodov vraždy svojho brata sa v ňom prebudí jeho psychopatické ja a začne vraždiť každého, kto mal čo i len letmo prsty v tomto čine. Zarážajúci nie je počet mŕtvych, ani to, že Jack pri svojej vražednej jazde vôbec nerozlišuje medzi mužmi a ženami, zarážajúca je chladnokrvnosť a surovosť jeho činov. Za všetko spomeniem úplne cynickú vraždu prostitútky, ktorá Jackovi slúži, ako prostriedok na vyrovnanie si účtov z miestnym bosom Cyrilom, s ktorým si to nemá šancu vyriešiť po svojom. Čo je ďalej do očí bijúce je chladné a deprimujúce prostredie priemyselného mesta, kde je všetko tak odporné, že ani ľudia tu nemôžu byť iný, ako odporní, cynickí a nemorálni. Celkovo tu asi nevystupuje žiadna postava, ktorá by sa dala označiť, ako kladná, až na pár výnimiek sa v tomto filme stretávame s úplným dnom spoločnosti a úplne najhorší je práve náš "hrdina". Záver bol pre mňa naozaj zadosťučinením a zvyšuje aj moje hodnotenie filmu. 75%

Oproti seriálu je Peacekeeper Wars jednoznačne slabší. Aj keď záver štvrtej série vlastne nemal byť záver, tak sa k Farscape hodil viacej a preto sa mi zdá PKW vcelku zbytočný. Navyše, by malo ísť o 5. sériu nahustenú do dvoch hodinu a pol dlhých filmov, čo je podľa mňa nezmysel a na filme to jednoznačne vidieť. Fanúšikovia strašne chceli pokračovanie, ale toto, no neviem neviem. Už začiatok a "oživenie" ústrednej dvojice je tak povediac pritiahnuté za vlasy, samozrejme sa dá namietať, že vo Frascape sme už zažili všeličo, ale toto bolo troška moc. Tak isto pôrod, keď žena po pôrode vyzerá troška inak, ale sebeceánky sú zjavne odolnejšie. Dejové zvraty a jednanie postáv nám zostáva, pre nedostatok času, zahalené rúškom tajomstva. Jednoducho tomu chýbala ľahkosť seriálu, dokonca ani dialógy a hlášky neboli také, ako predtým a na tom všetkom bol Farscape postavený. Pre nás, čo sme seriál sledovali v českom jazyku, pôsobila isto rušivo aj zmena dabingu pri takmer všetkých postavách. Asi jediný posun k lepšiemu zaznamenali vizuálne efekty a výprava, aj keď poriadnej vesmírnej bitky sme sa vo Farscape nedočkali, aj keď treba uznať, že záverečná "demonštrácia" sily bol efektná. 60%

V prípade Farscape ide o vcelku multižánrovú záležitosť, ktorá v sebe dokázala spojiť prvky sci-fi, drámy, komédie, akcie a v neposlednom rade romantiky. V našich končinách ide o menej známy seriál, keďže u nás frčali zo sci-fi tvorby hlavne ST a SG. Od začiatku sa mi páčilo naozaj neortodoxné poňatie jednotlivých epizód, a aj zápletka, kedy je astronaut z prítomnosti vrhnutý do centra našej galaxie, kde sa stretáva s civilizáciami ďaleko vyspelejšími, ako je tá naša. Zhodou okolností sa dostane na trestaneckú loď, na ktorej práve došlo k vzbure a je ovládaná bývalými väzňami, ktorí sú na úteku pred dozorcami a  snažia sa nájsť cestu domov. Hlavné postavy sú naozaj originálne a všetky do jednej mali prepracovane vytvorený charakter, dokázali sa správať, ako ozajstný jedinci, mali svoje motívy, ktoré boli uveriteľné a mohli sme u nich sledovať dynamiku vývoja osobnosti. Samozrejme ich môžme rozdeliť na kladné a záporné, ale aj záporná postava sa vedela správať čestne a kladná sa tak často nesprávala. V čom ďalej Farscape vyniká je scenár a taká zvláštna atmosféra jednotlivých častí, až ma divák občas pocit, ako keby sledoval