as-minor

Postava Setha Rogena je až nechutne otravná a najradšej by ste ju bičovali kovovým korbáčom po holom zadku za každú trápnu hlášku, nesympatické a afektované prejavy. Mal som pocit akoby sa po pomyselnej kinematografickej estráde preháňali zle napísané, nepríjemné a charakterovo nedotiahnuté postavy na čele s protagonistom. Film ponúka azda jediný zábavný moment, ktorým je neúspešný pokus o vytiahnutie guľky z tela Britta Reida a ním následné zorganizovanie falošného atentátu. Musím uznať, že tento fór vyšiel. Bohužiaľ, spoločne s vydareným vizuálom sú to zrejme jediné pozitíva, ktorými dané dielo „srší“. A jeden vtip na plejáde nevydarených žartov snímok v žiadnom prípade nezachráni.

Tretí príbeh dobrodružstiev Harolda a Kumara je zasadený do vianočného prostredia. Zásadnou skutočnosťou filmu je však to, že sa nesie v trochu inom duchu. Tá divergencia je znateľná. Tvorcovia dokonca pridávajú na nekorektnosti a servítku si pred ústa rozhodne nekladú, čo je z hľadiska koncepcie filmu ťahom šalamúnskym. Na druhej strane však film pochovávajú nemalým počtom fórov, ktoré inklinujú až k maximálnej trápnosti. Je tu však veľa pozitívnych momentov. Každá scéna s Wafflebotom, kokaínová prestrelka, kokaínové dieťa a vizuálne okúzľujúca plastelínová animácia. A keďže kvalita snímku výrazne nepredčila, ale ani nezaostáva za svojimi predchodcami, mne nezostáva nič iné, len do tretice zopakovať dve slová, ktorými som zhodnotil aj prvé dva diely. Lepší priemer.

Druhé pokračovanie plynulo nadväzuje na koniec prvého dielu. A musím priznať, že nebadám klesavú tendenciu, ktorú som očakával v rámci kvality, pútavosti a fórov. Harold a Kumar jednoducho pokračujú v servírovaní toho, čím nás zásobovali počas predchádzajúceho snímku. Kombinácia vydarených i nevydarených scén, symbióza nekorektných a fekálnych vtipov s príležitostnými emotívne zafarbenými vstupmi, najmä pokiaľ ide o „love story“ medzi Kumarom a Vanessou. A preto na záver konštatujem, že i pokračovanie tejto „huličskej“ komédie stále predstavuje lepší priemer v oblasti podobných filmov.

Lepší priemer. Aj tak by sa dala zhodnotiť teenagerská komédia so sympatickou dvojicou, ktorá prostredníctvom zeleného všelieku rieši ťažkosti každodenného života. Vtipy fungujú aj nefungujú, otázka ich funkčnosti však záleží najmä na preferenciách diváka. A preto fekálny a miestami nekorektný humor v spojení s paradoxne inteligentnou dvojicou (investičný bankár a lajdák s nesmiernymi znalosťami z oblasti medicíny) môže niektorým ubližovať a spôsobovať úbytok mozgových buniek, no obecenstvo na druhej strane barikády sa pokojne usadí, „zapáli“ posledné zvyšky zakázanej „medicínky“ a užije si pohodovú jazdu plnú gagov a vydarených aj nevydarených nevšedných situácií. Z tých vypichnem aspoň „rozkošnú“ výkalovú vojnu na ženských záchodoch, Kumarovu predstavu ideálnej ženy à la „Marijánky“ a bláznivú jazdu na prítulnom gepardovi. A aj keď sa nejedná o žiaden filmový skvost na poli teenagerských komédií a určité scény sa až ostentatívnym spôsobom snažia vyvolať ľudský rehot, pocity, ktoré vo mne prevládajú sú zväčša kladného rázu.

Na pomerne krátkej časovej ploche režisér vyskladal a zrealizoval dôvtipný snímok využívajúci retrospektívne rozprávanie. Hlavná postava odkrýva niekoľko podstatných i nepodstatných momentov zo svojho života, predovšetkým však nenaplnenú osudovú lásku. Daniel Lissing sa svojej role zhostil vydareným spôsobom a jeho mimika ukážkovo zodpovedá emóciám, ktoré majú vyžarovať z konkrétnych scén. Jednoducho originálny, svieži a elegantný počin zabalený do atraktívneho krátkometrážneho príbehu.

Dielo vskutku poetického charakteru s niekoľkými vizuálne podmanivými scénami. Psychologická sonda do života každého z nás, sprostredkovaná a prerozprávaná monológom protagonistu, právnika. Vo filme máme možnosť sledovať konfrontáciu dvoch svetov. Na jednej strane každodenný stereotyp s danými pravidlami v spoločnosti, a na strane druhej voľnosť, sloboda, nespútanosť, no zároveň akési väzenské prostredie v ktorom protagonista zamkol sám seba, aby postupne hľadal a nachádzal zmysel svojich predošlých životných rozhodnutí. Vďaka sústredeniu sa výhradne na hlavnú postavu pomaličky odkrývame jej charakter a objavujeme odpoveď na základnú otázku, ktorá rezonuje v každom divákovi. Prečo sa hlavný hrdina rozhodol celú túto cestu absolvovať? Vo filme nejde ani tak o to čo sa udeje na konci. Mnohí môžu považovať záver za nedotiahnutý, ten je však z hľadiska celej koncepcie a štruktúry príbehu nepodstatný. V skutočnosti je najdôležitejšou časťou tohto kinematografického snímku jadro. V ňom sme svedkami hľadania dôvodu prečo sa Howard ocitol práve na tom-ktorom mieste, prečo sa rozhodol prerušiť kariéru úspešného právnika, prečo opustil svojich najbližších, čo ho to tak v tej jeho duši vlastne „požieralo zaživa“, že bol schopný so všetkým seknúť? Celkovú atmosféru snímku výborne dopĺňa dramaturgicky funkčne vkomponovaná hudobná zložka Aarona Zigmana. Toto nevšedné filmové dielo je vzácnym počinom do sveta kinematografie aj vďaka tomu, že neprináša „len odpovede“ na príčiny, ktoré viedli Howarda k uskutočneniu tejto životnej púte, ale práve naopak hýri aj množstvom psychologických otázok, ktoré trápia väčšinu populácie. Kto z nás niekedy neuvažoval o tom, ako by vyzeral život bez nás, život na vlastnú päsť, bez akejkoľvek spoločnosti, iba sám, zabudnutý v enormnej priepasti stroskotaných životných príležitostí, ponorený len do vlastných myšlienok vo svete bez pravidiel, bez všetkých technologických vymožeností a výdobytkov dnešnej modernej éry? P.S. A Bryan Cranston? Ten na plátne herecky zažiaril.