Ten Druhy

Evidence mal pomerne krátku minutáž, ale väčšinu času svižný nebol, nedialo sa v ňom nič, čo by stálo za pozornosť. Nazdávam sa, že aj found footage by mal vykazovať určitú technickú zručnosť. Ten, kto držal kameru, akoby mal zimomriavky, chvíľami sa mu hompáľala niže pása, pretože bolo vidieť buď pozadie jačiacej hysterky, alebo veľké guľové. V závere sa neočakávane rozpúta úplné šialenstvo s vojenskými experimentami, zmutovanými bigfootmi, či zombíkmi, ktoré film posúva do sféry sci-fi. Na počudovanie v závere je aj práca s kamerou profesionálnejšia, alebo je to len nešikovne zostrihané? Vzhľadom na realistický, banálny vývin udalostí, s hercami, ktorí predstavujú obyčajných ľudí so všetkými nedostatkami, je zavŕšenie príbehu dosť nepravdepodobné. Mám z toho rozpačitý dojem, lebo neviem, čo som vlastne videl.

Slasher Domov, sladký domov ponúka typické žánrové klišé: sex, nahotu a šialeného psychopata, ktorý utečie z liečebne na aute, pripletie sa na oslavu a všetkých začne systematicky vyvražďovať. Mnohé scény sú také tmavé, že nie je jasné, čo sa deje. Zabiják je psychopat v prvom pláne, má na ruke vytetované "Home sweet home", robí strašné grimasy, ale strašný je najmä herecký výkon. Vraždy (spolu 9) nepôsobia veľmi autentickým dojmom, buď je ich podstata ponorená do tmy, alebo sú lacné - podpísal sa na nich zrejme nízky rozpočet. Postavy nie sú vôbec vykreslené, znenazdania sa objavujú a miznú, alebo padnú za obeť maniakovi. Škoda, film mal na viac.

Mám z toho rozpačité pocity. Film je natáčaný v digitálnom prostredí, vyznačuje sa bohatou farebnosťou, vyumelkovanosťou a spomalenými zábermi. Vizuálne je Twixt pekný, ale nie sú v ňom skoro žiadne veľké triky, dynamická akcia či brutálne scény, preto nerozumiem tejto voľbe. Cappola ponúkol nevýrazný mix reality a fikcie, jeho film štýlovo pripomína Twin Peaks. Val Kilmer ako spisovateľ Baltimore je neveľmi talentovaný autor mysterióznych románov, ktorého počas spánku či alkoholického opojenia sprevádza Edgar Allan Poe (!) príbehom, ktorý sa stal v minulosti. Celkovo mu však chýba napätie a gradácia. Žánrovo balansuje medzi duchárskym, gotickým a vampírskym hororom, ale napokon je z toho smutná neveselá komédia. Baltimorovi násťročná vampírka Virginia pripomína jeho tragicky zosnulú 13 ročnú dcéru a zároveň aj ufrflanú manželku, ktorá od neho vymáha platenie účtov. Celé mi to príde ako nočná mora unaveného chlapa, ktorý prežíva krízu stredného veku. Val Kilmer svojím nudným, nemŕtvym hraním možno práve na to upozorňuje. Predsa však netajím sklamanie (50 %).

Prevažne lacné vtipy inscenované animovanými postavičkami a pornoherečkami, ktoré sú hlavnou atrakciou. Film z marazmu občas vytrháva David Carradine aj zaujímavá persifláž hororov z 80. rokov. O štvrtej nad ránom, keď už nie je čo pozerať, je Evil Toons tá správna voľba. Priznám sa, že ma zatiaľ žiadne stretnutie s tvorbou Freda Olena Raya nepresvedčilo.

Ide o kvázi duchársky horor spojený s detskou smrťou, ktorý pripomína Turn of the Screw (1992). Má svojskú atmosféru a vyznačuje sa verným historickým zobrazením zašlých čias - duchovia sú akoby ich prirodzenou súčasťou. Prirodzená je aj Rebecca Hall v netypickej úlohe skeptickej „lovkyne duchov“. Príbeh je pomalý, plazivý a znervózňujúci (aspoň mňa znervózňoval). Hrôza je skôr v náznakoch a detailoch, ktoré občas zamrazia. Musím však pochváliť voľbu prostredia: starobylý dom a jeho presnú maketu v ňom, ktorá pôsobí strašidelne a zohrá prekvapivú úlohu. Príbeh na tom malom domčeku stojí a žiaľ aj padá, lebo pointa, ktorú ukrýva je tak trochu pritiahnutá za vlasy.

