Sludger

Francúzska Coralie Fargeat sa rozhodla preskúmať tému kultu krásy a posadnutosti zovňajškom, pričom ako skalpel využila body horor. Táto mimoriadne aktuálna téma, vďaka sociálnym sieťam, dostáva brutálnu facku, pričom prostredníctvom brutálnych a nechutných záberov metaforicky zobrazuje krásou posadnutú herečku. Film tak nastavuje zrkadlo dnešnej dobe. Štylizácia filmu a tvorba záberov sú mimoriadne hravé a odkazujú aj na veľké klasiky žánru (chodba v štúdiu je ako vystrihnutá z hotela Overlook v "Shining"). Film sa doslova vyžíva v detailných záberoch a dokáže aj obyčajnú večeru zobraziť ako niečo nechutné. A keď príde na skutočne nechutné scény, detailné zábery len podčiarkujú ich drsnú pointu. Pozitívne ma prekvapila drsnosť filmu. Nečakal som, že tvorcovia nájdu odvahu vkročiť do vôd gore hororu. Nebáli sa využiť praktické masky, ktoré najmä pri finále pridali dávku nechutnosti, čo môže divákom zdvihnúť žalúdok a prinútiť ich zakryť si oči. Hlavne finále obsahuje najbrutálnejšiu masku, akú som videl za posledné roky, a doslova masívnu krvavú scénu. Keď nad tým premýšľam, neviem na filme nájsť žiadne negatívum. "The Substance" je ukážkový súčasný horor, ktorý poukazuje na aktuálny problém prostredníctvom nechutného body hororu až gore hororu v jedinečnom štylistickom kabáte. Pravdepodobne sa z neho stane nový kultový film, na ktorý sa tak ľahko nezabudne. Dámy a páni, predstavujem vám film roku 2024.

Začnem pozitívami, ktoré prevažujú. Hustá atmosféra, spojená s pomalým tempom a tajomnými scénami, dokonale ovládla film. K tomu sa pridala melancholická nálada a osobitý výkon herečky Maiky Monroe (kde záver dodal postave zmysel). Bola radosť sledovať a vychutnávať si zákutia temného prípadu. Dokonca by som film ani nenazval detektívkou, ale skôr mysterióznym hororom. Úloha detektívky bola len kulisou, detektívna práca sa pred nami skryla, aby mohla naplno vyniknúť hororová stránka príbehu. S filmom mám vlastne len dva problémy, ktoré sa týkajú scenára. Prvým je vysvetlenie pointy príbehu, ktoré bolo podané príliš polopatisticky. Dej sa zastavil a rozprávač nám všetko vysvetlil kúsok po kúsku, ako keby sme boli deti. Keby film dokázal odhaliť pointu prostredníctvom príbehu, kvalita by výrazne stúpla. Druhým problémom je samotný zmysel, resp. cieľ vrážd. Kvôli čomu k nim dochádzalo takýmto zložitým spôsobom? Chýbala im pointa i vyvrcholenie – stačilo by veľmi málo, ale k ničomu podstatnému nedošlo. Herecký výkon Nicolasa Cagea je kapitolou samo o sebe. Jeho šialený, satanistický „vrah“ je stvárnený naozaj výborne. Vôbec mi neprekážalo, že miestami prehrával, tá rola si to jednoducho žiadala. Jediné, čo by som vynechal, lebo to rušilo atmosféru, bolo, keď začal spievať. "Longlegs" je temný, pomalý, atmosferický mysteriózny horor, ktorý sa tvári ako detektívka. Mohol to byť film roka, no scenár mu zrazil pár kvalitatívnych bodov, aj tak však ide o vysoko nadpriemernú záležitosť, ktorú som si nesmierne užil.

Horor plávajúci medzi slasherom a giallom. Dokonca to má bližšie k giallu (maskovaný vrah v klobúku, na rukách kožené rukavice a zabíja prehnane krvavým spôsobom). Dej rafinovanejší ako zvykne byť v tomto žánri zvykom a ku tomu slušný počet vrážd. Vydarená old school mäsiarčina.

Nový Votrelec je mixom veľkej dávky fanservisu (odkazy, podobné scény, hlášky, ba dokonca aj jedno cameo) a inovatívnych nápadov (gravitácia, teplota, záver...), čo je výborný spôsob, ako doručiť fanúšikom vyvážený kokteil, ktorý im umožní nostalgicky zaspomínať, ale zároveň im ponúkne niečo nové. Oceňujem, že film sa vrátil späť k hororu (najbližšie k jednotke), či už konceptom príbehu, scénami alebo ľakačkami. Dostali sme poctivý vesmírny horor so záverom, ktorý sa nebál ponoriť až do body hororu. Film má však aj svoje nedostatky. Najväčším problémom sú logické medzery (nevyčerpateľný zásobník, otvorené dvere pri miestnosti s vysokou teplotou...), ktoré kazia celkový dojem. Film mal od príchodu na stanicu dravé tempo a nedal divákovi vydýchnuť (čo vnímam ako plus), no zároveň nedal priestor postavám, ktoré preto pôsobili ako prázdne schránky (s výnimkou Andyho, top postava filmu). Ich motivácie boli občas na hrane uveriteľnosti. Do kín prišiel skutočný hororový Alien, ktorý kvalitatívne ľahko prekonal Promethea či Covenanta. Možno je to odvážne tvrdenie, ale myslím si, že ide o najlepšieho Votrelca po prvých dvoch častiach.

