Karamanlis

To čo sa sprvoti javilo ako solídna sociálna dráma, sa po pár minútach zvrtlo v akýsi nesúrodý a neprehľadný halucinogénny nezmysel. Čo to malo byť, snáď nejaký pokus o komplikovane s tváriace filmové umenie? Takýto scenáristický bordel som už dávno nevidel...

Aby sa malo dianie od čoho odraziť, jeden z ústredných protagonistov sa musí opäť zraniť, tentokrát to však nie trápny obecný policajt Sojka, ktorý si dokáže spôsobiť komplikovanú fraktúru hoci aj počas spánku v posteli, ale druhý najväčší seriálový lazar - starosta Karol. Príbeh sa inak točí okolo toho, že Ďuro Brmbalík po dedine hľadá svoju starú spráchivenú latrínu, ktorú mu odnieslo tornádo (!!!)... Tomu teda hovorím lobotomistický scenár. Pevne dúfam, že ďalšie epizódy tohto seriálu už nevzniknú.

Aj keď tu ozrutný Nonso Anozie občas pôsobí neohrabane (napr. bitka vo väzenskej cele), pre stvárnenie postavy Cassa Pennanta bol dobrou voľbou. Pri obsadzovaní ostatných postáv už tvorcovia filmu takú šťastnú ruku nemali a napríklad partia najväčších, najdrsnejších a najhrozivejších vyhadzovačov v Londýne, ktorú tu Pennant zostaví zo 60 kilogramových frajerov vyznieva skôr úsmevne. Inak je Cass vo všetkých ohľadoch iba priemernou chuligánskou snímkou, to napríklad Pennantov súpútnik z éry ICF Carlton Leach sa v podobe o rok staršieho Rise of the Footsoldier dočkal o poznanie solídnejšieho filmového spracovania svojho životného príbehu.

Za vlasy pritiahnutý thriller, ktorý si len ťažko nájde cieľovú divácku skupinu. Obávaným killerom tu je jedna síce proporčne obdarená, no inak útla brunetka, ktorej špliecha na maják a poradiť si s ňou akosi nedokáže polícia ani miestni borci, majúci voči nej fyzickú prevahu a presilu. Like.Share.Follow zjavne poukazuje na nebezpečenstvo anonymného virtuálneho sveta a varuje pred fiktívnymi internetovými priateľstvami, táto výchovná stránka filmu však nemá žiadnu razanciu.

Pre diváka neznalého seriálovej predlohy, idúceho do projekcie bez akýchkoľvek info ako ja je toto strata času. The Carmilla Movie totiž nadväzuje na udalosti zo seriálu, o ktorých som nemal ani páru. Hlavné postavy podchvíľou spomínajú na minulé boje s upírskou bohyňou, šupinatým rybím monštrom či diabolským barónom, tu sa však žiadne takéto zaujímavé kreatúry nevyskytujú a sledovať 97 minút počínanie grupy protivných lesbičiek veru nebola zrovna almázia.

Recovery ma nenadchlo ani neurazilo, je však pravda, že kým sa v tomto exploitatione začne diať niečo, čo by stálo za zmienku, divák sa musí prebrodiť hromadou marastu, pretrpieť nekonečné tlachanie skupinky teenagerov a sledovať ich otravné počínanie počas bežnej noci. Dej sa mal do príbytku zmagorenej rodiny proste presunúť oveľa skôr... Záverečné prekvápko nebolo vôbec prekvapivé, nakoľko charakterový zvrat jednej z postáv bol už od začiatku predvídateľný.

Naturalistická, drsná a špinavá dráma, situovaná do bezútešného prostredia na okraji spoločnosti, ktoré pohltí jedno bezbranné, v skreslenej realite detského domova vychované dievča. Veľký podiel na tom, že sa mi Pirko páčilo má aj predstaviteľka hlavnej postavy, pre mňa doteraz úplne neznáma, no možno práve o to zaujímavejšia Dominika Zeleníková.

Scenáristické suchoty tvorcov seriálu sú stále očividnejšie. Aby sa niečo dialo, musí sa v obci rovnako ako tomu bolo v mnohých predošlých epizódach opäť konať nejaká súťaž či iné masové podujatie. Minule to bola oslava Halloweenu, predtým turnaj v trojboji, futbalový zápas, cyklistický závod, hromadné stanovanie, súťaž krásy, maškarný bál, preteky vo varení gulášu a podobné capiny, teraz sú to nezmyselné "medzinárodné" preteky v rybolove. Z podradného hereckého ansáblu, ktorý sa tu objavuje sa divím jedine triu Kubovčík, Polnišová, Šebová, že sa upísali tomuto infantilnému, ich talentu a ambíciám nehodnému projektu.

Práve takéto filmy robia zombie subžánru negatívnu reklamu a degradujú ho. V Dead Season v podstate ide o nekoordinované pobehovanie z miesta na miesto, v podaní nevýrazných postáv, stvárnených treťotriednymi hercami, do ktorého sa sem tam pripletú nekvalitne zamaskovaní zombíci. Akčné sekvencie sú tu biedne a ich choreografia amatérska.

Režisér Pascal Chaumeil chcel pravdepodobne natočiť niečo na spôsob britských čiernohumorných gangsteriek ako sú Biznis, Po krk extázi či RocknRolla, Francúzi sú však skôr machri na nekompromisné drsné krimi, v ktorých nie je moc priestoru pre humor a takýto odľahčený štýl zjavne nie je úplne ich šálka kávy. Zopár vtipných momentov sa však v Śpinavom kšefte predsa len nájde a celkovo ide o pozerateľnú záležitosť.