Hororovo dusná atmosféra tu hrozí od začiatku a postupne sa zaťahuje ako búrkové mraky nad prériou. Nájdu sa i westernové scény: prestrelky, ale mne to prišlo ako road movie na koňoch, miestami sa to aj tak vlieklo. Skupina kovbojov sa síce vydala hľadať snúbenicu jedného z nich, ktorú údajne uniesli Siuxovia, no cieľ bol na ceste, lebo čoskoro došlo na slová mladej indiánky "ov-ne-ju-hov-on-te-pite" - They will kill us all! S humanoidmi v pätách to ani ináč nešlo. Trochu viac dynamiky a Burrowers mohol byť ešte lepší. Takisto si myslím, že toto je jeden z mála filmov, ktorému by prospel happyend.

Chýbala tomu rotácia, centrálna os, silný príbeh, ktorý by to celé stmelil a postava s osudom, s ktorým by sa dalo identifikovať. Veď tu gradujú iba počty ľudí, ktorých skolila nákaza! Divák je zahlcovaný množstvom informácii, ale dostáva iba úlomky skutočného dramatu. Postavy, o ktorých som si myslel, že zohrajú dôležitú úlohu (G. Paltrow, K. Winslet) exli skôr než sa stihli výraznejšie prejaviť. Neupieram filmu surovosť realistického zobrazenia pandémie, ale aj tá je záležitosťou niekoľkých svetlých momentov. Soderbergh si zrejme naložil veľa, aj s tými ťažkými hviezdami to jeho loď ťahá dole.

Mohlo to dopadnúť horšie, keď sa namiesto dramatickej gradácie a akcie, začne príbeh potápať v očakávaných dialógoch o viere a nevere, záchranný pás mu hádžu herecké výkony, ale ani to nestačí. Liv Tyler sa tvári pomerne upäto v náručí milenca aj v momente, v ktorom ju manžel ohrozuje pištolou. V podstate, tak ako ostatní herci však nemá čo hrať. Muž, ktorý sa nachádza v hraničnej situácii života a sľuboval zaujímavé predstavenie, stojí na rímse od začiatku do konca a spomína, ale nemá, čo ponúknuť. Počas jeho spomienok som sa pristihol pri tom, že sa nudím. Otázka, ktorá zo zainteresovaných postáv zomrie však udržala moju pozornosť do konca. Zabije sa milenec, alebo zomrie jeho milenka, či dokonca jej manžel, alebo skoncuje so sebou aj vyjednávač, ktorý zažil sklamanie? Nchcem predbiehať, ale ani ten pád nebol dobre natočený.

Stále visí niečo vo vzduchu a niečo príšerné sa chystá, dokonca postavy o tom čoraz intenzívnejšie hovoria, ale pokým sa to niečo konečne prevalí, ubehne takmer celý film. Až záverečná štvrťhodinka je impozantná, nečakaná dejová kľučka obohatí tento priemerný film prekvapujúcou pointou. Téma čarodejníctva, satanizmu, rituálov, ľudských obetí je atraktívna, ale jej spracovanie bolo mdlé a opatrné, hoci vyložených možností ako aspoň trošku pritlačiť na pílu sa ponúkalo viacero. Spellbinder mal na viac, škoda.

Protagonista vyzerá ako subtílny intelektuál, ktorý píše do školského časopisu a pokúša sa stať spisovateľom. V póze drsného chlapíka, ktorý si päsťami kliesni cestu, a aj za cenu krvi zdoláva prekážky, aby znova našiel svoju zmiznutú lásku, nezdal sa mi ani trochu uveriteľný. Film mal síce vláčnu atmosféru noiru, ale bol zasadený do súčasnosti. 30. - 40. roky, to boli časy, keď sa drsní frajeri pomaly vozili na svojich veteránoch poloprázdnymi ulicami a mohli obdivovať svet. Život musel mať vtedy iný rytmus. Vzhľadom na časovo-priestorové súradnice filmu Brick, je príbeh, ktorý ponúka nerealistický. Dĺžka filmu bola prepálená a dynamika mu chýbala ako soľ.