Ten Druhy

Nemusel som dlho premýšlať, aby som usúdil, že Súmrak je film špeciálnych funkcii, určený pre špecifické publikum (tínedžerky, ženy v domácnosti, a pod.). Vlastne ide o snímku, ktorá z hľadiska cieľového adresáta spĺňa svoju funkciu. Hoci je Súmrak príliš pomalý a statický, nepôsobí rušivo. Podmanivé sú v ňom azda len zábery kamery na prírodnú scenériu a dialógy, ktoré vytvárajú dojem autenticity. Inak film nefunguje: žiadna gradácia, napätie, ani atmosféra. Aj chabý náznak akcie po zhruba 80-minútach nudného čakania sa rýchlo rozplynie, skôr než sa stihne rozvinúť. Pritom Súmrak mal dobré predpoklady: sychravé prostredie buranského amerického zapadákova, zakázaná láska, znepriatelené vampírske klany... Ale, čo z takých perfektne vystajlovaných upírov, keď sa nemajú k činu? - Len bezkrvný divácky zážitok.

Žiadna erotika, ale normálne porno zašlých čias. Názov "Hovorí zadok" naozaj hovorí za všetko. Ďalší film natočený za niekoľko dní, možno hodín.

Пленки из преисподней v preklade Film z podsvetia je, bohužial, oneskorený a slabučný odvar The Blair Witch Project (1999), ktorý sa vznáša na vlne pseudopopularity súčasnej mockdokumentaristiky. Z báchorky o štyroch tínedžeroch v dome pri lese, s nesúvislým dejom a nepresvedčivými hercami, vyčnieva strašný amaterizmus, ktorý ani ručná kamera neospravedlňuje...

Fajn, ani náhodou.

Úplne omylom som natrafil na tento film, natoločený v štýle domáceho videa a už po 10 minútach som mal jasno, nielen v tom, že nepozerám Psychoticu (Nostrum, 2010), ktorú som vlastne ešte nevidel a nemôžem porovnávať, ale aj v tom, že na nízkom hodnotení filmu sa pravdepodobne väčšina divákov zhodne, a zrejme ani okrajové publikum neuspokojí. Filmu chýba rotácia, vnútorná logika a presvedčivejšie obrazy, akékoľvek uveriteľné hranie.

Robiť si srandu z duševne aj telesne postihnutých, namiesto reálnej ľudskej pomoci, a navyše zarábať na tom, je úbohé. Možno sa Tonko so svojou famíliou prihlásil dobrovoľne, ale súdnosť mali mať tvorcovia, ktorí určite videli v akých podmienkach žijú a v akom sú stave. Žiadny charitatívny alebo altruistický zámer som tam nepostrehol. Je to žumpa televíznej zábavy, ani nie som zvedavý do akých extrémov ešte dokážu komerčné televízie, ktoré okrem iného parazitujú na ľudskom nešťastí a biede, zájsť.

Na tento remake "červeného papradia som natrafil náhodou, keď som si chcel pozrieť pôvodnú verziu z roku 1974, ktorú som videl ešte v detstve. Remake (2003) oproti originálu stráca sugestívnu silu výpovede, trochu aj dojímavosť, ale i rozsah pôvodnej minutáže. Je to opatrný film, ktorý si už netrúfa na názorné zobrazenie niektorých scén pôvodniny. Výrazne skrátená je napríklad scéna šarvátky pumy s loveckými psami, pričom zabitie jedného z nich vyznieva ako nešťastná náhoda a chlapec, ktorý je ich pánom, sa na to všetko prizerá ako nezainteresovaný pozorovateľ. V origináli sa naopak zdôrazňuje obetavosť psov pri záchrane svojho pána. Navyše, detský hrdina v hlavnej roli (J. Ashton) mi bol menej sympatický ako jeho predchodca (S. Petersen), zato Billyho matka, ktorú v remaku hrala Renee Faia mi sympatická bola, avšak dostala málo priestoru. Inak tam, kde sa remake snaží pritlačiť na pílu a zahrať na city diváka, účinok sa nedostaví. Napríklad: keď sa nad hrobmi týčia drevené pomníky s menami mŕtvych psov, červené papradie medzi nimi nevynikne, je len nevýrazným doplnkom. Ale klamal by som, keby som napísal, že ma remake sklamal. Možno preto, že sám seba príliš kontroluje, občas sa mu darí priblížiť k originálu.