clementinka

Štyridsaťdva ročný David žije život nezodpovedného adolescenta. Pretĺka sa životom s minimálnou snahou a udržiava si zložitý vzťah s Valerie. Čoskoro sa však dozvie, že je darcovským otcom 533 detí, ktoré ho hľadajú.

Asi najviac temná časť HP akú som doteraz videla. Ťažko môžem byť spokojná, keď porovnám knihu a film. Scéna, kde Harry začal tancovať s Hermionov v stane bola absolútne braková a vôbec sa tam nehodila ( aj keď samozrejme nie som za to, aby od slova do slova režisér kopíroval knihu, ale dopĺňať tam scény, aby udržali bežného diváka v pozitívnej rovine, sa mi zdá trápne ). Ale scény v prírode boli najviac a myslím, že na to, že to je len prvá polovica jednej knihy, tak to celkom rozumne vycucli. Avšak dávam bod dolu za hudbu, ktorá niekedy vyznela až ako fraška ( najmä pri "dojemných" scénach ). Bohužiaľ píšem sem iba kritiku, ale 4 body sú oprávnené. Aj keď neviem ako by som film hodnotila, kebyže nemám prečítanú knihu, možno iba z akejsi vsugerácie, že by sa mi film mal páčiť, ale popravde, celú dobu som túžila skôr chytiť knihu do ruky a čítať si ju v kľude doma, bez "pukancových" divákov.

Deti. Obľúbený cieľ politikov, rôznych náboženských, ale i iných siekt a podobne. Dá sa s nimi manipulovať, pretvárať na náš obraz a to všetko stačí len obaliť hrami, zábavou a rôznymi pokrikmi, ktoré majú upevňovať pocit akejsi jednoty. Je mi smutno, keď vidím, ako ľudia, dospelí, využívajú deti v takomto zmysle. Nech je to v akomkoľvek zmysle. V dobrom i v zlom. Deti by mali prežívať bezstarostné detstvo a určité veci pochopiť sami, vytvárať si názory sami a nie, aby im boli vštepované do hláv na silu. Nech sa stalo v Gruzínsku čokoľvek, celý tento nacionalistický tábor pre deti mi pripadal, ako vymývanie mozgov a v duchu "ak nie si s nami, môžeš byť dobrý akokoľvek, si zlý, lebo s nami nie si".

Príliš zdĺahvé zábery ma pomaly, ale isto uspávali a myslím, že režisér sa asi nechal trochu uniesť svojou poetickou dušou a trochu pozabudol na to, o čo mu asi vo filme išlo. Čo sa mu na druhej strane veľmi podarilo, boli krásne scény, najmä tie na pláži ( človek by si to s hlavnými postavami hneď vymenil ), spojené s peknou hudbou. Škoda toho, že príbeh nestál ani trochu za to. Myšlienka bola pekná, však práve preto som si film aj vybrala, ale úplne sa to v tom deji stratilo. Hlavná postava, Mark, nedával svoje pocity vôbec najavo a divák si aspoň mohol porozmýšlať kam zajtra pôjde von. Takže z celého filmu mám zmiešané pocity a kebyže sa ma niekto opýta o čom vlastne film bol, odpoveď by som nevedela povedať.

Je mi jasné, že tento film bude mať dva tábory divákov. Jeden bude z neho nadšený, z emócií, aké do filmu režisérka dala a druhý, ktorému sa už nikdy viac nebude chcieť pozerať na opakované zábery pohľadu na Modru z kopca. Zjednodušene povedané. Možno som bola ovplyvnená celou atmosférou premiéry na MFF Bratislava 2010, kedy si film prišla uviesť samotná režisérka s jej dcérou, ktorá stvárnila hlavnú postavu vo filme. Už pred filmom som si ju všimla, aj s dcérou boli oblečené v extravagantných róbach, dcéra mala šál s nápisom "Slovensko" a Ingrid Veninger mala dredy zviazané do veľkého copu. Hneď som vedela, že sú to ony. Veľmi sa mi páčilo, ako si ešte pred filmom, ale i po ňom zavolala na pódium celú svoju rodinu i všetkých, čo vystupovali vo filme a lámanou slovenčinou nám porozprávala, ako to veľa pre ňu znamená. A celý film sa to s každým ťahalo. Samozrejme, naivný príbeh dvoch teenagerov by som asi vypustila, predsa len, ľudí starších ako 17 rokov tento príbeh vôbec nezaujme a nebude sa vedieť do neho vcítiť, ale veľa scén tam je podarených a veľmi sa mi páči, že práve takýto film nás bude reprezentovať v zahraničí. Lebo také Slovensko je a každý si pri ňom spomenie na detské časy a v podstate na svoj domov. A presne tak ako dvaja hlavní hrdinovia, ktorí sú Kanady ( kde určite väčšina nepozná rozdiel medzi "Slovenia" a "Slovakia" :D ), tak presne tak nás môžu vnímať i ostatní zahraniční ľudia a málokto zažije ten pravý slovenský život pri návšeteve Slovenska, tak prečo nie? Prečo neukázať aké Slovensko je? Ukázať im tradičné slovenské ľudové tance, spev, bývanie, život, ľudí ... ? Mne sa páčil a som zvedavá na ohlasy v zahraničí.

