sigi2

Hodnotiť formálnu stránku by bolo ako mudrovať o dokonalosti malieb v sixtínskej kaplnke (od prvého záberu bolo zrejmé, že v tomto smere bude Whiplash vypiplaný do posledného detailu). Zvyšok? Herecký koncert pána Simmonsa. Dychberúci obraz toho, ako to dopadne, keď vôľa po víťazstve prevládne nad ráciom. Vyčerpávajúci zážitok, keď sa divák potí spolu s protagonistami, v mysli trieska do činel a čaká, kedy dostane kŕč do zápästia, paličky mu vypadnú z rúk a ... Dostane to, čomu kedysi u sira Fergusona hovorili "fén". Filmárina par excellence.

Hovoril som si - veď je tam Batman a Superman, to predsa nemôže byť zlé. Oni ostatní asi majú príliš vysoké nároky. A ono fakt - herci slušní, vizuál dobrý, hudba fajn... Ale SCENÁRISTOV by som zavesil sa vietečo do prievanu. Tak neskutočné kiksy by som od bijáku tohto typu fakt nečakal a čudujem sa, že tomuto niekto dal zelenú na realizáciu. Asi si hovorili, že: veď je tam Batman a Superman, to im musí stačiť. Očividne - nestačí. A nezachraňuje to ani WW, ktorá si zaslúži osobitné ocenenie za najzbytočnejšiu postavu vo filme za posledných 31 rokov.

To je ... Strašne rád by som duchuplne zhrnul, čo som práve videl a poskytol svoj fundovaný názor všetkým piatim, ktorých to možno zaujíma, ale - neviem. Neviem, čo som videl, či som si to vykladal správne a či vlastne správny výklad existuje. Som si istý dvoma vecami - bolo to o ľudstve, o tebe, o mne. A bolo to výborné.

Takú radosť pri sledovaní filmu som necítil už dlhú dobu. Mladý sympaťák s uveriteľnou traumou a Sly nesnažiaci sa urvať si celú šou pre seba. Výborná kamera a atmosféra mesta, ktoré dostávam chuť pozrieť si naživo. Vystúpať tými schodmi a hore zdvihnúť ruky k nebu, rovnako ako taliansky žrebec pred 40 rokmi. Že táto séria stále žije je úžasné, no ešte úžasnejšie je, že jej najlepším dielom je práve ten posledný.

Prvý John Wick ma zaskočil. Nič som o tom filme nevedel a strašne som sa zabavil. Bolo len prirodzené, že som sa na druhý diel tešil - hlavne, keď bol v TV tak skoro po kinopremiére. No a ... Tak poviem: ten vyčačkaný vizuál a dôraz na estetiku ma dlho zabíjal a ja som sa skrátka nudil. Fakt. Už som to videl na uterák, ale druhá polovica ma nakoniec predsa len dostala na svoju stranu a finále som si užíval s úsmevom na perách. Tešiac sa na tretí diel.

Za hranicami oceňované, no na CSFD iba 61 %? No dobre, tie dve aurá na výpredaj DVD v Tescu risknem. A? Prekvapenie z tých pozitívnych. Parádna dobová atmosféra, herci na plný plyn. A vlastne - toľko dobre hrajúcich hercov nemôže byť náhoda. Takže ani pán režisér neodviedol zlú prácu. Rád si znovu pozriem (a nielen kvôli dámskym kostýmom...).

Nie je to môj obľúbený spevák, no niektoré jeho piesne mám rád. Vôbec ma nezaujímajú jeho eskapády, už vôbec nie milostný život. Predsa je však pohľad na jeho súčasný stav (fyzický aj kariérny) zaujímavý a pre jeho mladých nasledovníkov určite poučný - aj keď pochybujem, že by sa z jeho chýb a slabostí skutočne poučili. Celý dokument balansuje na hrane vkusu, no nakoniec sa mu vždy podarí neskĺznuť do bahna bulváru. Keby som mal pomenovať emóciu, ktorú vo mne väčšinu času vyvolával, tak je to súcit. Súcit k spevákovi, ktorý mal vždy svoju osobitosť a štýl, vlastný rozum a vtip, no dobehli ho chyby mladosti. Obrazu jeho súčasného stavu občas chýba trochu šťavy a niektoré scény (najmä domáceho videa) sa mi subjektívne zdali pridlhé. Preto hodnotenie na 60 %.

Pozerané v televízii. Začiatok: 22.25 hod. Programovaný koniec: 00:50 hod. Po ťažkom dni dlhé váhanie, či sa do toho vôbec pustiť. Nakoniec rozhodla túžba vedieť, o čom to vlastne celé je, keď už je v kinách druhý diel. Pocit o 00.52: že ja už dve a pol hodiny nespím! Posledná polhodina by sa, prisámbohu, uplatnila aj vo filme Uwe Bolla.

Knihu som nečítal a je možné, že moje hodnotenie by bolo diametrálne odlišné byť to inak, ale: pre mňa ten typ filmu, kde vám celý čas dvíha jeden kútik úst a tri-štyri krát vám ujde celkom slušný rehot. Ten typ filmu mám rád.

Téma dobrá, prevedenie zodpovedajúce, ale šesť nominácií na Oscara, to je pre našinca trochu prehnaná sláva filmu, ktorý ho polovicu stopáže (skoro) nudí. Ale americkí autori (a kritici) to asi vnímajú inak, keďže sa natočením filmu vlastne vyrovnávajú so svojou minulosťou (a súčasnosťou). Zaujímavé momenty tam sú, nie že nie, len sa obávam, že o dva týždne si z toho nebudem pamätať jedinú scénu a o dva roky budem na CSFD dohľadávať, či som to už videl, keď to dajú v sobotu na Markíze o 22.30.