Karamanlis

Tento opilecký song ma chytil hneď na prvý šup, keď som na videoklip ako násťročný náhodne natrafil v televíznej hitparáde. Albumy Má jí motorovou a Děvky ty to znaj sa mi páčili, od čias Colorada už ide hudobná tvorba Kabátu viac-menejj mimo mňa.

Na hitparádovú hip-hopových skupinu obdivuhodne priamočiara a ostrá kritika polície, ktorej zástupcovia pre kritiku svoje práce a postupov nikdy nemali príliš veľké pochopenie. Vo svojej dobe sa to medzi mladými ľuďmi na krátky čas celkom chytilo.

Nemám nejak extra rád osobu Daniela Landu - podľa mňa je to človek, ktorý zbytočne tlachá do prázdna, úmyselne okolo seba čerí vodu a berie sa príliš vážne, ale páčia sa mi mnohé jeho songy z 90. rokov. Včera mě někdo mi príde ako určité zaspomínanie si na témy a problematiky, ktoré Landa kritizoval ešte s Orlíkom (narážka na kriminalitu cudzincov), pravdaže podané v omnoho umiernenejšej forme.

Vtipné, svižné a odľahčené, tak ako u Visáčov hlavne v posledných rokoch koniec koncom býva zvykom.

Pre mňa vôbec najlepšia Sahulova skladba, namakaná po hudobnej aj textovej stránke. Všeobecne sa vedelo, že Frantu počas života prenasledovali bezútešné myšlienky a táto pieseň je akousi jeho pochmúrnou spoveďou a vyznaním zároveň.

Famózna pieseň, rovnako ak videoklip. Tradične frustrovaný Franta tu spieva o svojej nechuti chodiť do práce (tá ho prenasledovala celý jeho život...), fádnostiach bežného života, svojich obľúbených posedeniach pri pive a fantazíruje v jemne erotickej rovine.

Príjemná rekapitulácia najlepších songov SPSky, spomienky členov kapely a rozhovory s nimi či dobové videonahrávky napríklad aj poctivých pogovačiek z koncertov, odohrávajúcich sa v dedinských kultúrnych domoch.

Toto už úplne tak nie je stará dobrá SPSka... Krčmové videoklipy mám rád, ale Právo mi príde mi akési za každú cenu coolové, načančané, skoro až agitačné.

Černá ruka je jedna z mojich najobľúbenejších skladieb od SPSky. Po textovej aj hudobnej stránke je výborná a páči sa mi aj videoklip, v ktorom výstrední poprevratoví punkeri svojim výzorom vzbudia neopodstatnené pohoršenie u "počestných" obyvateľov panelového sídliska :-)

Nazareno Cruz y el lobo je vlastne taká nezidealizovaná, vďaka telenoveloidným hercom poriadne uškriekaná a občas uspávajúca juhoamerická rozprávka. Moja šálka kávy to veru nie je a inak lákavé spojenie lobo - bruja - diablo ma tentokrát nechalo chladným...