prenos z psychiatrickej liečebne. Nejde len o hlášky, ktorých je tu habadej, ale aj dialógy znesú najprísnejšie hodnotenie. Keď sa seriál pozrieme komplexne, môžme ho rozdeliť na dve polovice, ktorých predel je zhruba medzi druhou a treťou sezónou. V prvej polovici sledujeme niekoľko dejových línií, dalo by sa povedať, že každý člen posádky lode Moya má svoju, aj keď v popredí stojí línia Crichtona. Od tretej série toto končí a sledujeme už len líniu s ovládnutím červých dier a romantickú líniu. Podľa toho sa z ostatných protagonistov stáva buď väčší (Aeryn), alebo menší (všetci ostatný) komparz hlavného hrdinu. A to je naozaj škoda, lebo napríklad dejová línia Chiany o totalitnej vláde Nebarianov a hnutí odporu by si zaslúžila pokračovanie. Veľmi zamrzí aj odchod Virginie Hey zo zdravotných dôvodov. Čo mi ďalej vadilo bol aj nezáujem zo strany tvorcov o bližšie vyobrazenie mimozemských rás univerza Farscape. Na druhú stranu sa mi páčila temná atmosféra a často až depresívny život a osud našich hrdinov, čo však bolo vyvažované stále prítomnou nádejou a láskou, ktorá tu hrala dôležitú úlohu a tým nemyslím len romantický vzťah ústrednej dvojice, ktorý postupom času dostával stále väčší a väčší priestor, až sa z Farscape postupne stane vesmírna lovestory. Na záver by som poukázal na špeciálne časti, ktoré sa v dvoch, troch vydaniach vyskytli v každej sezóne a podľa môjho názoru museli vzniknúť po užití veľkého množstva Tripu celého štábu, lebo inak si ich vytvorenie a zaradenie do vysielania vysvetliť neviem. Ak by zostal záver zo štvrtej série, ktorý sa niesol presne v duchu celého seriálu, tak by som dal za päť, takto sú to veľmi dobré štyri hviezdičky. 85%

Enterprise je nie náhodou až do roku 2017 posledný ST seriál. Dej je zasadený do obdobia 22. storočia, ešte pred OS, keď nebola Federácia a ľudia ešte nespoznali všetky tie civilizácie, ktoré dobre poznáme z ďalších ST. Dobrým ťahom bolo vykreslenie Vulkáncov ako mentorov ľudí, ktorých treba usmerňovať pri spoznávaní vesmíru. Týmto sa bohužiaľ výpočet kladov Enterprise končí. Tvorcovia Enterprise si zobrali všetky neduhy z Voyageru a ešte niekoľko ďalších pridali. Nudu môžeme označiť za charakteristickú črtu hlavne v prvých dvoch sériách. Nechápem, ako mohol seriál toto obdobie prežiť a naopak skončiť, keď išiel ako tak hore. V prvej a druhej sezóne by sme kvalitnejšie časti narátali na jednej ruke a to naozaj nie som prehnane kritický. V tretej sérii príde ku zmene, máme tu príbeh na pokračovanie, čím sa kvalita o niečo dvíha, aby v štvrtej sezóne išla zase dole, aj keď nie na biednu úroveň prvých dvoch sérií. Ďalej tu dostáva zabrať logická postupnosť udalostí, predtým tak pracne budovaná. Prečo sa nám v Enterprise objavia Borgovia, ktorí boli pre ľudí neznámi až do 24. storočia? Vojna medzi Zemou a Romulanmi sa mala viesť "zastaranými jadrovými zbraňami" a tu už máme fotónové torpéda, phaseri a teleport. Tak isto neustále cesty časom sú podľa mňa naozaj za čiarou. Postavy sú kapitola sama o sebe, spočiatku sa tvorcovia snažia dávať priestor každej, ale postupne sa sústredia na ústrednú trojicu, asi po vzore OS. Možno keby nechodili všetci v montérkach, tak by som až taký kritický nebol, ale kapitán Archer ja správny americký tvrďák, tak isto veliteľ strojovne "Trip" a nakoniec predstaviteľka "logiky" v podobe vulkánky T'Pol. Sem tam nejaký priestor dostáva doktor Phlox a poručík Reed, jediný mužský človek neameričan, čo je len trápne pokračovanie trendu nasadeného od Voaygeru. Hoshi a Travis sa postupne dostali do úlohy štatistov a ich priestor na placi bol okresaný na minimum. V konečnom dôsledku však žiadna postava nezaujme a ani ťah s chladnou krásou tentoraz tvorcom moc nevyšiel. Kvalita scenára ide oproti minulosti prudko dole a na časy NG, alebo DS9 môžeme už len spomínať. Herecké výkony sú taktiež bieda a sem tam herci dosť prehrávajú. Nebudem menovať, ale každý pozorný divák vie o koho sa jedná. Vizuálnej stránke sa nedá nič vytknúť a zachováva si vysoký štandard, tak ako iné Star Treky. Celý seriál bol "zavŕšený" asi najhoršou záverečnou epizódou v histórii. Viem, že ide o prachy, ale takto niečo uťať, to som ešte nezažil. Asi taký koniec naozaj plánovali, ale počítali s viacerými sériami, nuž prepočítali sa. 55%

Voyager bol tretím a posledným ST odohrávajúcim sa v 24. storočí. Na začiatku sa dostávame do známeho prostredia, keď má Voyger za úlohu vypátrať loď Maquistov, táto úloha sa však troška zvrtne a loď sa dostáva 70 tisíc svetelných rokov od priestoru Federácie. Asi sa producentom zdalo, že alfa a beta kvadrant našej galaxie je dostatočne preskúmaný vďaka misiám Enterprise a troška sme sa pozreli aj do gama kvadrantu vďaka DS9, tak si pre nás pripravili cestovanie po zatiaľ jedinej nepoznanej časti Mliečnej dráhy, ktorá sa vo svete ST nazýva delta kvadrant. Bohužiaľ, nešlo o veľmi vydarené ťaženie a skorej predznamenalo úpadok ST. Celá zápletka vzniká dôsledkom absolútne hlúpeho rozhodnutia veliteľky lode kapitánky Janeway, ktorá v podstate obetuje svoju posádku pre záchranu národa Ocampov. Ako sa ďalej ukázalo, tak táto časť delta kvadrantu nie je práve bezpečné miesto, neexistujú síce žiadne mocné ríše, ale vládne tu skorej anarchia, našťastie pre našich hrdinov, je väčšina miestnych emzákov oproti Federácii ďaleko za opicami a Voyager si tak krok za krokom razí cestu domov. Najviac mi na Voyageri vadilo, že bol natočený pravdepodobne pre deti, oproti NG a DS9, ktorej cieľová skupina bola 12+, tak tu to bude 6+. Je to až moc naivné a plné logických nezmyslov. Nebudem tu písať všetko, lebo by som zapísal celú knihu, stačí jeden príklad za všetky a tým je transwarp tunel, vďaka ktorému preletíte cez galaxiu za pár hodín. Borgovia túto technológiu majú, k tomu majú aj stovky lodí, pričom jedna zničila polku hviezdnej flotily, ale nevyužijú túto techniku na ovládnutie celej galaxie. Ďalej postavy, tak to je naozaj bieda, kapitánka strašná pacifistka, 1. dôstojník, je zároveň aj 1. reprezentantom pôvodných američanov vo svete ST, nám predvádza nejaké šamanské rituály a verí na rôznych duchov, po dlhšej dobe sa nám v posádke objavuje Vulkánec, ale radšej nemusel, lebo mu chýba charizma neúprosnej logiky Vulkáncov, ďalej tu je psychicky nevyrovnaná človeko-klingonka B'Elanna čoby hlavný inžinier a nakoniec frajírek pilot Paris. Jedinými, ako tak zaujímavými protagonistami bol Doktor, ktorý sa naozaj vydaril, ale ku koncu mi už dosť liezol na nervy, keďže takmer každá časť bola buď o ňom, Janewayovej, alebo o Annike, ktorej prítomnosť určite zvýšila, aspoň na čas