Čo by ste robili, keby sa váš partner ( aj keď nie úplne dokonalý, čo sa týka popíjania alkoholu, ale však, kto je dokonalý? ), s ktorým ste doposiaľ prežívali krásne chvíľe, dva roky sa snažili o dieťa, mali spoločnú domácnosť, jednoducho všetko, čo patrí k normálnemu vzťahu, začal radikálne meniť? Presne toto musí riešiť Luna, ktorej priateľ Amar po vyhadzove z práce kvoli alkoholu nevie ako ďalej. Na odvykačku, nie. Nájsť si novú prácu, nie. Až raz jedného dňa stretne bývalého kamaráta, Bahriju, s ktorým bojoval počas vojny a ten mu ukáže svet mešít ( pre mňa čistá sekta ), wahábizmu a to všetko pod zástierkou práce s deťmi v ich komunite na opustenom ostrove, ďaleko od civilizácie, kde ženy všetko čo urobia je hriech, pokiaľ nie sú zahalené od päty až po hlavu, s mužmi sa takmer nestretávajú, iba ak cez polopriesvitné záclony počas omše. Pre nás, ľudí zo západnej Európy, je to nepredstaviteľné a ako aj vo filme môžeme vidieť, aj pre niektorých mladých ľudí z Bosny ( ak sa nemýlim, lebo v tomto som vždy mala zmätok, kto proti komu bojoval, akého vierovyznania ). Film sa mi páčil aj vďaka pohľadu Luny na celú vec. Vo všetkom som sa s ňou stotožňovala a myslím, že kebyže som z Bosny, bola by som presne ako ona. Áno, doržiavať zvyky, byť moslimkou, ale nie radikálnou, už len z úcty k mŕtvym rodičom, blízkym a priateľom. A v podstate by som celý film ukončila tak, ako ho ukončila ona. Okrem iného, Luna pracuje ako letuška, čo bolo vždy mojim snom. Takže mi bola o to viac bližšia. Každopádne to nie je vôbec sentimentálny film, je to film o živote a o láske z triezveho uhľa pohľadu.

Film, na ktory som bola zvedava hlavne kvoli hercovi Andrewovi Garfieldovi, o ktorom viac a viac pocut. A ma byt preco. Pri najmensom velmi dobre stvarnena postava Tommyho v tomto pribehu, kedy sa clovek ku koncu pyta sam seba aka je hodnota ludskeho zivota. Tato tema je v dnesnej dobe viac nez aktualna, kedy spejeme k tomu, ze v laboratoriach po celom svete sa vedci snazia vynajst akekolvek mozne prostriedky ako vyliecit ludi postihnutymi rakovinou a podobnymi chorobami. Rezsier tohto filmu, Mark Romanek sa nechal inspirovat knihou, a myslim, ze sa toho podujal velmi dobre. Aj ked priznam sa, ze v urcitych chvilach, najma v uvodnej casti filmu, ktora sa odohrava este na internatnej skole Hailsham, som sa nudila. Mozno prave preto nedavam plny pocet bodov. V mojom veku je tazke pochopit, vcitit sa uz, do detskeho veku, kedy sme boli zalubeni a "malo by to" vyzniet ako laska medzi dvoma dospelymi ludmi. Avsak druha polovica filmu je ovela viac zaujimava, kedy sa dozvieme o co vlastne vo filme ide. Urcite odporucam, minimalne kvoli trom hlavnym postavam ( i Kiera Knightley, ktoru nemam velmi v laske nevyznela prilis gycovito a posobila celkom doveryhodne, najme ku koncu ).

30.3.2010 som videla v FK 35mm film Polytechnique. Pred filmom som netušila, aká hra emócií sa na mňa o chvíľu bude valiť. Nemala som slov. Na moje odporúčanie sa "chytil" iba jeden človek, nevadí, aj to je úspech. Ale akosi som pozabudla na film, aj na režiséra, ktorého meno som si ani nepamätala. A dnes ( 15.4.2011 ) vrámci festivalu FIFBA som si vybrala, taktiež v kine 35mm, film s názvom "Žena, ktorá spieva" (Incendies). Upútal ma dej, ale neštudovala som viac o filme ani o režisérovi. A zrazu prišiel film. A čakala ma taká istá záplava emócií, akú som naposledy zažila pri Polytechnique. Počas záverečných tituliek, som si prečítala, že režisérom je Denis Villeneuve, "otec" filmu Polytechnique. Úplne som zmeravela a môj pocit z filmu sa stonásobil. Neuveriteľný príbeh, natočený krásnou kamerou, celá dejová línia je vhodne usporiadaná, vsunutie piesní od Radiohead nesmierne zapadli do deja ... po filme som taktiež nemala slová, iba slzy v očiach. Nádherný film, úžasný režisér! Plus zistenie, že v hlavnej úlohe hral taktiež geniálny Maxim Gaudette, ktorý si zahral zabijaka z Polytechnique.

