Karamanlis

Miestami trochu zmätený a neplánovane vtipný slaher s prvkami démonského hororu a diétnejšou porciou gore či nahoty. Film stojí a padá na postave indiánskeho démona, ktorý síce občas niekomu napríklad odtrhne hlavu holými rukami, jeho útoky, pózy a teatrálne pobehovanie po lese však väčšinou pôsobia karikatúrne.

Honeymoon Horror je jednou z haldy vyvražďovačiek, ktoré sa vyrojili v 80. rokoch, v rámci tejto plejády však nijak nevyčnieva a neprináša nič, čo by už nebolo videné. Naoko sa tvári ako whodunit slasher, no identita vraha je pritom jasná od samého začiatku. Dianie sa tu ako-tak rozbehne až v záverečnej desaťminútovke a keď už k tomu príde, zbehne sa to celé akosi rýchlo a hekticky, takže divákovi nakoniec nezostáva nič iné, len obdivovať úctyhodné pupendo miestneho šerifa, objavujúceho sa podchvíľou na scéne.

Dostatočne dramatická, brutálna a znepokojivá retrospektíva do časov, keď bol cannibal horror v kurze. Popravde som očakával, že Eli Roth tento námet spacká, no nestalo sa, naopak, výsledok ma príjemne prekvapil a presvedčil o tom, že do modernejšieho šatu zaodetý a za primeraný rozpočet nakrútený (ultralacný look bol častým neduhom, zabíjajúcim tento subžáner) kanibalský horor môže byť v konfrontácii so súčasnou žánrovou produkciou konkurencieschopnejší než som si myslel.

Winterbeast je trash ako remeň, ktorý by mali povinne premietať na pracovných seminároch zamestnancov spoločnosti The Asylum. Zopár mamľasov, riešiacich akési indiánske čáry-máry tú nekoordinovane pobehuje z miesta na miesto, pričom sú postupne atakovaní za pomoci stop-motion efektov sa pohybujúcim rituálnym totemom, oživlým stromom, ozrutánskym zlovestným E.T., chápadlovým čudom či vražedným megakrtkom... Groteskný ráz trefne dotvára použitá zábavná pyrotechnika a dymovnice, pričom skôr než sa udivený divák nazdá, chaotický príbeh nezvratne dospeje do svojho monštruózneho finále, v ktorom sa o slovo prihlásia aj krvilačná gigantojašterica a gigantosliepka či zombík a démon, ktorých masky na mierne počudovanie a v kontraste s vyššie uvedeným dianím nie sú úplne zlé (za ne dávam jednu *). Zlatý Ray Harryhausen a jeho poctivá stop-motion prácička v Sindibádových dobrodužstvách či Jásonovi a Argonautoch, ktoré po technickej stránke skryjú tento o 30 rokov mladší paškvil s prstom v nose do kapsy.

Neprávom opomínaný whodunit slasher so znakmi hixploitationu, situovaný do vyprahnutej pustiny, kde charakterovo rôznorodá psychoterapeutická skupinka, v ktorej prevládajú mladé ženy absolvuje svojskú a vo väčšine prípadov aj definitívnu liečbu. Rozjazd je tradične trochu zdĺhavejší, no potom príde zadosťučinenie v podobe drsných mordov a nečakaného rozuzlenia príbehu.

Nie najhorší austrálsky hororový thriller s prvkami slasheru. Totožnosť vraha je od začiatku jasná, rovnako ako aj jeho cieľ a pohnútky. Na prvý pohľad je to taký všedný kancelársky pánko, no po čase prekvapí svojou brutalitou a nerobí mu napríklad problém chlapovi holými rukami zlámať väzy. Dejová zápletka sa sprvoti javí byť jednoduchá a priamočiara, no nakoniec sa to celé ešte trochu skomplikuje.

Death Row Diner je jedným z posledných počinov už zaniknutej spoločnosti Camp Video, ktorá v 60. a 80. rokoch vyprodukovala zopár publikom vlažne prijatých uleteností. Ani v prípade tejto hororovej komédie nepresvedčili, snímka má nepríťažlivý, amatérsky look (kamery, ktoré tu boli použité evidentne nepatrili k najdrahším na trhu...), herecké výkony sa pohybujú kdesi medzi teatrálnou juhoamerickou telenovelou a západonemeckým pornom zo 70. rokov a gore efekty, realizované na plastových figurínach sú na smiech. Jediným pozitívom je tlstý zabiják, ktorého maska celkom ujde a občas sa u neho prejavia aj náznaky vtipu. Jedného týpka tu v takmer tromáckom štýle dokonca usmrtí svojimi jedovatými prdmi...

Prednosti The Terror Within dokážu oceniť iba zarytí fanúšikovia osemdesiatkových sci-fi hororov, zhovievaví k nedostatkom, ktorých by sa tu dalo nájsť nespočet. Akási prerastená čupakabra tu v podzemnom laboratóriu prefackuje zopár rádoby výskumníkov, vedených starnúcim Georgeom Kennedym a sympatické je, že tvorcovia zbytočne nechodia okolo horúcej kaše, kreatúre tu dožičia dostatok priestoru a na rozdiel od mnohých iných dobových monster béčok nemajú problém ju podchvíľou ukázať v plnej paráde.

The Nest je interesantný animal horor, v ktorom nie je núdza o krvavé a rovnako ani o humorné momenty, spomedzi ktorých vyniká najmä švábia killovačka vo fast foode. Samotné šváby nemajú veľký vražedný potenciál, latku tu však dvíha pozoruhodnými trikmi umocnená zápletka s mutáciou a freak show v závere.

The Being má s ohľadom na rok svojej výroby celkom pôsobivú trikovú stránku, inak tu ale popravde nie je veľmi čo vyzdvihnúť a s výnimkou možno až pridlho očakávaného finále, v ktorom tvorcovia predsa len trochu šliapli na pedál to nie je moc veľká zábava...