as-minor

Atmosfericky výborne vyskladaný thriller, ktorý mal trochu zvláštne depresívny a pomalý nástup. Následne však tlak na diváka eskaloval až k postupnému záverečnému “klimaxu”. Režisér výborne pracoval aj s množstvom filmových situačne náhodných zvratov, ktoré dokázala hlavná postava využiť v svoj prospech (napr. stratené hodinky “Leváka”). Takisto je tu trochu zakomponovaný psychologicko morálny rozkol hlavnej postavy pri riešení určitých situácií, avšak našťastie nie s nadbytočným afektom, čo dodáva filmu takú realistickejšiu a “ľudskejšiu” príchuť.

Vizuálne podmanivá atmosférická záležitosť odohrávajúca sa v lone prírody obliehajúcej sa okolo viničných sadov. Jednoduchý príbeh o rodine, v ktorej rodič prenáša rany minulosti na svoju "budúcnosť” (syna), ničia z môjho pohľadu absolútne dramaturgicky zbytočné a dramaticky neopodstatnené strihy na dospelého syna. Tieto zábery ani nenavodzujú pocit akéhosi skladania črepín svojej minulosti, či odhaľovania motívov vedúcich k danému správaniu a rozhodovaniu sa postáv okolo syna a skutočne pôsobia skôr ako rušivý element. Inak sa jedná o pomerne dobre spracovaný film, ktorý však vyniká skôr atmosférickými prvkami než tými príbehovými.

Jednorázová hororová záležitosť na ktorú zabudnete už v nasledujúcej hodine. A tá premena z ducharskej tematiky na kriminálne ladený príbeh vôbec nefunguje. Ba naopak ešte viac degraduje už dovtedy neefektívnu strašidelnú atmosféru fungujúcu len v náznakoch.

Rozum mi ostáva stáť, ako slovenská televízna produkcia manipulatívne zneužíva slovenského diváka indoktrinovaného nekvalitným seriálovým materiálom vzniknutým v našich končinách. Hlavné je, že naša herecká smotánka bude mať na nové luxusné kožené kabelky, či prepychové sačká za priam „nedoceniteľnú“ umeleckú hodnotu a „zábavnú“ alegorizáciu rodinného života. A tá neustála recyklácia uzavretej hereckej rodinky je už až násilne do očí bijúca. Samozrejme sa tu sem-tam objaví nejaký „bažant“, ktorý je následne subjektom recyklácie v budúcom projekte. Koho to fakt ešte zaujíma!?

Toto má byť moderne a invenčne natočená teenagerská komédia? Neviem, ale väčší „sračkošit” s nezmyselnými, feťácky zapáchajúcimi dialógmi a na nič sa neviažúcimi replikami som hádam ani nevidel. Pokiaľ však spočíva kinematografický progres v ničotných konverzáciach, ktorých ťažiskom sú floskule a alogické odpovede, tak prosím. Alebo možno len nedokážem čítať medzi riadkami tohto vysoko intelektuálneho scenáristického skvostu.

Ani dôvtipná vizuálna noirová povaha filmu nestačila na vyššie hodnotie pomerne sucho podaného príbehu, ktorý je zdĺhavý, nudný a človek očami tlačí časovú os na vytúžený koniec. Dve hviezdy dávam za výborný námet scenérie mesta a luxusný noirový kabát. Inak je to taký „nemastný-neslaný” kinematografický počin a dvojhodinová promenáda nudy.

Atmosférická jednohubka plynúca pomalým tempom, ktorej ambíciou nie je prezentovať vyčerpávajúci príbeh a nesnaží sa ani o detailné stvárnenie myšlienkových pochodov hlavnej postavy. Jednoducho sa treba len posadiť do kresla a „nasávať” atmosféru vyžarujúcu z prostredia v ktorom sa snímok odohráva a užívať si prosté momenty radosti, ktoré môžeme v snímku vidieť vo vzťahu medzi človekom a psom.

Mám rád fekálne teenagerské komédie. Dokonca musím uznať, že ma snímok potešil tým, že sa nesnažil - ako jemu podobné filmy - o okázalú typologizáciu jednotlivých vzoriek, respektíve skupín študentov. Čo ma však nebavilo boli ťažkopádne prechody z komediálnej roviny do dramatickej. Akoby medzi nimi neexistovali hranice. Akoby fekálnosť splývala so sentimentálnosťou. Veď to nedáva význam. (V preklade: Fekálne scény nárazovo, alogicky a neprirodzene striedala chvíľková dramatická rovina príbehu) A druhým, závažnejším problémom bolo to, že ma humor moc nebavil.

Tuctová a nudná romantická dramédia. Bez vtipu, bez emócií, bez dôvtipu, bez chémie medzi protagonistami. Proste to na plátne vôbec nefunguje. Film, ktorého jediným potenciálom je byť lacno kúpeným kinematografickým produktom nejakou slovenskou komerčnou televíziou, ktorá následne vytvorí dabing a pustí ho o pol jedenástej doobeda v nedeľu a tým pádom sa stane atmosferickou kulisou pre mamičky pripravujúce obed svojej rodine.

Ach jaj, a nech! Ja som len naivný rojko, fantasta, dešperát so sklonom k dereizmu. Keď sa zobúdzam slnko zapadá, keď zaspávam mesačnému svitu podlieham. Tvár neodhalím, krídla neodstrihnem, lež lietam v príboji fosforeskujúcich vĺn nocí. A tieto slová klišoidné, vetché sa nonšalantne usadia v bezčasovej večnosti ako nárazový príval šťastia, ktorý mi spôsobil tento snímok. Bolo, nebolo, v ríši romantických rozprávok chradol beznádejný pohľad beznádejneho života. Až v jeden deň to prišlo ... A presne o tom je táto možno naivná, ale za to feel-good rozprávka.