Z0oMb3E

O mŕtvych len v dobrom, tak sa budem krotiť. Nielsna som vždy neznášal! Čiže už spočiatku som šiel do filmu s veľkým predpojatím. A presne to čo som očakával mi bolo servírované ako na podnose. Trapas za trapasom snaha o využitie i toho najmenšieho vtipného potenciálu sa stretla jedine s prevracaním očí a trápnym pocitom. Všetko to vyznie tak umelo ako strojová silvestrovská zábava na kdejakej komerčnej telke. Toto je vtipné, tak sa na tom musíme baviť. Škoda, že práve týmto prístupom sa to dostalo do úplne inej sféry než bol pôvodný úmysel. Ani jeden vydarený fór ani jedna vtipná replika či scéna robia z pseudofilmu len ďalší štek na zahnanie nedeľného popoludnia, kedy sa nám po obede nechce ani zdvihnúť ovládačku a prepnúť. Jediné čo ako tak stojí za zmienku boli Aničkine kozy. Takže zo snímku niečo malo aspoň moje libido. Film na tréning mimiky pred pokrovým turnajom.

Tomuto sa povie akčná pecka, ktorá zaujala aj hádam toho najväčšieho vyhľadávača fyziky a reality pred filmovým plátnom. Akčná pecka, ktorá nedá vydýchnuť a prikove k diváka na dve hodiny do sedačky. Oproti predošlej zlátanine sa M:I3 posunul do úplne inej sféry špiónskeho chlebíku. Samozrejme že produkcia na čele s pánom vesmíru neostala nič dlžná trendom, ktoré už časom skultoveli. Snaha o vytvorenie nových Bondoviek je tu síce až moc okatá, no nieje až tak vtieravá, aby sa uchýlila k sprostému kopírovaniu otestovaných scén. Je sympatické, že je snaha o inovácie, aby sa séria M:I aspoň v niečom líšila od svojho Big Brother-a. Veľké odporúčanie!

Konečne sa našlo pozitívum globálneho oteplenia! Konečne sa našla staršia vykopávka Ötziho než je táto. A keďže sa našla tak vzácna relikvia, treba sa o ňu patrične postarať. Manikúra, pedikúra a každomesačný nástrek opálenia. Ale aký bol osud tejto celebrity? To sa nám snaží vyrozprávať tento hraný dokument. Ponúkne nám tri verzie, ktoré sú tak deravé až sa im dá veriť. Však čo iné nám ostáva, kedže čakať páchateľa, ktorý je už 5000 rokov hore bradou, či sa vráti na miesto činu je už trochu pasé. Skôr ako o vdeckú hodnotu sa dokument snaží ísť do sféry senzácií. Čo mu možno pridá na popularite u kolegov neandertálcov, ale diváci hľadajúci fakty tu kus strádajú. Ako oddychovka bez neustáleho hustenia dátumov a čísel, faktov a teórií sa dá stráviť.

Pán vesmíru to zasa dokázal! Spustil sa po lane, zachránil svet a získal babu. Ale neverili by ste čo tomu predchádzalo. Ak sa vraví, že akčné filmy moc fyzikou nepreháňajú, tak u M:I2 to platí dvojnásobne. Začalo to komicky. Už prvá horolezecko-skákacia scéna človeku rozvibrovala bránicu, aby sa následne schladil pokusom o vytvorenie aspoň náznaku nejakej špionážnej akcie. Je jasné, že stred filmu kus uletel do serióznosti a zo žánrom bláznivá komédia nemal absolútne nič spoločného. No ak išlo len o predohru k tomu, čo by neočakával ani najnaivnejší fanúšik béčkových akčnákov, tak skláňam sa pred vaśím majstrovstvom pán režisér. Pretože záver mi roztrhal bránicu na franforce. Vybuchujúce autá, naháňačky, streľba za jazdy, mŕtvoly a obligátne záverečné pasovanie sa dvoch nafrňákovaných modelov vedia oceniť fakt len meňavky a pacienti po lobotómii. Racionálne mysliace osoby, ktoré 20 minút sedia a ceria žiarivé zuby na obrazovku by mohli fotiť pre reklamu na Colgate. Ešte raz. Ak chcete bláznivú romantickú komédiu siahnite po M:I2.

pa-pa PAPA, pa-pa PAPA...Ale áno, ten soundtrack si tie dve hviezdičky zaslúži. Tak ako generácia strieda generáciu už ani filmový špióni niesú to čo bývali. Keď sa svojho času Sir Sean Bond k cieľovým informáciám dostával cez posteľ, jeho novodobí kolegovia postihnutí škrečkovským syndrómom (akt množenia len v rámci fachu), sa musia pre cieľové informácie o to viac nadrieť. Mikrokamery, vybuchujúce žuvačky, stopovacie zariadenia a iné vecičky zo základnej výbavy sa pri typicky bodndovských scénach (vlak+vrtuľník) dostávajú do úzadia. Akčným maniakom môžu kus zachýbať tony mŕtvych či efektné výbuchy, no extrémne nereálnosti a popieranie gravitácie či iných fyzikálnych zákonov ich naladia do tej správnej prevádzkovej teploty. Komu bude málo aj toto, máme tu fešného Toma alias pána vesmíru. Chápem že patriotický nerv zasiahol mnohých užívateľov, no mňa ako neakčne zameraného diváka film takmer uspal. Mission: Impossible?...nazvime to béčko s vyšším rozpočtom.