Asi najmierumilovnejší príbeh Kornéla Mundruczó. Áno najmierumilovnejší, bez ohľadu na počet mŕtvych v tomto filme. Avšak s ohľadom na jeho predchádzajúce filmy som konečne pocítila z režisérovej strany trochu lásky, trochu tepla ( aj keď vo filme panuje najchladnejšia zima ) a v konečnom dôsledku akejsi snahy všetko napraviť, dať do poriadku. Môžeme tu sledovať príbeh chlapca, ktorý sa narodil do nesprávnej (ne)rodiny. Áno, komu by sa chcelo v 16-tich ( ak si správne pamätám ) prebalovať decko a starať sa o neho, keď ešte sami máte pocit, že by sa o vás mali druhí starať? A tak všetkú zodpovednosť necháte na matke, ktorá aspoň z môjho pohľadu veľa citu nemala, iba veľmi triezvy, chladný a reálny pohľad na svet. A tá vás šupne do detského domova. A vy v 18-tich rokov vyjdete von, do sveta a predstavujete si naivne, že vás rodičia prijmu k sebe domov a dajú vám to, čo vám za celé vaše detstvo odpopreli. Ale čo sa stane, ak vás čaká krutá realita a odvrhnutie? To budete mať možnosť uvidieť sami. Všade som sa mala možnosť dočítať ako Kornél Mundruczó rieši spoločenské pomery v Maďarsku ( "Kto je vinníkom?" ). Ja riešenie takýchto otázok v jeho filmoch príliš nevidím, nemyslím si, že niečo také sa deje iba v Maďarsku. Ale samozrejme, možno na takúto otázku by mi vedel viac povedať človek, ktorý žije v Maďarsku. Mne sa jednoducho páčila atmosféra, i hlavný herec, ktorého oči sú až príliš hlboké, do ktorých keď sa pozriete, uvidíte utrpenie celého sveta, všetkú bolesť, ale i zlobu. Celkom zaujímavý je aj výber hlavnej postavy. Teda herca, ktorý ju stvárnil. Kornél Mundruczó ho našiel v nápravnom centre ( bola by som zvedavá, či si hľadal hercov podobným spôsobom ako vo filme ), kedy akonáhle ho uvidel, vedel, že je to práve ON. A veru vybral si veľmi dobre. Bez neho by to možno nebolo vôbec ono. A druhá veľmi zaujímavá vec je i tá, že si vo filme zahral i samotný režisér. Ako sám povedal, bolo to pre neho utrpenie a už nikdy viac si to nechce zopakovať. Avšak ja som mala z neho veľmi pozotívny pocit a vyznelo to o to viac dôveryhodne a intímnejšie.

Od tohto filmu som na MFF Bratislava 2010 ocakavala najviac. A nakoniec ma naozaj nesklamal. Nebolo ani jednej chvili, kedy by som sa nudila, k tomu pocas celeho filmu hrala pekna hudba ( najviac si cenim zaverecnej piesne od Cinematic Orchestra - To Build A Home, ktoru milujem a absolutne sa hodila textovo a atmosferou do tej casti, kedy odzneje ). Tych pozitiv bolo ovela viac. Najma hlavna postava Dawn, ktoru stvarnila jedna z mojich najoblubenejsich hereciek Charlotte Gainsbourg a jej dcera Simone ( ktoru by som ozno tiez oznacila za hlavnu hrdinku - okrem Stromu :) ), ktoru zahrala Morgana Davies, ktora ako som sa dozvedela v diskusii po filme, nemala pred tymto filmom ziadne herecke skusenosti a na jej vek podala perfektnu pracu. Filmy, kde sa sklbi laska k prirode a este takymto sposobom, mam velmi rada a tu to malo este peknu pointu a celkovo aj koniec bol pekny. Samotne natacanie filmu ma vela zaumavosti, ktore som sa dozvedela v diskusii s producentkou tohto filmu Yaël Fogiel. Najviac ma prekvapila udalost, ktora sa stala reziserke pocas pisania scenara, kedy aj jej samotnej umrel manzel, tak ako hlavne postave v tomto filme. Film si urcite este raz pozriem a odporucam kazdemu.