sledovanosť. Pričom jej postava patrila tak isto k tým zaujímavejším a to nie len pre jej fyzické dispozície. Potom tu boli ešte nejaké ďalšie postavy, ale nemám potrebu sa im obšírnejšie venovať. Keď si to spočítame, tak príbeh v podstate otrepaný, znova poletovanie a objavovanie v galaxii, aj keď za iných okolností, to sme videli už pri OS, aj NG, v tomto bola aj Enterprise originálnejšia. Postavy, asi najväčšia bieda zo všetkých star trekov a herecké výkony, taký seriálový priemer. Efekty sú tradične na dobrej úrovni. Jediným z mála plusov plusov je, že v tej záplave priemernosti sa sem tam objavia, naozaj originálne epizódy, možno aj najlepšie zo všetkých ST seriálov. Bohužiaľ ich je veľmi málo. 60%

Rozsiahle dielo Alexandra Dumasa v podobe televíznej série od Josée Dayan ponúka predovšetkým precíznu štúdiu pomsty s výborným predstavením hlavných predstaviteľov. Pričom sa pred kamerou nezišli žiadny začiatočníci, ale kvalitný, zväčša francúzsky herci. Okrem hviezdneho obsadenia sa od tvorcov dočkáme, na televíziu veľkej výpravy a celé je to doplnené skvelou hudbou, ktorá sa do tohto, po väčšinou temného príbehu výborne hodila. Čo mi vadilo bol predovšetkým hlavný predstaviteľ v podaní Depardieua, neviem, či by človek s jeho výzorom, dokázal aj napriek toľkým miliónom upútať parížsku smotánku. Ďalšou a nepomerne väčšou vadou bol až teatrálny záver na pláži, za čom jednoducho musel ísť v hodnotení dole. Časom som si prečítal samotnú knihu a množstvo výhrad sa zväčšilo, aj keď treba uznať, že s niektorými situáciami sa tvorcovia seriálu vysporiadali lepšie, ako samotný autor predlohy. Seriál je oveľa napínavejší, ako rozsiahla kniha, ale predovšetkým, sa mi zdá osud Mercedes spravodlivejší, ako bol napísaný v knihe, kde aj ona musela pykať za svoju "zradu" voči Dantesovi. Ďalším pozitívom je prepísanie postavy Bertuccia, ktorého výborne stvárnil Sergio Rubini, keď sa z viac menej z vedľajšej postavy stáva akési Dantesove svedomie. Čo sa menej podarilo bolo pridanie postavy Camille De La Richardais, ktorá v románe chýbala a vôbec mi nie je jasné z akého dôvodu sa tvorcovia rozhodli do série túto postavu zaradiť. Minimum priestoru pre postavy Haydee a Benedetta/Andreu patrí už k výraznejším prešľapom. Všetko je zavŕšené absenciou postavy Eugénie a hlavne Eduarda, ktorého smrť privedie pomstychtivého Dantesa k pochybnostiam opodstatnenosti svojho konania, do ktorého vložil celú svoju existenciu. 75%

Bol začiatok 90. rokov, keď došlo vďaka úspechu ST NG ku comebacku star treku, ktorému s geriatriou OS pomaly ale isto dochádzal dych. Ako ďalší produkt tejto sci-fi vlny vzniká ST DS9, ktorý sa tak isto, ako NG odohráva v 24. storočí, ale vychádza z inej koncepcie, ako NG. Na prvý pohľad je jasný rozdiel v mieste deja, keď pohyblivú hviezdnu loď vystriedajú priestory stanice, ktorá je umiestnená na obežnej dráhe planéty Bajor. Tá bola až donedávna okupovaná jednou z mocností alfa kvadrantu cardassianskou úniou a teraz sa dostala pod ochranu federácie. Bajoranci sú zaujímavá skupinka, na star trek troška neobvyklá. Ide náboženských fanatikov a veria, že ich chránia bytosti z vesmíru, ktorým hovoria proroci, ktorých považujú za bohov. Aby toho nebolo málo, pri stanici dôjde k objavu a to objavu naozaj výnimočnému. Novému