Tak poďme opäť bojovať a zachrániť svet! Ak by niekto nevedel ku ktorej farbe sa pridať, tak už odjakživa sa traduje, že modrá je dobrá. Toto motivačné video sa vrátilo späť k supermanovskej podstate. Žiadne seknutia od zmutovaného hmyzu, žiadne oblievanie sa kyselinou či slnenie sa v jadrovom reaktore. Pre zamindrákovaných komixových panicov asi kus sklamanie. Netreba však hádzať flintu do žita. Ak ste spomínaná komixová troska môžete byť Supermanov kámoš. Predsa gruppie vždy spali aj s bedňákmi, aby sa dostali ku hviezde. Na tieto jednoduché a už dopredu jasné scenáre sa veľmi rád pozerám. Rád sa na ne pozerám, keď som pod vplyvom, alebo sa mi odkrvyl mozog v rámci trávenia nedeľného obeda. Pokaziť sa na ňom nedá čo, keďže všetky akčné scény sú zasadené do milosrdnej tmy. Na svetlo sa dostanú jedine školopovinné sexi teenky a fešní junáci, aby ani oči gejov neostali bez vizuálnej stimulácie. Streľba, výbuchy a romantická zápletka, skrátka klasika. Žiadna gulervúca scéna či niečo na čo by sa dalo spomenúť aj 20 minút po projekcii.

Čiernobiely film, ktorý je doslova čiernobiely. Nádherný pohľad do pohľadu americkej spoločnosti v 30.tych rokoch minulého storočia. Zaostalí farmári žijúci ešte v časoch otrokárstva vybíjajúci svoju frustráciu zo zlej finančnej situácie spôsobenou finančnou krízou na ešte zaostalejších černochoch. Tolerancia je v zaprášenom mestečku na bode mrazu, ale našiel sa jeden Superman, ktorý sa postavil pred snehobielu porotu. Začína to však úplne nezáživne. Hry, škola, hry rodinná atmosféra bla bla bla. A človek sa pýta, či naozaj sleduje to čo si "kúpil". Film dostane otáčky až v záverečnej polovici, keď sa kamera dostane do súdnej siene. Až tam divák pochopí tak vysoký tunajší raiting. Slabosť pre tieto historické snímky som nikdy nemal, ale občas sa nájde nejaký ten exemplár na ktorý sa oplatí kuknúť. Samozrejme, že by sa dalo vymenovať pár strhujúcejších ekvivalentov novšieho vydania, ale i To Kill a Mockingbird je celkom pekná, i keď trocha zrýchlená súdna dráma.

Padá sniežik padá, ej mentálna vada, keďže zo striech padajú kone. Konečne na svetlo sveta vyplávala pravda, ktorú som tak nejak tušil už v detských rokoch. Podvedomie mi vždy nejak nahováralo, že s tým červeným bradáčom s veľkou palicou nebude všetko košer. A je to tu! Vláda a vždy skazená cirkev zametá stopy a ohýba históriu. Ani som netušil, že 5.december berú v Holandsku až tak vážne. Sranda však musí byť aj keby na chleba nebolo, takže zlý Mikuláš a jeho čierny Pretri (ďalšie OMG zistenie) dostanú celkom slušný počet záberov, takže z toho vzniká celkom slušná nádielka fórkov. Smozrejme, že je to blbosť a béčko spĺňajúce najťažšie podmienky. Plusové body mu pridáva fakt, že sa ani nesnaží hrať na nič viac. Už aby bol opäť December. Toto bude trhák na nejakej predvianočnej párty s partiou.

Až na pár väčších či menších systematických chýb ktoré boli spôsobené buď zlým prekladom (videl som dabovanú verziu), alebo ľahším vnesením do problematiky nezainteresovaných divákov je Darwinov strom pekný dokument o vývine evolučnej teórie. Krásna je aj medziriadková myšlienka o tom, ako zakomplexované sektárske videnie sveta bráni pokroku a upaľuje jedincov mimo ich ovčieho zmýšľania. Sir David je jedna z najväčších prírodopisných kapacít, ktorá sa postavila pred kameru. Carl Liné, Charles Darwin, Reginald Pocock a mnohí ďalší mu vydláždili životnú cestu. Konečne mohol vzdať hold životu aspoň jedného z nich. Záverečná kus za vlasy pritiahnutá (na úkor zrozumiteľnosti) schéma evolúcie bola síce vizuálne krásna, ale od súčasnej preformulovanej evolučnej teórie na teóriu evolučných skokov kus vzdialená. Oznam pre sektárov: Starajte sa o miništrantov, dušu, nebo, peklo a podobné neviditeľné veci. Tak ako sa nechytáte operácií srdcových chlopní, lebo o tom prd viete, tak sa nechytajte teórií o vzniku a fungovaní sveta!

Nostalgia prebila na plnej čiare akýkoľvek objektívny pohľad na ďalšie putovanie slepo zamilovanej na páža ostrihanej Fantaghiro. Tarabas, hovoriace huby a stále famózna Brigitte. Plný žalúdok zemiakového šalátu kus zmierni objektívne hodnotenie. Nečudo, že rozprávky sú najsledovanejšie počas sviatkov.