wincow

Vadilo mi, že film hľadá vo Votrelcovi významy, ktoré doň zrejme nikto nevložil. A nemôžem si byť istý ani príbehmi o inšpirácii, pretože som náhodou videl Dark Star. Mimozemšťan tam bol skôr veselou vsuvkou ako hlavnou dejovou líniou. V tomto dokumente sa však pokúšali Dark Star vykresliť ako film kde „mimozemšťan napadne loď“, alebo ako „vtipnú verziu Votrelca“. Takže vo výsledku je to zaujímavý dokument, kde ukazujú Gigerove maľby a hovoria pritom veci, čo možno nie sú pravda.

Viktor Kubal povedal, že výtvarné detaily sú pre dielo škodlivé a mätú diváka. Z toho dôvodu cielene zjednodušuje kresby a figúry kreslí v skratkách. Práve preto je tak nešťastné, že sa s touto filozofiou pustil do celovečerného filmu s dejom tak na päť minút. Vyrovnáva sa s tým dosť skratkovito: Celý film je tak spomalený, že by počas projekcie mohli diváci pri pokladni uzatvárať stávky na to, ktorá postava dôjde prvá ku dverám. Opakované pohyby sa opakujú viac razy ako by človek očakával. A v neposlednom rade po dokončení čiastkového pohybu postavy obraz zastane aj na pol sekundy. Posledné menované mi je najmilšie. Ja sám som často po spočítaní slov v eseji na angličtinu zistil, že mi chýbajú desiatky slov do minima. A tiež som systematicky všade dopisoval prídavné mená a príslovky, až som dosiahol požadovanú dĺžku textu. Bolo to síce pre dielo škodlivé a miatlo učiteľku, ale natiahlo to stopáž.

Dokument vyrobila slovenská televízia v roku 1971, takže tvorcovia stáli pred problémom ako pochváliť film natočený vysťahovalcami, v časoch v prvej republiky za americké peniaze. Konštatujú teda, že dielo je "silne sociálne angažované a prosté akýchkoľvek nacionálnych narážok" a nikdy nezabudnú spomenúť robotnícky pôvod autorov. Rovným dielom ďakujú tvorcom za to, že film natočili a socialistickému zriadeniu, že ho umožnilo preskúmať. Konštatovali, že nebolo treba hrať ani prezliekať sa. Pretože za prvej republiky boli Slováci rovnaký zbedačený nevoľníci ako na počiatku osemnásteho storočia. A tiež ukázali, že v roku 1921 ešte dobre vyzerajúca kúria, stále vlastnená potomkami baróna Révaya je už rezidenciou roľníckeho družstva s opadanou omietkou, popraskanými múrmi a deravou strechou. Ale aj napriek tomu a napriek vate ktorou nadlžovali stopáž ako sa dalo (nesúvisiace vsuvky o Hviezdoslavovi a pod.), je dokument zaujímavý rozhovorom s predstaviteľkou Aničky a filmovými historikmi.

Slabý pokus o Gran Torino.

Rok 1954 kedy vznikol Netvor z čiernej lagúny bol na konci obdobia populárnej vlny 3D filmov. A 4* dávam najmä preto, že to už vtedy s 3D naozaj vedeli. Mnohé scény sú svojou kompozíciou robené tak aby mali zvýraznenú hĺbku. Pazúry, pušky aj harpúny trčia von do priestoru a napriek občasnej neostrosti sú potápačské scény veľmi dobré aj z dnešného pohľadu.

Apokalypsa ako slabé sci-fi.

Podľa obsahu od Marek1991, som si myslel, že je to naozajstný dokument. Omyl. Vo filme je zopár zaujímavých informácií, ktoré som nepoznal - problém je, že neviem či im veriť. Tento amatérsky dokument, natočený podľa knihy amerického alternatívneho historika od začiatku vôbec netají na koho je strane. Miešanie historických, historizujúcich a filmových záberov je niekedy až komické. Najmä zábery z Inglourious Bastards od Tarantina a podobne. Film začína tým, ako po utrpení z prvej svetovej vojny a pod ťarchou reparácií nemci morálne a sociálne upadli. Potom však príde Hitler a spraví z Nemecka raj na zemi, ktorému všetci závidia. Film potom preskočí niekoľko ideologicky sa nehodiacich rokov a zrazu sa pozeráme na bombardovanie Drážďan. Už po pol hodine sa dostávame k medzinárodnému židovskému sprisahaniu proti Nemecku, čo je motív, ktorý sa bude rozvíjať a pravidelne vracať po celý film. Okrem rozprávania o amerických zverstvách proti vojakom, ktorí sa riskujúc nákazu do poslednej chvíle obetavo starali o chorých väzňov v Dachau, sa slovo tábor objavuje len v súvislosti so spojeneckými zajateckými tábormi, ktoré film označuje ako tábory smrti. Po závere, ktorý sa pre zmenu snaží vyznieť nestranne film končí zábermi na hajlujúce deti.

Joel Lambert nevyhodnocuje situáciu, ale nekriticky obdivuje dekontaminačné postupy a vybavenie, ktoré mu predstavitelia spoločnosti TEPCO ukazujú. Okrem toho spraví niekoľko rozhovorov s ľudmi, čo žijú v okolí, alebo sa vracajú do evakuovanej zóny. Ku koncu vysvetlí prijaté opatrenia, čím sa vracia k výroku "tu v Japonsku sa dozvedám, že nehoda je synonymom inovácie" zo začiatku dokumentu. Film ako celok teda vyznieva tak, že havária ktorá podľa stupnice INES dosiahla závažnosť Černobyľu bola len perfektne zvládnutou prechodnou nepríjemnosťou a zdrojom hodnotných poznatkov.

Na východ od raja asi nejde vtesnať do jedného filmu bez zdĺhavých pasáží popisujúcich čo sa predtým a medzitým stalo (Star Wars, Duna), ale napriek tomu ma výber tvorcov sklamal. Zamerali sa totiž hlavne na to, aby mohli použiť Jamesa Deana v jeho klasickej úlohe a na čo najväčšom priestore. Nie že by hral zle, ale od interpretácie tohto románu som čakal niečo iné ako od rebela bez príčiny.

Tento film je predovšetkým propagandistický (v roku 1943 asi nutnosť), trochu náučný (napr. čo treba spraviť s opilcom keď vyzrádza strategické informácie) a kdesi za polovicou začne byť aj napínavý a vojnový. Vďaka prostrediu lode vojenského konvoja a niektorým dejovým udalostiam, nemusí vojna súperiť s milostným životom Bogartovej postavy o pozíciu hlavnej zápletky, ako v podobných filmoch Casablanca či To Have and Have Not. Táto skutočnosť spolu s vojnovou polovicou filmu u mňa vyrovnáva všetky agitačné monológy a poučné scénky.