Karamanlis

Pre mňa osobne nepozerateľná sovietska čudesnosť a vlastne jeden z najhorších filmov, aké som v živote videl. Je zarážajúce, že čosi takéto bolo nakrútené v roku 1991, veď napríklad nemé grotesky Bustera Keatona z 20. rokov minulého storočia disponujú kvalitnejším obrazom než tento Děd Moroz. Šípim v tom "umelecký" zámer a experimentálne snaženie, čo však z toho, keď vizuálna reč tohto bizarného počinu je pre mňa nezrozumiteľná.

Keďže nepatrím medzi fanúšikov sociálnych sietí a úprimne nechápem ľudí, ktorí na nich každodenne trávia celé hodiny, z tematického hľadiska je pre mňa Panic Button zaujímavým počinom. Hlavná idea filmu je dobrá, obsahovo sa však nejedná o nič, čo by už každý žánrovo rozhľadenejší divák nevidel v iných, podobne ladených hororoch, v ktorých sa dospeláci drsne a zväčša nedobrovoľne hrajú na "vadí - nevadí".

Popravde som očakával, že majster desivých scén Jaume Balagueró mi vo svojom celovečernom debute, ktorého projekciu som dlho odkladal, viac zabrnká na nervy. Los Sin nombre (Bezmenní) vlastne ani nie sú plnokrvným hororom a žánrovo by som ich primárne zaradil skôr medzi temné mysteriózne krimi ako sú Se7en, Vraždy podľa Judáša, Jezdci Apokalypsy, Purpurové rieky a pod.. Vyšetrovanie, ktoré tu prebieha sa však miestami vyvíja na môj vkus chaotickým smerom a nezorientuje sa v ňom ani divá sviňa...

Originálne a vtipné animované porno, parodizujúce notoricky známe rozprávky či literárne diela prostredníctvom zábavných oplzlých rýmovačiek. Toto bol za socíku veľký VHSkový hit, ktorý nesmel chýbať v zbierke žiadneho správneho videopiráta.

Fabrice du Welz zatiaľ nenatočil nič, čo by ma vyslovene dostalo a nestalo sa tak ani v Kingovej pomste. Nie je to zlý akčný thriller a nájde sa tu aj zopár pôsobivých scén, príbeh o Juhoafričanovi, ktorý s reťazou v ruke zlikviduje vetvu losangeleského podsvetia je však aj v rámci frivolného akčného žánru predsa len pritiahnutý za vlasy.

Španielska okultná bizarnosť, pripomínajúca uletené horory z minulého storočia, aké točili Yuzna, Gordon, Henenlotter či Larry Cohen. Veľký podiel na tom, že sa Noc panica vydarila má určite predstaviteľ titulnej postavy Javier Bódalo, ktorý pôsobí ako ohyzdnejšia a slizkejšia variácia Stevea Buscemiho a jeho grimasy fakt nemajú chybu.

Postavy málovravných rabiátov, ktoré stvárnil Idris Elba v Dobytí Bastily a v o rok mladšej Temnej veži sú charakterovo takmer totožné. Podobne ako Deschain z Dark Tower ani Briar z Bastille Day sa s tým moc nepára, vie to s búchačkami a nechodí ďaleko pre ranu, keď je však nútený chrániť bezbranného outsidera, prejavia sa jeho skryté kladné vlastnosti... v podstate rovnaká postava, len zasadená do inej doby a prostredia. Elbovi takéto úlohy svedčia, to sa musí nechať...

Atmosferická teenagerská vyvražďovačka, v ktorej nie je núdza o dejové zvraty, prekvapivé vysvetlenia či zmeny charakterov postáv, ktorých pohnútky sú inak dosť pritiahnuté za vlasy. Keď je však slasher situovaný do tak luxusnej hororovej destinácie, akou je temný severský les a do role final girl je obsadená obdarená fínska fešanda, tak to z už princípu nemôže dopadnúť vyslovene zle.

Sum1 je síce nízkorozpočtové, no inak nie úplne márne sci-fi, situované do bezútešnej budúcnosti, v ktorej ľudstvo prehralo existenčnú vojnu o domovskú planétu Zem s dobyvačnou rasou mimozemšťanov a bolo nútené stiahnuť sa do podzemného azylu. Prvá polovica príbehu, v ktorej prevláda deprimujúca atmosféra strachu z neznámeho nebezpečenstva je výborná a predstaviteľ hlavnej postavy Iwan Rheon herecky nad očakávania solídny. Film však akosi rýchlo stratil toto svoje prvotné čaro a hoci finálna myšlienka nebola zlá, dobrý zámer bol sprasený ohyzdným digitálnym záverom.

Už ako dieťa som si uvedomoval, že Piesočná potvorka je poriadna peachovina, ktorej nasadenie do detských rozprávkových pásiem ma vždy iritovalo. Do očí bijúca bola najmä už na tú dobu žalostná triková stránka tohto nesúrodého a naivného československého pokusu o zárez do fantasy žánru.