Karamanlis

Solídny duchársky horor, odohrávajúci sa v nádhernom prostredí Thajska, v ktorom našťastie hrajú prím americkí herci (ázijské fejsy sa mi najmä v japonských a kórejských hororoch zvyknú pliesť...). Duchovi, ktorý terorizuje hlavných hrdinov je tu dopriaty dostatok priestoru, jeho maska je zlovestná a v závere dôjde aj na exorcizmus. Jediné, čo ma občas iritovalo, bol priblblý výraz predstaviteľa ústrednej mužskej postavy Jamesa Landry Héberta.

Vo viacerých ohľadoch síce klišéovitý, no inak pozerateľný démonský horor brazílskej produkcie. Je to vlastne taký low-budgetový mix Friedkinovho Exorcistu (nechýba ani tradičný spider-walk) a Raimiho Evil Deadu, v ktorom sa dobré momenty (tie našťastie prevládajú) striedajú s hluchými pasážami. Nečisté sily tu ovládnu viacero ľudí, takže občas je vývoj príbehu ťažko predvídateľný, vyháňanie diabla prebieha dostatočne intenzívnym spôsobom a masky posadnutých tiež nie sú márne.

Podobne ako mnoho tunajších užívateľov som Coltove dobrodružstvá sledoval na nemeckej káblovke niekedy v prvej polovici 90. rokov. Dnes by som už o seriál tohto formátu sotva zakopol, vtedy však bola iná doba a doslova sme hltali všetku televíznu produkciu, ktorá k nám po páde totalitného režimu začala prúdiť zo západu. Soundtrack k tomuto seriálu bol ale fakt chytľavý a občas si ho v hlave pohmkávam dodnes, nuž a samotný Colt Seavers bol sympatický drsný týpek, ktorý jazdil na v tej dobe frajerskom pick-upe a síce veľa rán rozdal, no nemalý počet ich od kdejakých živlov aj zinkasoval...

Nadprirodzená hra na mačku a myš v jednej chátrajúcej nemocnici, v ktorej evidentne nie je všetko s kostolným poriadkom. Čriepky zdanlivo nesúrodého príbehu postupne zapadnú do celistvejšej mozaiky, no prv než sa tak stane, zopár ľudí príde nepekným spôsobom o život. Objavia sa tu aj bubáci, ktorí asi sotva niekomu naženú strach, odhliadnuc od nich však Kingdom Come ujde.

Rozpočet Seklusyonu činil v prepočte okolo 2 miliónov USD, čo zasa nie je na natočenie okultne ladeného hororu až tak málo, veď napríklad takému Jamesovi Wanovi na nakrútenie výborného prvého Insidiousu postačovalo 1,5 milióna dolárov. Filipínci sa s tým však príliš nepopasovali, niektoré pasáže filmu, v rámci ktorých hlavní hrdinovia bojujú so svojimi vnútornými démonmi či riešia kdejaké náboženské polemiky sú totiž nezáživné a neobjavujú sa tu ani žiadne triky či masky, ktoré si takáto žánrovka vyslovene žiada, nakoľko tu strašia iba herci, na ktorých maskéri naniesli trochu mejkapu.

Touto napínavou a do značnej miery aj strašidelnou epizódou o ľudí masakrujúcom starobylom mutantovi, ktorý sa bez problémov prepchá hoci aj malou vetracou šachtou si ma svojho času seriál Akty X po počiatočných miernych rozpakoch definitívne získal na svoju stranu.

Obstojný slasher, ktorého najväčšou prednosťou je hororovo atraktívne prostredie obrovského starého hotela, plného kdejakých tajných miestností, chodieb, skrýší či prepadlísk, v ktorom sa dej odohráva. Vraždy boli tak akurát, hoci by neuškodilo, keby tvorcovia intenzívnejšie pritlačili na pílu, čo sa brutality a krviprelievania týka, záporák mi trochu pripomínal Klarencea z francúzskeho Aux yeux des vivants, aj keď ten naháňal podstatne väčšiu hrôzu než mdlý odľud z Havenhurstu.

The Intruder by sa dal charakterizovať ako ranný slasher s nádychom gialla. Skupinka ľudí, prahnúcich po majetku zosnulého podivínskeho boháča v jeho sídle postupne dostáva do tela od tajomného vraha, pričom vraždy prebiehajú buď implicitne alebo sú počas nich vidieť iba zabijakove ruky. Nečakane sa tu k slovu dostanú aj martial arts scény, ktorých choreografia a protagonisti ma úprimne pobavili. Zaujímavejší než samotný film je však možno jeho príbeh. Intruder po svojom nakrútení v 70. rokoch (jeho rozpočet bol 25 000 USD) nebol kvôli rozporom medzi distribútormi nikdy vydaný a jediná známa 35 mm verzia zmizla skôr, než tento horor vôbec niekedy stihol dostať šancu na domácom video trhu. Až v roku 2012 majiteľ spoločnosti Garagehouse Pictures Harry Guerro v opustenom sklade náhodne objavil hrdzavejúcu plechovku s jeho kópiou a zaujala ho. Skontaktoval jeho tvorcu Chrisa Robinsona, ktorý bol ohromený z toho, že tento dávno oželený kúsok ešte vôbec existuje. Guerro sa rozhodol dať snímku vyčistiť, zrevitalizovať a v auguste 2017 vydať na Blu-ray. The Intruder sa tak po vyše 40 rokoch konečne dočkal svojho debutu.

Sci-fi horory pojednávajúce o nepriateľských emzákoch mám rád, Abduct ma však nezaujal. Nesúrodá skupinka ľudí, ktorých život je nejako spojený s paranormálnymi javmi sa pod vedením Williama B. Davisa alias Fajčiara z Aktov X kdesi na samote u lesa snaží prísť veci na koreň, pričom však väčšinu času kecajú a špekulujú. V závere síce dôjde aj na akciu, dojem z nej však kazia nekvalitné vizuálne efekty, ktoré tu boli použité.

Nápad s vyšinutým zmrzlinárom, zhromažďujúcim časti ľudských tiel nie je v rámci hororového žánru síce žiadna novinka a jedného takého už dvadsať rokov pred One Please jedinečne stvárnil démonický Clint Howard v slasheri Ice Cream Man, tento festivalový kraťas však disponuje nestarnúcim (okrem toho, že mu pribudlo zopár vrások sa ten chlap v priebehu posledných 40 rokov zmenil iba minimálne) Michaelom Berrymanom, ktorý je hororom sám o sebe.