Prvá hodina filmu je strašná vata a dalo by sa z nej veľa vystrihnúť. No od stretu s frogmanom (asi po necelej hodine) sa horor celkom rozbehne. Potešilo ma, že autori nápad prehĺbili a neostali len pri stretu s príšerou. Záver mi pripomenul až Lovecraftov opus magnum – Tieň nad Innsmouthom. Ale je to klasicky (pre žáner FF) rozmazané, rozhádzané, chaotické a špinavé, čiže dielo ocení len fanúšik tohto subžánru.

Chválim surový look, ktorý v novodobej americkej produkcii nemá šancu vzniknúť, výborná šialená atmosféra (scéna v krčme je top!). Možno si to žiadalo ísť hlbšie do gore, no páčilo sa mi, že režisér šiel cez psychológiu. Veľmi znepokojivý, surový a odporný film. Slušná záležitosť.

No dobre, nepozerajte to. Síce to malo zaujímavý námet – tajomná pieseň predávaná z pokolenia na pokolenie, ale nesmie vyjsť na verejnosť, lebo ukrýva v sebe temnotu. Lenže film sa rozpadol ako nesprávne poskladané lego. Nič s ničím nedávalo zmysel, veci sa diali náhodné a výsledok je jeden veľký bordel.

Filmu sa musí nechať, že hororovými scénami nešetrí a ponúka nám slušnú porciu. Horšie je to už so scenárom. Nedostaneme nič nové – duchovia mŕtvych, kliatba. Na Indonéziu som čakal niečo viac exotické. Zároveň sa hlavnej postave všetko deje náhodne a nekoná aktívne – pointa záhady sa jej doslova vykričí do uší a riešenie sa proste udeje. Keď si to zrátam, ide o priemerný horor.

Ti West ukončil svoju trilógiu neogiallom a zároveň vzdal poctu starým brakovým hororom – prostredím, štýlom, ale aj myšlienkami. Maskovaný vrah (pripomínajúci vraha z talianskej klasiky „Šesť žien pre vraha“) s koženými rukavicami, zahalenou tvárou a dlhým nožom, je ako vystrihnutý zo sedemdesiatych rokov v Taliansku. Jeho vraždy sú prehnane násilné, až gore, a používajú sa praktické efekty (ktoré majú vo filme aj svoju vlastnú poctu), čo sa mi veľmi páčilo. Mia Goth predviedla skvelý, sexy výkon, no potešili ma aj dve miniroličky. Kevin Bacon v roli otravného a slizkého detektíva skvelo zahviezdil, rovnako ako Lily Collins so svojím „umierajúcim“ výrazom. Taktiež oceňujem priamy odkaz na „Psycho“, čo ma potešilo pri srdci. Najväčšou slabinou filmu je vlastne to, čo chválim – že ide iba o poctu starým brakovým hororom, prevažne „giallu“, a neponúka nič nové, neokukané a originálne. Ide len o poctu, a nie autorské, inovatívne dielo, podobne ako zvyšné filmy Ti Westa. Pokiaľ ti to neprekáža, budeš spokojný. Drobnou chybičkou na kráse je neprepojenie dvoch dejových línií a tiež hlavný vrah, ktorý bol trochu umelo našrobovaný do príbehu. „MaXXXine“ je výborné ukončenie trilógie, ktorá vzdáva poctu starým slasher/giallo násilníckym hororom. Na nič iné sa nehrá a nič iné ani nechce povedať. Pokiaľ ti to stačí, utekaj do kina. Dostaneš retro, brak, béčko a zároveň výborné áčko.

Nečakal som, že to poviem, ale musím uznať, že to bolo dobré. Po až študentskej a vyložene nekvalitnej jednotke získali tvorcovia, pre mňa nepochopiteľne, oveľa väčší rozpočet, napísali scenár, ktorý obsahuje celkom schopný príbeh a pozadie oblúd a natočili hotový gore manifest. Film je nekompromisný slasher s brutálnymi vraždami, dravým tempo hneď od začiatku. Je to totálne mäso a špinavosť najväčšieho kalibru a preto to oceňujem. Ako, áno dalo by sa kydať na postavy či logické zádrhely, no formou ako to predviedli, mi to neprekážalo. Takýto gore slasher sme tu dlho nemali a tento rok ho má šancu prekonať jedine Terrifier. Odporúčanie znie, vykašli sa na jednotku a rovno si daj túto druhú časť. Pokiaľ máš chuť po gore horore, Medvedík Pú ťa nakŕmi.!