veliteľovi stanice sa podarí objaviť červiu dieru, ktorou sa dá dostať do gama kvadrantu, doposiaľ nepreskúmanej časti Mliečnej dráhy. Paradoxne sa do tejto časti galaxie v priebehu seriálu až tak často nepozrieme, má to však svoje dôvody. Takto máme na potencionálne zaujímavú zápletku zarobené. Prvé dve série sa sústreďujú hlavne na vzťahy, rozpory medzi Bajorom a Federáciou, ale aj Cardassiou, jednoducho všetci si lezú na nervy, ale hlavne ide o oboznámenie sa s priestorom a postojmi jednotlivých hráčov. Na stanici spoznáme aj život bežného človeka/mimozenšťana v 24. storočí. Už sa nedostávame do kontaktu len s elitou v podobe príslušníkov hviezdnej flotily, ako v NG. Spoznávame tu indivídua, typu, pašeráci, hazardní hráči, kupliari a pod. Dokonca sa tu, v startrekovskom komunizme používajú peniaze a stretávame sa s chamtivosťou a to hlavne vďaka ferengom, ďalšou rasou, o ktorej sa toho vďaka DS9 dosť dozvieme. Od druhej série, zatiaľ len v náznakoch a v tretej už na plno, spoznávame mocný Dominion, ktorý ovláda takmer celý gama kvadrant. Stret s touto mocnosťou, nakoniec vyústi do galaktickej vojny nehoráznych rozmerov, ktorej sa zúčastnia všetci relevantný hráči troch kvadrantov. A tu môžeme vidieť ďalšie rozdiely, oproti iným ST seriálom. V DS9 sledujeme určitý dejinný úsek a to vojnový konflikt s neznámou mocnou rasou. Znamená to, že tu máme ústrednú dejovú líniu. Ďalším výrazným rozdielom je množstvo prepracovaných vedľajších postáv, ktoré sa objavujú počas celého trvania seriálu a majú na utváranie deja výrazný vplyv. Navyše aj samotná federácia, tu dostáva ľudskejší ráz, keď sa dostane do úzkych, tak sú jej predstavitelia schopný intrigánskych a podlých činov. Za vrchol odbočenia od doterajšej koncepcie ST univerza môžeme považovať prorokov/bohov a kapitána Siska, ktorý uverý, že je ich vyslancom a tým sme svedkami popretia doterajšieho vedecko-racionalistického videnia sveta ST. Po úvodných dvoch zoznamovacích sériách, nám 3. a 4. ponúkli najlepšie časti, potom prišiel mierny pokles v piatej sérii. V 6. došlo k zlepšeniu úrovne, aby sa posledná séria dostala znova na vysokú úroveň. Záver, ako u všetkých star trek seriálov pôsobí troška na rýchlo upečený. K hereckým výkonom nemám žiadne väčšie výhrady a na TV tvorbu sa tu zišli kvalitný herci. Veliteľ, neskôr kapitán Sisko je chlapík na správnom mieste, i keď na Picarda nemá. Major Kira, ako zástupca Bajoranov je veľmi rázna žena, nie je až tak výrazná, ako Riker a neskôr sa jej postava až priveľmi utápa vo vzťahoch. Doktor Bashir bol mojou najobľúbenejšou postavou. Jadzia Dax vedecký pracovník, ktorý predstavuje logiku. O´Brian sa stal oproti NG hlavným mechanikom. Mladý Sisko nebol tak otravný, ako mladý Crusher. Potom tu máme majiteľa miestneho baru, podvodníka a pašeráka v jednej osobe Quarka, ktorý tvoril nerozlučnú dvojicu s Odom veliteľom bezpečnosti. Ich vzájomný súboj prechádzal celou sériou, navyše Odo mal vďaka svojmu pôvodu výrazný vplyv na hlavnú dejovú linku. Za zmienku ešte stojí Erzi Dax, ktorá sa objavila len v jednej sérii. Za hlavné negatívum považujem fakt, že sa tu od 4. série objavila postava poručíka Worfa. Technické prevedenie je tak, ako u všetkých ST seriálov na špičkovej úrovni. Z môjho pohľadu ide o najlepší star trek seriál. 80%