BOURQUE

Postupné mapovanie a odkrývanie nielen medzi ľudských vzťahov – myšlienky a logika myslenia, ktoré môžete nájsť len na východnom kontinente, v našom prípade v Japonsku. Stačí pozrieť si ten postup práce a prípravu na divadelné predstavenie, kde každý (človek hovoriaci s iným jazykom, alebo človek, ktorý vôbec nehovorí) môže dostať šancu. Dávam klobúk dolu pred Rjúsuke Hamaguči, ktorý pomerne krátky príbeh nafúkol na tri hodiny tak, kde ani jedna scéna – mnohé z nich trvajú dlhšie a sú pomerne statické – nedokáže nudiť a nebudí pocit, že by bola zbytočnou. Každý záber, každá odbočka, každá scéna a každé miesto má svoje opodstatnenie. Ani po tých 180 minútach som nechcel, aby tento film skončil. Osobné hodnotenie: 91% (*****)

Alfa a omega sub-žánru „exorcist“ hororov, ktorý aj dneska je inšpiráciou pre filmárov (a nielen tých, ktorí sa pohybujú vo sfére hororu). Komplexný, ťažký, znepokojujúci, mentálne a vizuálne frustrujúci. Niektoré filmom sa podarilo priblížiť sa k tejto klasike, ale prekonať nie. A tento stav trvá už 50 rokov.  Osobné hodnotenie: 92% (*****)

Drunken Master u mňa patrí medzi prelomové filmy Jackieho Chana – prakticky bez chybne vypracovaná choreografia bojových scén a menší počet vtipov, (avšak o to viac fungujúce). Dokonalá spolupráca medzi Jackie Chan a Simon Siu-Tin Yuen, v roli záporáka veľmi dobrý Jang-Lee Hwang. Osobné hodnotenie: 90% (*****)

Doposiaľ najviac človek-orientovaný snímok Chritophera Nolana, ktorého téma by pravdepodobne ani nemohla byť viac aktuálnejšia. Precízne poskladané kúsky jednotlivých scén, kde dialógy, obrazy, hudba a sú v takej harmónii, v ktorej byť musia. A to celé udržať počas 180 minút – to dokážu len režiséri, ktorý stoja na ramenách obrov. Herecký all-star funguje tak ako má, každý je na dobrom mieste a odvádza taký výkon, ktorý má (v niektorých prípadoch ešte lepší, ktorý by sa dal očakávať). Na ich čele pochopiteľne stojí Cillian Murphy, ktorý svojmu charakteru dá všetko čo potrebuje. Niektoré jeho scény bez reči (napr. scény s ikonickým klobúkom) sú tak silné, ako tie, ktoré sú plných rečí. Vo vedľajšej roli veľmi príjemne prekvapil Robert Downey Jr., ktorý pod rukami Nolana podáva jeden zo svojich najlepších hereckých performancov. Je dobré vedieť, že aj dneska sa točia také filmy, akým teraz vyrukoval Chritopher Nolan – film „must see“ v kine. V prípade štítky „magnum opus Chrisophera Nolana“ by som ešte bol opatrný – tento režisér (aspoň pevne dúfaj) nepovedal svoje posledné slovo. P.S.: Som zvedavý na Oscarové nominácie. Osobné hodnotenie: 92% (*****)

Po skvelých predchádzajúcich dielach, ktoré na seba nadväzovali veľmi dobre, dvojica Cruise / McQuarrie potvrdzujú, že v rámci Mission: Impossible ešte nepovedali všetko. Zvolená téma („už nekontrolovateľný“ AI) je viac ako aktuálna – načasovanie by nemohlo byť lepšie, tempo filmu stále pekelné, akčné scény v niektorých momentoch síce trochu menej intenzívne ako minule (naháňačka s autami v Ríme je dobrá, ale o žiadnu „inováciu dopredu“ sa nejedná; vlaková scéna napínavá, avšak „origin“ nápadu hľadajte v prvom diele tejto ságy), ale známa real scéna s motorku vás knockoutuje; nové postavy pomerne dobre zapadnú do sveta MI – Hayley Atwell (agentka Carter) je dobrou posilou, záporáka Esai Moralesa budete pomerne rýchlo veľmi nenávidieť (neviem prečo, ale stále dúfam, že scéna na benátskom moste je len súčasťou nejaké šialeného nápadu oklamať AI). Zatiaľ s veľkým opatrením dávam päť hviezdičiek – ten rozjazd veľkolepého príbehu dopadlo ďaleko lepšie ako sa predpokladalo (spomeňte si na okolnosti natáčania – napr. COVID-19). Pokiaľ i druhé dielo bude v podobnom duchu, tak tu budeme mať prototyp veľkolepých akčných filmov. Tom Cruise je stále alfou a omegou pre filmov MI – bez neho a jeho odhodlanosti by táto sága nebola tam, kde je dneska. Osobné hodnotenie: 91% (*****)

Jedna z najslávnejších rockových kapiel vôbec v plnej sile a dokonalá synergie medzi Freddiem a publikom. Osobné hodnotenie: 95% (*****)

Filmárske manévre a obrazy Steven Spielberga sú skvele doplnené hudbou Johna Williamsa, dohromady doslovne tvoria smrteľnú kombináciu. Jeden z významných míľnikov daného  žánru. Osobné hodnotenie: 90% (*****)

Pôvodnú divadelnú hru bohužiaľ neznám, ale keď film Otec je tak silný, tak neviem si predstaviť, že aká môže byť divadelná verzia. Snímok Otec v zhruba 90 minútach podá srdcervúci obraz o postupnom rozklade ľudskej pamäti a o postupnom rozklade ľudskej osobnosti ako takého. Anthony Hopkins a Olivia Colman sú bravúrni a (najmä Hopkins) stvárnia svoje postavy so šokujúcu ľahkosťou. Ostatní herci/herečky sú na svojich pozíciách taktiež skvelí. (S nomináciami a získanými oceneniami neviem nesúhlasiť.) Pre mňa osobne je najsilnejším záverečná scéna, kde starý pán si prosí opatrovateľkou, aby zavolala svoju mamu, aby ho mohol odniesť zo sanatória. Skvelý režisérsky (na úrovni filmov) debut Floriana Zellera. Osobné hodnotenie: 92% (*****)

Aj dneska svižný, ľahký, zábavný (plných hlášok) a nekompromisne originálny. Pán Hofi bol, je a bude legendou. Osobné hodnotenie: 95% (*****)

Možno sa to na prvý pohľad nezdá, ale Alfonsovi Cuarónovi sa podarilo z románu (Bohužiaľ som nečítal) spisovateľky P. D. James natočiť taký cca 110 minútový film, ktorý je komplexný a má viac vrstiev. Tie už predo mnou tu boli rozobrané, takže nechcel by som sa zopakovať. Len pár osobných poznámok... Beznádejnosť a nádej v jednom a naraz, servírované vyrovnane a miestami nekompromisne. Mix škaredých sci-fi, akčných a filozofických myšlienok v pravej miere. __ „Potomkovia ľudí“ obsahuje jeden silný obraz za druhým, obrazy z „neďalekej budúcnosti“ (?) vás budú prenasledovať nejakú tú dobu. __ Clive Owen v roli Thea je nenápadne dobrý a hrá prírodzene. Michael Caine (spoločne so svojim „prstom“) v roli Jaspera podáva skutočne dobrú vedľajšiu postavu. Pán režisér so svojím chovaním k postave J. Moore silne pripomína Hitchcocka, ale jeho počin padá do koncepcie príbehu, ktorá je veľmi premyslená. Práca kameramana Emmanuela Lubezkiho je samostatnou kapitolou. (Jeho tri Oscarové sošky nie sú náhodou.) Tá piata hviezda patrí práve dlhej scéne („vyhýbanie sa guľkám)“, kde hlavná hrdina (Theo) hľadá matku a jej bábätko. Máte z toho pocit, ako by ste boli tam („krv“ na objektívu kamery pridáva na hodnotách vierohodnosti) – jeden z najreálnejších a „najprirodzenejších“ scén, čo som kedysi v podobných filmoch videl. V prípade hudby dávam „plus“ červený bod za ikonickú skladbu od King Crimson (jeden z krstných otcov progresívneho rocku) a za skvelé odkazy na ďalšiu ikonickú skupinu Pink Floyd („Pig in the air“ a veža ikonickej továrne – album Animals). „Potomkovia ľudí“ je predovšetkým silným psychickým zážitkom a dôkazom toho, že pre dobrý film nie je potrebný mať obrovský rozpočet a mohutnú podporu PC techniky. Osobné hodnotenie: 91% (*****)